Zobrazenie zdroja stránky Belehradská operácia

{{Infobox Bitka
|konflikt= Belehradská operácia
|súčasť= [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
|obrázok= 
|text k obr=Sovietsky tank [[T-34]] v uliciach [[Belehrad]]u.
|dátum= [[14. september]] – [[24. november]] [[1944]]
|miesto= [[Belehrad]], [[Juhoslávia]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= Víťazstvo ZSSR
|protivník1= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]][[Sovietsky zväz]] <br />  [[Obrázok:Flag of Bulgaria (1878-1944).svg|25px]] [[Bulharsko]]<br />{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Juhoslávia]] 
|protivník2= [[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]][[Nacistické Nemecko]]
|velitel1=[[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]][[Fiodor Ivanovič Tolbuchin|Fiodor Tolbuchin]]<br />([[3. ukrajinský front]])<br />{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Josip Broz Tito]]
|velitel2=[[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]][[Maximilian von Weichs]]<br />([[Skupina armád F]])<br />[[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]][[Alexander Löhr]]<br />[[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]][[Hans Felber]]
|sila1= 580 000 mužov<br />3 640 diel a mínometov<br />520 tankov a samohybných diel<br />1 420 lietadiel<br />80 lodí
|sila2= 150 000 mužov<br />2 100 diel a mínometov<br />125 tankov a samohybných diel<br />350 lietadiel<br />70 lodí
|straty1= 4 350 mŕtvych<br />14 488 zranených
|straty2=45 000 mŕtvych, zranených a nezvestných 
|straty3=
|poznámky= 
}}
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}

'''Belehradská ofenzíva''' bola ofenzíva [[3. ukrajinský front|3. ukrajinského frontu]] Červenej armády a [[Národná oslobodzovacia armáda a partizánske oddiely Juhoslávie|Národnej oslobodzovacej armády Juhoslávie]] a bulharských vojsk, proti nemeckej [[Skupina armád F|Skupine armád F]], chorvátskej armáde a srbským [[četníci (Srbsko)|četníkom]]. Cieľom operácie bola likvidácia skupiny armád F a oslobodenie južnej a východnej časti [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a jej hlavného mesta [[Belehrad]]u. Podstatnou tiež bola úloha preťať železničnú trať Belehrad-[[Solún]], čím by sa skomplikoval ústup nemeckej skupiny armád E z južnejších častí krajiny, [[Albánsko|Albánska]] a [[Grécko|Grécka]] na sever a do Maďarska.

==Príprava na operáciu==

V septembri [[1944]] začala [[Červená armáda]] [[Jassko-kišinevská operácia|Jassko-kišinevskú operáciu]], ktorá skončila pádom rumunskej vlády a pripojením [[Rumunsko|Rumunska]] na stranu Spojencov v boji proti [[Hitler]]ovi. 5. septembra 1944 vyhlásil [[Sovietsky zväz]] [[Bulharsko|Bulharsku]] vojnu a o dva dni neskôr jeho vojská prekročili bulharské hranice. Toho dňa vstúpili sovietske jednotky i na územie [[Juhoslávia|Juhoslávie]], ktorá bola už 3 a pol roka okupovaná nacistickým [[Tretia ríša|Nemeckom]]. V priebehu septembra došlo k [[Štátny prevrat v Bulharsku (1944)|pádu bulharskej vlády]] a Bulharsko sa pridalo na stranu [[ZSSR]]. Krátko na to došlo k jednaniu s Národno-osloboditeľskou armádou Juhoslávie, ktorej predstaviteľom bol [[Josip Broz Tito]], so zástupcami Sovietskeho zväzu i Bulharska. Bolo dohodnuté, že Červená armáda i Bulharská armáda pomôžu oslobodiť Juhosláviu; jej významnú časť však už v tej dobe kontrolovali Titovi juhoslávski [[partizán]]i. Sovietske aj bulharské vojská sa tiež zaviazali, že po oslobodení sa z Juhoslávie stiahnu.

==Oslobodenie Juhoslávie==

25. septembra [[1944]] začali nemecké vojská prekvapujúci útok na jednotky [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]]. Bojov sa na nemeckej strane zúčastnili i kolaborantské chorvátske jednotky a srbskí četníci; tí už dlhšiu dobu bojovali proti Titovým partizánom. Spojenecké vojská po odrazení nemeckého útoku začali ofenzívu na fronte širokom 400 až 620 kilometrov. Prekonali východosrbské hory, dostali sa k rieke [[Velika Morava]] a pri Veľkom Sele prekročili [[Dunaj]].

[[6. októbra]] začal útok na [[Belehrad]]. Bulharská národná armáda na ľavom krídle oslobodzovala [[Severné Macedónsko|Macedónsko]], pričom jej úlohou bolo odrezať nemecké vojská v Juhoslávii od [[skupina armád E|skupiny armád E]] v [[Grécko|Grécku]]. Priamy útok na Belehrad začal [[14. októbra]] [[1944]]. [[Nemci]] síce dopravili do mesta posily, ale útoky Národno-oslobodeneckej armády Juhoslávie a Červenej armády, podporovanej juhoslovanskými povstalcami vnútri mesta, v priebehu niekoľkých dní nemeckú obranu zlikvidovali aj napriek posilám četníkov a ruských [[kozák]]ov (bojujúcich na strane nacistického Nemecka). [[20. októbra]] bol Belehrad oslobodený a do konca mesiaca bolo obsadené celé [[Srbsko]].

== Dohra ==
Po oslobodení Belehradu a väčšej časti Srbska sa Červená armáda v súlade s dohodami stiahla z [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a premiestnila sa na severný breh [[Dunaj]]a. S pomocou bulharských jednotiek bolo do konca novembra [[1944]] obsadené [[Severné Macedónsko|Macedónsko]] a [[Kosovo]] i Metohija. Zostatok [[Juhoslávia|Juhoslávie]] postupne oslobodila od nemeckej okupácie Národno-oslobodenecká armáda Juhoslávie, ktorá sa premenovala na [[Juhoslávska ľudová armáda|Juhoslávsku ľudovú armádu]]. Vďaka mobilizácii došlo k vytlačeniu nemeckých vojsk z Juhoslávie bez zásahu cudzích armád. Sovietske vojská postupovali z Juhoslávie do [[Maďarsko|Maďarska]], kde malo dôjsť ku bojom o [[Budapešť]].

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fronta.cz/horka-balkanska-puda-x Horká balkánská půda X.]

[[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky na východnom fronte druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Bitky v Srbsku]]
[[Kategória:Bitky v 1944]]