Benedikt Rejt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Benedikt Rejt z Pístova
Pravdepodobný portrét Benedikta Rejta z nástennej maľby vo Svätováclavskej kaplnke v katedrále svätého Víta od Majstra litoměřického oltára, okolo roku 1510
Pravdepodobný portrét Benedikta Rejta z nástennej maľby vo Svätováclavskej kaplnke v katedrále svätého Víta od Majstra litoměřického oltára, okolo roku 1510
Narodenie1450/1454
Úmrtie1531/1536
Louny
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Benedikt Rejt

Benedikt Rejt z Pístova, niekedy tiež z Piestingu (* 1450/1454 – † 1531/1536, Louny), známy tiež ako Benedikt Rieth, Ried, Reyda, Rotta, Reta, Benedict Reijt, ale tiež Beneš z Loun, alebo Beneš Lounský, bol český fortifikačný staviteľ a architekt, projektant nemeckého pôvodu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Bol činný prevažne v Čechách. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1489. Preslávil sa už pred príchodom do Čiech ako znalec techniky budovania pevností. Kráľ Vladislav II. ho pozval zo susedného Saska. S Rejtovým menom sa spája veľkorysá prestavba Pražského hradu, ktorá začala v roku 1485 fortifikáciou (veža Daliborka a hradby so streleckou ochodzou lemujúcou Zlatú uličku). Pokračovala dostavbou Starého kráľovského paláca o jedinečný priestor Vladislavskej sály. Priestor, ktorý svojimi rozmermi (62 × 16 × 13 m) nemal obdobu a kde sa mohlo 100 ľudí prechádzať na koňoch, preslávil hlavne svojou neobvykle zložitou, prevýšenou klenbou s krúženými rebrami. Išlo tak o najväčšiu klenutú sálu bez použitia stredných opôr v Európe.

Ďalej Rejt navrhol a realizoval modernizáciu opevnenia niektorých šľachtických sídiel, predovšetkým hradov Švihov a Blatná. Za svoje dielo ho povýšili do šľachtického stavu (od roku 1502 bol uvádzaný ako nobilis Benedictus, lapicida domini regis). V jeho dielach sa kombinujú princípy gotického dekorativizmu a renesančnej konštrukcie v duchu Albertiho.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Mikuláša v Lounoch

Pražský hrad[upraviť | upraviť zdroj]

  • Modernizácie hradného opevnenia (do roku 1496)
  • Vladislavská sála (dokončená 1500)
  • Jazdecké schody (pôvodne s renesančnou loggiou, dokončené po roku 1500)
  • Tzv. Ludvíkovo křídlo (1501 – 1509), prvá prevažne renesančná konštrukcia paláca v Čechách
  • Projekt na dostavbu katedrály sv. Víta (1509 – 1511)

Čechy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • kolektiv autorů. Umění pozdní gotiky v Čechách (1471-1526). Praha : Odeon, 1978.
  • kolektiv autorů. Dějiny českých zemí v obrazech. [s.l.] : [s.n.].
  • POCHE, Emanuel, kol. autorů Encyklopedie českého výtvarného umění. Praha : Academia, 1975. S. 423.
  • Pavel KALINA: Benedikt Ried a počiatky zaalpskej renesancie. Praha : Academia 2009

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Benedikt Rejt na českej Wikipédii.