Benigna
Benigna Maďar (maďarsko-latinský prídomok „Magyar de Mére“, maď. Magyar Benigna; † po r. 1523) bola uhorská šľachtičná, v Maďarsku známa renesančná postava.
Biografia[upraviť | upraviť zdroj]
Benigna bola dcérou uhorského vojvodcu Blažeja Maďara. Ten si na vojenských výpravách obľúbil talentovaného Pavla z Abovskej Kiniže. Toto priateľstvo spečatil adopciou a Pavol Kiniži sa stal jeho synom. Neskôr mu dal za manželku aj svoju mladú dcéru Benignu. Vekove nerovné manželstvo skončilo v roku 1494 smrťou Pavla Kinižiho a z Benigny sa stala veľmi bohatá vdova. Zdedila majetky aj po otcovi, ktorý zomrel v roku 1490. Vlastnila tak aj panstvá na Považí, vrátane hradu Strečno.[1]
V roku 1495 sa Benigna vydala za Mareka Myslenoviča (Mišljenović), chorvátsko-slavónsko-dalmátskeho bána a kapitána Budínskeho hradu. V roku 1508 však po páde z koňa zomrel. Tretie manželstvo uzavrela Benigna o rok neskôr (1509) s Gregorom Kerekym. Po desiatich rokoch ho vraj pre jeho zlú, krutú a zištnú povahu nechala zhodiť z hradnej bašty. Za túto vraždu bola odsúdená na stratu hlavy a majetkov. Kráľ ju však nakoniec omilostil. Roku 1523 predala hrad Strečno Jánovi Zápoľskému. Ďalšie stopy o nej miznú, podľa maďarskej historiografie vraj zomrela v roku 1526.[2]
Literárna pamiatka[upraviť | upraviť zdroj]
Do histórie sa zapísala hlavne po maďarsky napísanou modlitebnou knihou, ktorú pre ňu vytvorili mnísi v kláštore sv. Michala v Nagyvázsony. Zachovala sa v dvoch exemplároch: Festetich kodex z roku 1493 a Czech kodex z roku 1513.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BERNÁTOVÁ, M.: Benigna zo Strečna. In: MÚZA 2013. Dostupné online: http://www.floowie.com/sk/citaj/muza-2013/#/strana/6/zvacsenie/100/
- ↑ BERNÁTOVÁ, Martina - SLANÁ, Andrea: Hrad Strečno. Žilina: Považské múzeum 2015, str. 13 – 15. ISBN 978-80-88877-72-1
- ↑ http://nyelvemlekek.oszk.hu/ism/festeticskodex