Benigno Aquino
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Benigno Simeon „Ninoy" Aquino, Jr. | |
| filipínsky senátor a vedúci demokratickej opozície proti režimu Ferdinanda Marcosa | |
 | |
| Narodenie | 27. november 1932 Concepcion, Filipíny |
|---|---|
| Úmrtie | 21. august 1983 (50 rokov) Manila, Filipíny |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Benigno Aquino |
Benigno Aquino, celým menom Benigno Simeon „Ninoy" Aquino, Jr[1][2][3][4], (* 27. november 1932, Concepcion, Filipíny – † 21. august 1983, Manila) patril k najvýznamnejším postavám povojnových dejín Filipín. Bol vodcom filipínskeho opozičného boja proti diktátorovi Ferdinandovi Marcosovi. Pri vystupovaní z lietadla na letisku v Manile bol najatým vrahom zastrelený. Jeho smrť viedla k najväčším protivládnym protestom v dejinách krajiny, ktoré nakoniec katapultovali jeho ženu Corazon Aquinová do pozície nového vodcu filipínskej opozície. Corazon „Cory“ Aquinová sa nakoniec stala v roku 1986 prezidentkou Filipín.[5], podobne ako v roku 2010 ich syn Noynoy Aquino.[6][7]
Životopis
Narodil sa v meste Concepcion v provincii Tarlac, ktorá sa nachádza 100 km severne o Manily. Jeho rodina patrila medzi bohaté filipínske klany, ktorých príjem pochádzal hlavne z vlastníctva pôdy. Ninoyov otec, Benigno S. Aquino, Sr, bol počas druhej svetovej vojny členom vlády, ktorá spolupracovala s okupačnými japonskými silami.
Nino Aquino sa stal v svojich 17-tich rokoch najmladším vojnovým spravodajcom z Kórei.[8] Po návrate z tejto krajiny bol vyznamenaný (Philippine Legion of Honor) filipínskym prezidentom.[9]
Mierotvorca na Filipínach
„Hukbalahap“ bolo vojenská odnož komunistickej strany Filipín, ktorá bojovala proti japonskej okupácii a neskôr proti západným lídrom na Filipínach. Aquino bol jedným z vyjednávačov, ktorým sa podarilo dosiahnuť bezpodmienečnú kapituláciu tohto hnutia.
Politická kariéra
Jeho politická kariéra začala zvolením za starostu mesta Concepcion. Mal iba 22 rokov[8], čo bol najnižší vek starostu, ktorý bol dovtedy na Filipínach zvolený. Vo veku 27 rokov sa stal viceguvernérom provincie Tarlac. O dva roky neskôr bol zvolený za guvernéra tejto provincie a vo veku 34 rokov bol zvolený za senátora.[10]
Filipínsky diktátor Ferdinand Marcos
Vo filipínskom senáte sa začal jeho politický konflikt s Ferdinandom Marcosom. Už počas prvého roka pôsobenia v senáte varoval verejnosť pred vtedy ešte nie diktátorsky vládnucim Marcosom. Upozorňoval na jeho nezvyčajné budovanie armády, snahy o uzurpáciu moci a porušovanie demokratických princípov v krajine. Tieto varovania zazneli iba štyri roky pred vyhlásením stanného práva na Filipínach a premenou demokratického režimu na diktátorský.
Aquino niekoľkokrát slovne napadol Marcosa a mnohomiliónové extravagantné výmysly jeho ženy Immeldy. Marcos ho v hneve často nazýval „vrodený klamár“. V tom čase sa očakávalo, že Aquino bude budúci prezident Filipín. Ich vzájomný konflikt sa vyostril potom, ako vybuchli dva granáty na Plaza Miranda. Na tomto námestí sa v čase výbuchov konal politický míting Liberálnej strany, ktorej bol Aquino členom.
Stanné právo na Filipínach
21. septembra 1972 Ferdinand Marcos vyhlásil stanné právo. Takmer okamžite bol Aquino zatknutý a obvinený z mnohých trestných činov[11] . Proces trval roky. Počas neho Aquino protestoval proti priebehu procesu hladovkou, ktorá ho takmer stála život. V roku 1977 bol uznaný vinným a odsúdený na smrť zastrelením[12].
Srdcový bypass v USA a následný exil
Počas pobytu vo väzení Aquino utrpel sériu srdcových infarktov. Odmietol však byť operovaný na Filipínach. Nakoniec mu bolo umožnené vycestovať do USA, kde mu spravili srdcový bypass. Po operácii strávil sedem rokov v USA v dobrovoľnom exile. Prednášal a tvrdo kritizoval Marcosov režim. Stále však sa plánoval vrátiť na Filipíny.
Návrat na Filipíny
V roku 1983 sa rozhodol po rokoch vrátiť na Filipíny. Marcosov zdravotný stav sa zhoršoval a Aquino v tom videl možnosť pokojnej demokratickej transformácie krajiny. Bol si však vedomý rizika; pred príletom do Manily upozorňoval novinárov, aby mali pripravené kamery, pretože, ak sa ho pokúsia zastreliť, tak to všetko prebehne veľmi rýchlo.
Atentát
21. augusta roku 1983 pristálo jeho lietadlo na letisku v Manile. Aquino stačil spraviť iba niekoľko krokov na filipínskej pôde, keď bol zastrelený[13] . Výstrel smeroval z krátkej vzdialenosti do tyla jeho hlavy. Za jeho smrť bol a je vinený Ferdinand Marcos.
Odkaz Ninoya Aquina
Smrť Ninoya Aquina bola spúšťačom politických zmien, ktoré viedli k znovunastoleniu demokracie na Filipínach.
Referencie
- ↑ Leonard, Thomas M. (2006). Encyclopedia of the developing world, Volume 1.
- ↑ Lentz, Harris M. (1988). Assassinations and executions: an encyclopedia of political violence, 1865–1986.
- ↑ "Benigno Simeon Aquino, Jr.". Encyclopædia Britannica.
- ↑ Jessup, John E. (1998). An encyclopedic dictionary of conflict and conflict resolution, 1945–1996.
- ↑ Genauere Beschreibung, was zu Corazon Aquinos Präsidentschaft führte (englisch)
- ↑ derstandard.at: Noch ein Aquino für die Philippinen
- ↑ Focus: Benigno Aquino als neuer Präsident vereidigt, abgerufen am 30. Juni 2010.
- ↑ a b www.notablebiographies.com Benigno Aquino
- ↑ On October 14, 1954, for successfully bringing Luis Taruc down from the hills, Ninoy Aquino got his second Legion of Honor award [online]. Presidential Museum and Library, August 29, 2012. Dostupné online.
- ↑ www.time.com Corazon Aquino - Woman of the Year (englisch)
- ↑ www.time.com Blutiges Willkommen (englisch)
- ↑ Sunstar Davao Die nicht gehaltene Rede von Benigno Aquino (englisch)
- ↑ Encyclopedia of the developing world (englisch), Band 1, S. 66, ISBN 1-57958-388-1