Berengaria Navarrská
| Berengaria Navarrská | |
 Kráľovná Anglicka | |
| Narodenie | asi 1165 |
|---|---|
| Úmrtie | 23. december 1230 Le Mans, Francúzsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Berengaria Navarrská |
Berengaria Navarrská (franc. Bérangère de Navarre, katal. Berenguera de Navarra; * 1165 - 1170 - † 23. december 1230, Le Mans) bola anglická kráľovná, manželka Richarda Levie srdce, po ktorom boku sa zúčastnila tretej križiackej výpravy.
Manželstvo s Richardom[upraviť | upraviť zdroj]
Berengaria sa narodila zrejme v polovici šesťdesiatych rokov 12. storočia ako jedna z posledných detí z manželstva navarrského kráľa Sancha VI. Múdreho a Sanchi Kastílskej, dcéry kastílskeho kráľa Alfonza VII. Podnet k manželskému zväzku s Richardom Levie srdce dala Richardova energická matka Eleonóra Akvitánska, ktorá nechcela dopustiť spriaznenie s Kapetovcami. Sobášu predchádzalo nevestino únavné putovanie za budúcim manželom z južného Francúzska cez Alpy a Lombardiu do Pisy. Odtiaľ sa plavili obidve dámy na Sicíliu, kde v Reggiu di Calabria 30. marca 1191 došlo k stretnutiu.
Richard Levie srdce totiž takisto ako francúzsky kráľ Filip vypočul volanie kresťanstva na záchranu Jeruzalema a vydal sa na križiacku výpravu. Mal vtedy 32 rokov a podľa súčasníkov bol svetlovlasý, prchký a cez svoj pokročilý vek zatiaľ nebol ženatý. Slová Richardovho súčasníka:
| „ | Richardove záujmy nesmerovali k manželstvu...[1] | “ |
Kráľovná matka zanechala Berengariu v Messine a vrátila sa späť do Anglicka. Svadba bola zatiaľ pre práve prebiehajúce pôstne obdobie odložená a navarrská princezná sa pridala ku križiackej výprave. Podľa kronikára Richarda z Devizes bola pri odchode z Messiny zrejme stále pannou. Spoločne so svojou budúcou švagrinou Janou, vdovou po sicílskom kráľovi Viliamovi, sa počas plavby prezieravo vyhla hroziacemu zajatiu pri cyperskom meste Amathos. 12. mája 1191 sa vydala v Limassole za Richarda a vzápätí bola korunovaná za anglickú kráľovnú.
Na počiatku júna 1191 vyplávala výprava z Cypru do Svätej zeme. Berengaria trávila väčšinu výpravy po boku svojej švagriny Jany. Levantu obidve ženy opustili spolu s Damselou, dcérou zvrhnutého cyperského cisára Izáka Komnena 29. septembra 1192, kedy vyplávali smerom k Európe. Pokojná plavba bola zakončená v talianskom meste Brindisi a potom sa vydali smerom k Rímu, kde zostali. Richard také šťastie nemal, cestu mu skomplikovala búrka a tak sa vydal cez Korfu, Dubrovník a Rakúsko, ktoré sa mu stalo osudným. Vo Viedni bol aj cez svoj prevlek rozpoznaný a zajatý. V zajatí strávil viac než rok.
Manželia sa stretli po mnohých peripetiách až 4. apríla 1195 pravdepodobne v Le Mans a usadili sa v Thorée.
Kráľovná vdova[upraviť | upraviť zdroj]
Richard zomrel 6. apríla 1199 počas vojny s grófom z Limoges na následky zranenia kušou pri obliehaní hradu Châlus. Richard bol zranený 26. marca, po lekárskom zákroku, kedy sa chirurg snažil šíp z chrbtice vybrať, ho začala sužovať horúčka a infekcia. Umierajúci Richard stačil včas vyrozumieť svoju matku, ktorá žila v kláštore Fontevrault a 6. apríla jej zomrel v náručí. Richardovo srdce bolo pochované v Katedrále Notre-Dame v Rouene, telo v opátskom kostole vo Fontevrault a vnútornosti na hrade Chalus. Manželstvo zostalo bezdetné.
Ako vdova žila Berengaria v Chinone a potom v Le Mans, kde dodnes stojí dom, kde údajne kráľovná vdova prebývala. Zomrela roku 1230 vo veku snáď aj sedemdesiatich rokov a je pochovaná v cisterciánskom kláštore Epau, ktorý založila roku 1229 a trávila v ňom starobu.
Referencia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BRIDGE, Antony. Křížové výpravy. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0512-9. S. 154.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Berengarie Navarrská na českej Wikipédii.