Bereniké II.
| Bereniké II. Euergetis | |
| kráľovná Kyrenaiky a Egypta | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Ptolemaiovci |
| Panovanie | 246 pred Kr. – 221 pred Kr. |
| Predchodca | Magas z Kyrény |
| Nástupca | Ptolemaios IV. Filopatór |
| Biografické údaje | |
| Úmrtie | 221 pred Kr. Alexandria |
| Rodina | |
| Otec | Magas z Kyrény |
| Matka | Apama II. |
| Odkazy | |
 | Bereniké II. (multimediálne súbory na commons) |
Bereniké II. (prezývaná Euergetis – starogr. Εὐεργέτις – „Dobrodejka“; starogr. Βερενίκη – Bereniké; * cca 267/266 pred Kr. – † 221 pred Kr.) bola dcéra kyrénskeho kráľa Magasa a kráľovná Egypta z dynastie Ptolemaiovcov. Do dejín vstúpila ako energická panovníčka, olympijská víťazka a postava spojená s astronomickým názvom súhvezdia Vlasy Bereniky.[1]
Mladosť a dráma v Kyréne
[upraviť | upraviť zdroj]Bereniké bola jedinou dcérou kráľa Magasa, ktorý ju krátko pred smrťou zasľúbil egyptskému princovi Ptolemaiovi III.. Po Magasovej smrti však jej matka Apama II. dohodu zrušila a povolala macedónskeho princa Démétria Pekného. Ten si však začal milostný pomer so svojou svokrou Apamou. Mladá Bereniké reagovala rázne – nechala manžela zavraždiť priamo v matkinej spálni, pričom sa podľa tradície osobne prizerala práci zabijakov.[2] V roku 246 pred Kr. sa napokon vydala za Ptolemaia III., čím definitívne pripojila Kyrenaiku k Egyptu.
Vlasy Bereniky
[upraviť | upraviť zdroj]Keď Ptolemaios III. v roku 246 pred Kr. odišiel do tretej sýrskej vojny (známej aj ako Laodikeina vojna), aby pomstil vraždu svojej sestry, Bereniké obetovala kader svojich vlasov v chráme bohyne Afrodity (stotožňovanej s Arsinoé II.) za jeho bezpečný návrat. Po zmiznutí vlasov astronóm Konón zo Samosu vyhlásil, že ich bohovia preniesli na oblohu ako súhvezdie Vlasy Bereniky. Tento akt mal hlboký náboženský význam – Bereniké sa tým pripodobnila bohyni Isis, ktorá podľa mýtov obetovala svoju kader za boha Osirida.[3]
Postavenie a kult
[upraviť | upraviť zdroj]Bereniké II. bola prvou ptolemaiovskou kráľovnou, ktorá používala plnú egyptskú panovnícku titulatúru a v chrámoch (napr. v Karnaku) bola zobrazovaná ako rovnocenná partnerka kráľa. Spolu s manželom boli uctievaní ako „bohovia dobrodejovia“ (starogr. Theoí Euergétaí).[3] V roku 2010 bol v Alexandrii objavený chrám zasvätený pravdepodobne práve Berenike, v ktorom sa našlo množstvo sošiek mačiek spojených s bohyňou Bastet.
Športové úspechy
[upraviť | upraviť zdroj]Preslávila sa ako majiteľka víťazných záprahov. Na olympijských hrách (pravdepodobne 248 pred Kr.) a na nemejských hrách zvíťazila v pretekoch vozov ( tethrippon). Jej úspechy oslávil dvorný básnik Kallimachos z Kyrény.[4]
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Po smrti manželka vládla krátko so svojím synom Ptolemaiom IV.. Ten ju však v roku 221 pred Kr. nechal otráviť, pretože uprednostňovala jeho mladšieho brata Magasa.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 55.
- ↑ Philip Matyszak. Stratené mestá starovekého sveta. Bratislava : Ikar, 2024. ISBN 978-80-551-9526-1. S. 170.
- 1 2 Günther Hölbl. Geschichte des Ptolemäerreiches. Darmstadt : WBG, 1994. S. 99.
- ↑ Luigi Moretti. Olympionikai. Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 66.