Bereniké III.
Bereniké III.
Hlava sošky ptolemaiovskej kráľovnej ako bohyne Isis, pravdepodobne Bereniké III. (Louvre)
- ptolemaiovská
- 101 pred Kr. – 88 pred Kr. (s Ptolemaiom X.)
81 pred Kr. – 80 pred Kr. (samostatne)
| Rodičia | Ptolemaios IX. Sótér II. — Kleopatra Seléné I. |
|---|
| Predchodca | Ptolemaios IX. Sótér II. |
|---|---|
| Nástupca | Ptolemaios XI. Alexandros II. |
Bereniké III. (iné názvy: Kleopatra Bereniké; starogr. Βερενίκη – Bereniké; * cca 115 pred Kr. – † 80 pred Kr.) bola egyptská kráľovná z dynastie Ptolemaiovcov. Vládla najprv ako spoluvládkyňa svojho strýka Ptolemaia X. a neskôr ako samostatná panovníčka. Po jej násilnej smrti prešla vláda na jej nevlastného brata Ptolemaia XII.[1]
Cesta k moci a spoluvláda
[upraviť | upraviť zdroj]Bereniké sa narodila pravdepodobne v roku 115 pred Kr. Jej matkou bola zrejme Kleopatra Seléné I. Po zložitých rodinných konfliktoch ju jej stará mama Kleopatra III. v roku 101 pred Kr. vydala za strýka Ptolemaia X. Dvojica bola uctievaná ako Theoi Philadelphoi (Súrodencov milujúci bohovia). V roku 88 pred Kr. však museli po vzbure z Alexandrie utiecť a trón opäť prevzal jej otec Ptolemaios IX. Sótér II.[2]
Samostatná vláda a tragický koniec
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 5. augusta 81 pred Kr. ju otec vymenoval za spoluvládkyňu a po jeho smrti koncom toho istého roka zostala na tróne sama. V náboženskom kulte prijala meno Thea Filopatór (Otca milujúca bohyňa), čím zdôraznila legitímne nástupníctvo po otcovi.[3]
Jej samostatná vláda trvala len niekoľko mesiacov. Rímsky diktátor Sulla presadil, aby sa jej spoluvládcom stal jej nevlastný syn Ptolemaios XI., ktorý v tom čase žil v Ríme. Sulla veril, že z neho urobí poslušného vazalského kráľa. Svadba sa konala 3. apríla 80 pred Kr., no o devätnásť dní neskôr dal Ptolemaios XI. kráľovnú zavraždiť.[4]
Tento čin vyvolal v Alexandrii okamžitý odpor. Dňa 22. apríla 80 pred Kr. vtrhol do paláca rozbúrený dav, zajal Ptolemaia XI. v mestskom gymnasiu a verejne ho ulynčoval.[1]
Umelecký odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]Pohnutý osud kráľovnej Bereniky III. sa stal námetom slávnej opery Berenice od barokového skladateľa Georga Friedricha Händela.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Michael Grant. From Alexander to Cleopatra: The Hellenistic World. London : Weidenfeld & Nicolson, 1982. ISBN 978-0-297-78131-8. S. 189.
- 1 2 Günther Hölbl. A History of the Ptolemaic Empire. London : Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. S. 213 – 214.
- ↑ Günther Hölbl. Geschichte des Ptolemäerreiches. Darmstadt : WBG, 1994. ISBN 3-534-10422-6. S. 193 – 195.
- ↑ Chris Bennett. Berenice III [online]. Egyptian Royal Genealogy, [cit. 2026-02-23]. Dostupné online. (po anglicky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3.
- GRANT, Michael. From Alexander to Cleopatra: The Hellenistic World. London : Weidenfeld & Nicolson, 1982. ISBN 978-0-297-78131-8.
- HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London : Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4.
| „32.“ dynastia (ptolemaiovská) | ||||
|---|---|---|---|---|
| ## | Zaužívané meno | Oficiálne mená [trónne • vlastné • Horovo] | Obdobie vlády | |
| 01 | Ptolemaios I. Soter | Πτολεμαῖος Σωτήρ | Setepenre‑meriamon; Cheperkare‑setepenamon • Ptulemis/Ptolemaios • Verpechti‑nesukeni | 305–285 |
| 02 | Ptolemaios II. Filadelfos | Πτολεμαῖος Φιλάδελφος | Veserka(en)re‑meriamon • Ptulemis/Ptolemaios • Hunukeni | 285–246 |
| 03 | Ptolemaios III. Euergetes | Πτολεμαῖος Εὐεργέτης | Iuaenneceruisenui-setepenre‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ? | 246–221 |
| 04 | Ptolemaios IV. Filopator | Πτολεμαῖος Φιλοπάτωρ | Iuaenneceruiperui‑setepenptah-veserkare‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑merieset • ? | 221–205 |
| 05 | Ptolemaios V. Epifanes | Πτολεμαῖος Ἐπιφανής | Iuaenneceruimerit‑setepenptah-veserkare‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ? | 205–180 |
| 06 | Ptolemaios VI. Filometor | Πτολεμαῖος Φιλομήτωρ | Iuaenneceruiperui-setepenptahcheper(en)re‑irimaatenamonre • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ? | 180–164, 163–145 |
| 07 | Ptolemaios VII. Neos Filopator | Πτολεμαῖος Νέος Φιλοπάτωρ | 145 | |
| 08 | Ptolemaios VIII. Euergetes II. (Fyskon) | Πτολεμαῖος Εὐεργέτης, Φύσκων | Iuaencruiperui‑setepenpth-irmaatre‑sechemanchamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ? | 170–163, 145–116 |
| 09 | Ptolemaios IX. Soter II. (Lathyros) | Πτολεμαῖος Σωτήρ, Λάθυρος | Iuaennecermenechneceretmetetmutsenedžet-setepenptaḥ‑veserkare‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ? | 116–107, 88–81 |
| 10 | Bereniké III. (Kleopatra Bereniké) | Βερενίκη | 81–80 | |
| 11 | Ptolemaios X. Alexandros I. | Πτολεμαῖος Ἀλέξανδρος | Iuaenneceruimenechuisaetre-setepenptaḥ‑irmaatre‑senenanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑dženefaleksentres-anchdžet‑meriptah • ? | 107–88 |
| 12 | Ptolemaios XI. Alexandros II. | Πτολεμαῖος Ἀλέξανδρος | Iuaenpanecernehem‑setepenptah-irmaatenre‑sechemanchamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptaheset • ? | 80 |
| 13 | Ptolemaios XII. Neos Dionysos (Auletos) | Πτολεμαῖος Νέος Διόνυσος Θεός Φιλοπάτωρ Θεός Φιλάδελφος, Αὐλητής | Iuaenpanecernehem-setepenptah‑irmaatenre‑sechemanchamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptaheset • ? | 80–58, 55–51 |
| 14 | Bereniké IV. | Βερενίκη | 58–55 | |
| 15 | Kleopatra VII. Filopator | Κλεοπάτρα Φιλοπάτωρ | ? • Kliupadreta/Kleopatra; Kleupader/Kleopatra‑neceret‑mer(et)ites • Ver(et)‑neb(et)neferu‑achetseh; Verettutenites | 51–30 |
| 16 | Ptolemaios XIII. Theos Filopator I. | Πτολεμαῖος Θεός Φιλοπάτωρ | ? • Ptulemis/Ptolemaios • ? | 51–47 |
| 17 | Ptolemaios XIV. Theos Filopator II. | Πτολεμαῖος Θεός Φιλοπάτωρ | ? • Ptulemis/Ptolemaios • ? | 47–44 |
| 18 | Ptolemaios XV. Kaisarion | Πτολεμαῖος Φιλοπάτωρ Φιλομήτωρ Καῖσαρ, Καισαρίων | Iua(en)panecernetinehem‑setepenptah-irmaatre‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑džedtunef-keiseres-anchdžet‑meriptaheset • ? | 44–30 |
