Preskočiť na obsah

Bereniké III.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bereniké III.

Hlava sošky ptolemaiovskej kráľovnej ako bohyne Isis, pravdepodobne Bereniké III. (Louvre)

Obdobie panovania
ptolemaiovská
101 pred Kr.88 pred Kr. (s Ptolemaiom X.)
81 pred Kr.80 pred Kr. (samostatne)

Vlastné meno

G39N5
q
rw
iwApA

d
r

t
AH8

birw
n
iiW11At
H8

(Reov syn) Irypatet Wer(et)hesu(t) Birniket (Dedičná princezná, veľká chválou, Bereniké)

RodičiaPtolemaios IX. Sótér II.Kleopatra Seléné I.
PredchodcaPtolemaios IX. Sótér II.
NástupcaPtolemaios XI. Alexandros II.

Bereniké III. (iné názvy: Kleopatra Bereniké; starogr. ΒερενίκηBereniké; * cca 115 pred Kr. – † 80 pred Kr.) bola egyptská kráľovná z dynastie Ptolemaiovcov. Vládla najprv ako spoluvládkyňa svojho strýka Ptolemaia X. a neskôr ako samostatná panovníčka. Po jej násilnej smrti prešla vláda na jej nevlastného brata Ptolemaia XII.[1]

Cesta k moci a spoluvláda

[upraviť | upraviť zdroj]

Bereniké sa narodila pravdepodobne v roku 115 pred Kr. Jej matkou bola zrejme Kleopatra Seléné I. Po zložitých rodinných konfliktoch ju jej stará mama Kleopatra III. v roku 101 pred Kr. vydala za strýka Ptolemaia X. Dvojica bola uctievaná ako Theoi Philadelphoi (Súrodencov milujúci bohovia). V roku 88 pred Kr. však museli po vzbure z Alexandrie utiecť a trón opäť prevzal jej otec Ptolemaios IX. Sótér II.[2]

Samostatná vláda a tragický koniec

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 5. augusta 81 pred Kr. ju otec vymenoval za spoluvládkyňu a po jeho smrti koncom toho istého roka zostala na tróne sama. V náboženskom kulte prijala meno Thea Filopatór (Otca milujúca bohyňa), čím zdôraznila legitímne nástupníctvo po otcovi.[3]

Jej samostatná vláda trvala len niekoľko mesiacov. Rímsky diktátor Sulla presadil, aby sa jej spoluvládcom stal jej nevlastný syn Ptolemaios XI., ktorý v tom čase žil v Ríme. Sulla veril, že z neho urobí poslušného vazalského kráľa. Svadba sa konala 3. apríla 80 pred Kr., no o devätnásť dní neskôr dal Ptolemaios XI. kráľovnú zavraždiť.[4]

Tento čin vyvolal v Alexandrii okamžitý odpor. Dňa 22. apríla 80 pred Kr. vtrhol do paláca rozbúrený dav, zajal Ptolemaia XI. v mestskom gymnasiu a verejne ho ulynčoval.[1]

Umelecký odkaz

[upraviť | upraviť zdroj]

Pohnutý osud kráľovnej Bereniky III. sa stal námetom slávnej opery Berenice od barokového skladateľa Georga Friedricha Händela.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Michael Grant. From Alexander to Cleopatra: The Hellenistic World. London : Weidenfeld & Nicolson, 1982. ISBN 978-0-297-78131-8. S. 189.
  2. 1 2 Günther Hölbl. A History of the Ptolemaic Empire. London : Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. S. 213 – 214.
  3. Günther Hölbl. Geschichte des Ptolemäerreiches. Darmstadt : WBG, 1994. ISBN 3-534-10422-6. S. 193 – 195.
  4. Chris Bennett. Berenice III [online]. Egyptian Royal Genealogy, [cit. 2026-02-23]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3.
  • GRANT, Michael. From Alexander to Cleopatra: The Hellenistic World. London : Weidenfeld & Nicolson, 1982. ISBN 978-0-297-78131-8.
  • HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London : Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4.
„32.“ dynastia (ptolemaiovská)
## Zaužívané meno Oficiálne mená [trónne • vlastné • Horovo] Obdobie vlády
01 Ptolemaios I. Soter Πτολεμαῖος Σωτήρ Setepenre‑meriamon; Cheperkare‑setepenamon • Ptulemis/Ptolemaios • Verpechti‑nesukeni 305–285
02 Ptolemaios II. Filadelfos Πτολεμαῖος Φιλάδελφος Veserka(en)re‑meriamon • Ptulemis/Ptolemaios • Hunukeni 285–246
03 Ptolemaios III. Euergetes Πτολεμαῖος Εὐεργέτης Iuaenneceruisenui-setepenre‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ? 246–221
04 Ptolemaios IV. Filopator Πτολεμαῖος Φιλοπάτωρ Iuaenneceruiperui‑setepenptah-veserkare‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑merieset • ? 221–205
05 Ptolemaios V. Epifanes Πτολεμαῖος Ἐπιφανής Iuaenneceruimerit‑setepenptah-veserkare‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ? 205–180
06 Ptolemaios VI. Filometor Πτολεμαῖος Φιλομήτωρ Iuaenneceruiperui-setepenptahcheper(en)re‑irimaatenamonre • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ? 180–164, 163–145
07 Ptolemaios VII. Neos Filopator Πτολεμαῖος Νέος Φιλοπάτωρ   145
08 Ptolemaios VIII. Euergetes II. (Fyskon) Πτολεμαῖος Εὐεργέτης, Φύσκων Iuaencruiperui‑setepenpth-irmaatre‑sechemanchamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ? 170–163, 145–116
09 Ptolemaios IX. Soter II. (Lathyros) Πτολεμαῖος Σωτήρ, Λάθυρος Iuaennecermenechneceretmetetmutsenedžet-setepenptaḥ‑veserkare‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptah • ? 116–107, 88–81
10 Bereniké III. (Kleopatra Bereniké) Βερενίκη   81–80
11 Ptolemaios X. Alexandros I. Πτολεμαῖος Ἀλέξανδρος Iuaenneceruimenechuisaetre-setepenptaḥ‑irmaatre‑senenanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑dženefaleksentres-anchdžet‑meriptah • ? 107–88 
12 Ptolemaios XI. Alexandros II. Πτολεμαῖος Ἀλέξανδρος Iuaenpanecernehem‑setepenptah-irmaatenre‑sechemanchamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptaheset • ? 80
13 Ptolemaios XII. Neos Dionysos (Auletos) Πτολεμαῖος Νέος Διόνυσος Θεός Φιλοπάτωρ Θεός Φιλάδελφος, Αὐλητής Iuaenpanecernehem-setepenptah‑irmaatenre‑sechemanchamon • Ptulemis/Ptolemaios‑anchdžet‑meriptaheset • ? 80–58, 55–51
14 Bereniké IV. Βερενίκη   58–55
15 Kleopatra VII. Filopator Κλεοπάτρα Φιλοπάτωρ ? • Kliupadreta/Kleopatra; Kleupader/Kleopatra‑neceret‑mer(et)ites • Ver(et)‑neb(et)neferu‑achetseh; Verettutenites 51–30
16 Ptolemaios XIII. Theos Filopator I. Πτολεμαῖος Θεός Φιλοπάτωρ ? • Ptulemis/Ptolemaios • ? 51–47
17 Ptolemaios XIV. Theos Filopator II. Πτολεμαῖος Θεός Φιλοπάτωρ ? • Ptulemis/Ptolemaios • ? 47–44
18 Ptolemaios XV. Kaisarion Πτολεμαῖος Φιλοπάτωρ Φιλομήτωρ Καῖσαρ, Καισαρίων Iua(en)panecernetinehem‑setepenptah-irmaatre‑sechemanchenamon • Ptulemis/Ptolemaios‑džedtunef-keiseres-anchdžet‑meriptaheset • ? 44–30