Be-rešit (kozmická sonda)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Beresheet SpaceIL)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Be-rešit
technologický demonštrátor
model sondy Be-rešit
model sondy Be-rešit
PrevádzkovateľIsrael Aerospace Industries a SpaceIL
Hlavní dodávateliaSpaceIL a Israel Aerospace Industries
Iné názvySparrow
Súčasný cieľMesiac
Dátum štartu22. február 2019 1:45 UTC
Nosná raketaFalcon 9 SpaceX
KozmodrómCCAFS SLC-40
Trvanie misie2 mesiace
COSPAR2019-09B (44049)
Hmotnosť585 kg
Rozmerypriemer 2 m, výška 1,5 m
Energiasolárne panely
Elementy dráhy
Epocha19054.910
Typ dráhyeliptická
Inklinácia27,59°
Apoapsida68 920 km
Periapsida242 km
Doba obehu1 374,93 min
Počet obehov za deň1,04715181
Pristátie na Mesiaci
TelesoMesiac
Dátum11. apríl 2019
SúradniceMare Serenitatis
Prístroje
MagnetometerWeizmann Institute of Science
Laserový retroreflektorNASA Goddard Space Flight Center

Be-rešit (hebr. בראשית‎, angl. Beresheet) bola kozmická sonda izraelskej spoločnosti SpaceIL, ktorej cieľom bolo pristátie na Mesiaci.[1] Pristátie kvôli poruche v pristávacej sekvencii sa nepodarilo.[2]

História[upraviť | upraviť kód]

Spoločnosť SpaceIL vznikla ako účastník súťaže Google Lunar X Prize[3] o 30 miliónov dolárov, inšpirujúca vývoj robotického prieskumu vesmíru. SpaceIL plánovala splniť požiadavku prejsť 500 metrov na mesačnom povrchu skokom pomocou raketového pohonu z miesta pristátia k inému, vzdialenému 500 metrov.

V októbri 2015 spoločnosť SpaceIL podpísala zmluvu na vypustenie mesačného landeru z Cape Canaveral (Florida) na rakete Falcon 9 prostredníctvom Spaceflight Industries.[4] Štart sa uskutočnil 22. februára 2019, lander bol sekundárne užitočné zaťaženie, primárny náklad bol telekomunikačný satelit PSN-6.[5]

585 kilogramový pristávací modul - lander, predtým známy ako Sparrow, bol oficiálne pomenovaný Be-rešit („Na počiatku“) v decembri 2018.[6] Po dosiahnutí obežnej dráhy Zeme sa od Falconu 9 Be-rešit[7][8] oddelil a po niekoľkých obehoch Zeme zvyšoval obežnú dráhu, tak dosiahol oblasť vplyvu Mesiaca, kde vykonal manéver na zachytenie a týždeň ho obiehal. Na správnej obežnej dráhe okolo miesta pristátia spomalil a 11. apríla 2019[9] kvôli poruche v pristávacej sekvencii tvrdo dopadol na povrch Mesiaca.[2]

Misia bola čiastočne úspešná, išlo o prvé zachytenie sa na obežnej dráhe Mesiaca vykonané súkromnou spoločnosťou.

Plánované miesto pristátia[upraviť | upraviť kód]

Plánované miesto pristátia bolo na severe Mare Serenitatis,[10] približne 32°N 18°E, pristávacia zóna Posidonius 1 mala polomer okolo 15 km.[11]

Be-rešit lander[upraviť | upraviť kód]

Štart[upraviť | upraviť kód]

22. februára 2019 1:45 UTC sonda Be-rešit odštartovala na rakete Falcon 9 a o 2:19 úspešne prebehla separácia od horného stupňa Falconu.[18]

Neúspešné pristátie[upraviť | upraviť kód]

Miesto dopadu Be-rešitu, ako ho videl Lunar Reconnaissance Orbiter 22. apríla 2019.[19]

Dňa 11. apríla 2019 sa lander neúspešne pokúsil o pristátie na povrchu Mesiaca. Gyroskop inerciálnej meracej jednotky (IMU2) zlyhal počas brzdenia pri priblížení na miesto pristátia. Pozemná kontrola nebola schopná resetovať jednotlivé komponenty v dôsledku náhleho výpadku komunikácie s riadiacou sieťou.[20] V čase, keď bola komunikácia obnovená, hlavný motor sondy bol už dlhšiu dobu neaktívny. Po resete v celom systéme sa motor vrátil do režimu online; sonda však už stratila príliš veľa výšky, zostávajúca nestačila na to aby dostatočne spomalila zostup. Konečné telemetrické čítanie ukázalo, že v nadmorskej výške 150 metrov sonda stále letela rýchlosťou 1 000 metrov za sekundu, čo malo za následok celkovú stratu sondy pri dopade na povrch Mesiaca. Miesto dopadu je 32.5956°N, 19.3496°E.[19] Pred dopadom sonda bola schopná odfotiť dve posledné fotografie: pohľad na Mesiac a bližší záber povrchu Mesiaca.[21]

Zlyhanie IMU2 samo o sebe by nespôsobilo, že Be-rešit havaruje, pretože sonda ich mala viac.[22]

Zhodnotenie[upraviť | upraviť kód]

Izrael sa stal 7 krajinou ktorej sonda sa zachytila na lunárnej orbite a niekoľko krát Mesiac obehla. Krajina a rok zachytenia na obežnej dráhe okolo Mesiaca: ZSSR (Rusko) 1966, USA 1966, Japonsko 1992, EU 2004, Čína 2007, India 2008 a Izrael 2019.

Pristátie 11. apríla 2019 bolo neúspešné[2] a sonda nevykonala 22. mäkké pristátie na Mesiaci[23]. Nestala sa tak 4. krajinou, po ZSSR (31. január 1966), USA (17. apríl 1967) a Číne (1. december 2013), ktorá to zvládla.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Israeli spacecraft aims for historic moon landing… within months. The Times of Israel, 10 July 2018. Dostupné online [cit. 2018-07-11].
  2. a b c Beresheet Comes Close before Crashing on the Moon [online]. www.planetary.org, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Google Lunar XPrize, 7. október 2015
  4. RONEL, Asaf. First Israeli Spacecraft to Head to Moon on Back of Elon Musk's SpaceX Rocket. Haaretz, 10 July 2018. Dostupné online [cit. 2018-07-10].
  5. SpaceIL making final fundraising push for lunar lander mission [online]. SpaceNews.com, 2017-12-14, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. SpaceIL [online]. 2018-12-17, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. A.S, Petit Press. Izrael smeruje k Mesiacu. Chcú na ňom pristáť [online]. tech.sme.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.
  8. K Měsíci míří první soukromá sonda, slíbené miliony dolarů nedostane [online]. iDNES.cz, 2019-02-22, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.
  9. LEICHMAN, Abigail Klein. Israeli spirits soar as Moon launch countdown begins [online]. Israel21c, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Here's (almost) everything you need to know about Israel's Moon lander Jason Davis, Planetary Society . 8. novembra 2018.
  11. Landing site selection for the SpaceIL mission to the Moon. Yuval Grossman. Conference: 48th Lunar and Planetary Science Conference (LPSC), At The Woodlands, Texas, Marec 2017.
  12. a b NASA - NSSDCA - Spacecraft - Details [online]. nssdc.gsfc.nasa.gov, [cit. 2019-03-10]. Dostupné online.
  13. CONTACT, Press; SENIOR VICE PRESIDENT, Communications; ENRIDRFNE.BFLUITNDXNE@HTNAKGMMQGO.QLCOIMMXV. Nammo’s British Rocket Engine Powers Israel’s Mission to the Moon [online]. Mynewsdesk, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. AMOS, Jonathan. Israel Moon mission gets under way. BBC NEWS, 2019-02-22. Dostupné online [cit. 2019-03-05]. (po anglicky)
  15. POTTER, Sean. NASA, Israel Space Agency Sign Agreement for Commercial Lunar Cooperat. NASA, 2018-10-03. Dostupné online [cit. 2018-12-03]. (po anglicky)
  16. , https://www.youtube.com/watch?v=t2TfS_ckxjA 
  17. NEWS, Heritage Florida Jewish. With SpaceIL launch, its to the moon and beyond for Israel [online]. Heritage Florida Jewish News, [cit. 2019-02-08]. Dostupné online.
  18. CLARK, Stephen. Live coverage: Falcon 9 rocket blasts off with Israeli moon lander, Indonesian comsat – Spaceflight Now [online]. [Cit. 2019-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. a b Beresheet Crash Site Spotted! [online]. [Cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
  20. Software Command to Fix Faulty Sensor Doomed Beresheet [online]. www.planetary.org, [cit. 2019-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. CHANG, Kenneth. Moon Landing by Israel’s Beresheet Spacecraft Ends in Crash. The New York Times, 2019-04-11. Dostupné online [cit. 2019-05-23]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  22. Software Command to Fix Faulty Sensor Doomed Beresheet [online]. www.planetary.org, [cit. 2019-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. MORELLE, Rebecca. Israeli spacecraft crashes on Moon. bbc, 2019-04-11. Dostupné online [cit. 2019-04-12]. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]