Berlínske krízy

Berlínske krízy boli súčasťou Studenej vojny. Počas existencie Západného Berlína sa stali dve väčšie krízy.

Historický kontext

Berlín sa po druhej svetovej vojne stal symbolom víťazstva spojencov. Ale už krátko po vojne sa zmenil na symbol rozdelenia sveta tzv. železnou oponou (Winston Churchill, 5.3.1946).

Bývalé hlavné mesto hitlerovského Nemecka, bolo rozdelené podľa vzoru Nemecka na štyri okupačné zóny kontrolované štyrmi víťaznými mocnosťami – Britániou, USA, Francúzskom a Sovietskym zväzom. Spravované bolo štvorstrannou Spojeneckou kontrolnou komisiou.

V roku 1947 sa Berlín zmenil na vysunutú oblasť stretávania sa Východu zo Západom. Berlín sa nachádzal hlboko v sovietskom okupačnom území (približne 185 km od najbližšej hranice iného sektoru). Stal sa výkladnou skriňou západného kapitalizmu, jeho predsunutou špionážnou a propagandistickou základňou. Rovnako aj miestom náboru východonemeckých pracovných síl unikajúcich z bývalého sovietskeho sektoru, neskôr NDR.

Význam berlínskej polohy sa ukázal napríklad pri vojenskom potlačení revolty východonemeckých robotníkov v roku 1953, ktorá sa odohrala priamo pred kamerami západných žurnalistov. Na základe týchto a predchádzajúcich udalostí bolo jasné, že NDR a ZSSR sa budú snažiť o zmenu štatútu západného Berlína. A to buď začlenením Západného Berlína do budúceho NDR, alebo jeho demilitarizáciu a neutralizáciu. V tej dobe sa Západný Berlín stal akýmsi mikrokozmom európskych geopolitických pomerov.

Blokáda Berlína

Prvá vážna kríza sa odohrala v rokoch 1948 až 1949. Predchádzali jej zjednocovacie snahy spojencov, ktorí sa po počiatočných nezhodách(najmä zo strany Francúzska) dohodli na zjednotení sektorov pod svojou správou, s následným vznikom samostatného štátu a jeho zaradenia do marshallovho plánu. Blokádou Berlína reagovali sovietske úrady na tieto zjednocovacie procesy.

V marci 1948 opustil Spojeneckú kontrolnú komisiu poverenú kontrolou Berlína jej predseda maršal Sokolovskij. Následne sovietske úrady oznámili, že budú kontrolovať vlaky prichádzajúce z trizonie, spoločného americko-britsko-francúzskeho sektora. To bola tzv. malá blokáda. Prvého júna toho roku sa zástupcovia troch veľmocí v trizónii dohodli na spolkovom usporiadaní Nemecka, oddelení meny a vylúčení ZSSR z kontroly Porúria. V trizónii bola zavedená nemecká marka a západné okupačné úrady ju hodlali zaviesť aj v Západnom Berlíne. Následne Sovieti uzavreli tri hlavné prístupové cesty do Berlína a odrezali ho od spojencov.

Cieľom Sovietov bolo „vyhladovať“ Západný Berlín. V pozadí boli snahy u udržanie kontroly Porúria, ako ekonomického jadra Európy a zjednotenie demilitarizovaného Nemecka, na ktoré by mali svoj vplyv. Nasledoval však vznik leteckého mostu pomocou ktorého boli do Berlína prepravené milióny ton tovaru a zásob. Ako reakcia na vzniknutú situáciu bola 4. apríla 1949 vytvorená Severoatlantická aliancia, ktorá mala za cieľ kolektívnu obranu západných demokracií, západného Nemecka ako aj Západného Berlína (členom sa stalo napríklad aj Turecko, od ktorého Sovieti vyžadovali územné ústupky).

23. mája 1949 bol vyhlásený „základný zákon“ SRN, po ktorom v roku 1951 získalo SRN úplnú vnútornú suverenitu. Reakciou na definitívne oddelenie západných sektorov bol vznik Nemeckej demokratickej republiky v rámci bývalého sovietskeho sektora. Sovieti podcenili západných spojencov a v máji 1949 začali blokádu obmedzovať. V roku 1950 sa blokáda skončila úplne. Táto kríza definitívne zatiahla železnú oponu v Európe, nevyvrcholila však ozbrojeným stretom, čo predznamenalo vývoj celej studenej vojny. Superveľmoci sa nikdy neuchýlili k útokom na seba navzájom. Útočili cez prostredníkov v treťom svete.

Veľká berlínska kríza

Táto kríza vyvrcholila v roku 1961, ale jej príčiny siahajú hlbšie. Bola reakciou na únik „mozgov“ cez „otvorený“ Berlín. 27. novembra 1958 pohrozil Chruščov podpisom zmluvy s NDR ak sa do šiestich mesiacov neotvorí otázka štatútu Západného Berlína. Spolu s Ulbrichtom, vrcholným predstaviteľom NDR, opäť požadovali začlenenie Západného Berlína do NDR alebo jeho neutralitu. To by znamenalo, že západní spojenci prenechajú správu Západného Berlína štátu, ktorého existenciu a právnu suverenitu neuznávajú na diplomatickej úrovni. Spojenci, na čele s USA boli konfrontovaní s nukleárnymi hrozbami, ale štatút Berlína sa nezmenil. Preto sa 13. augusta 1961 začínajú vo východnom Berlíne práce na stavbe berlínskeho múru.