Bernard Janeček
| Bernard Janeček | |
| veliteľ v Slovenskom povstaní | |
| Narodenie | 24. november 1814 Borohrádek Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 1887 USA |
Bernard Janeček (* 24. november 1814 Borohrádek, okr. Rychnov nad Kněžnou – † 1887 pravdepodobne USA) bol jeden z vojenských členov Slovenskej národnej rady v Slovenskom povstaní 1848 – 49, ktorý pochádzal z Čiech [1], Bol zástupcom vrchného veliteľa [2].
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Bernard Janeček sa narodil v Borohrádku do rodiny obchodníka a hostinského Františka Janečka a jeho manželky Františky. Študoval na gymnáziu v Rychnove nad Knežnou. Štúdium však nedokončil a venoval sa samostatne štúdiu lesníctva. V roku 1831 odišiel cestovať po Uhorsku, v roku 1837 sa vrátil k rodičom. V roku 1838 odišiel do Budapešti, kde si postavil dom a pozval k sebe svoje tri sestry. Ovládal niekoľko jazyk, zaujímal sa o slovanský aktivizmus a zoznámil sa s mladými slovenskými intelektuálmi ako napríklad s Ľudovítom Štúrom či Jozefom Miloslavom Hurbanom, ktorý ho považovali za radikála. Revolúcia ho zastihla v Bratislave, kde sa nachádzali aj Štúr a Hurban. Spoločne uvažovali o možnostiach obhajoby slovenských záujmov v revolučnom vare.[3] Zapojil sa do pražského povstania počas roku 1848 a svojou odvahou si vyslúžil rešpekt, aj vďaka ktorému sa stal veliteľom slovenských dobrovoľníkov. Zapojil sa do ich náboru vo Viedni [4]. Dvakrát bol v Záhrebe urgovať peniaze na povstanie od bána Jelačiča. V rámci prípravy povstania a nadväzovania kontaktov precestoval celé Slovensko. 17. septembra 1848 vyrazili dobrovoľníci z Viedne. Veliteľský zbor tvoril Janeček, Bloudek a Zach. Základňou operácii bola Myjava, kde bolo vyhlásené založenie Slovenskej národnej rady. Janeček bol veliteľom roľníckych stotín zmobilizovaných v kraji a zúčastnil sa všetkých bojov. V bojoch sa vyznamenal za čo si vyslúžil prezývku druhý Žižka. Presadzoval ofenzívnu taktiku. Pri ústupe na Moravu velil zadnému voju. Po potlačení septembrovej výpravy prebýval vo Viedni, kde bola na neho vypísaná odmena. Aj v Čechách bol sledovaný. V rámci príprav ďalšieho povstanie bol skeptický k spolupráci s Viedňou. Zúčastnil sa aj druhej vojenskej výpravy v spolupráci s rakúskou armádou. Jeho zbor sa zúčastnil obliehania pevnosti Leopoldov v ktorej boli maďarskí vojaci. Vzhľadom na intrigy cisárskych veliteľov a neustále rozdiely v názoroch sa vo februári 1848 vzdal velenia. Odišiel do Kroměříža, kde v tom čase zasadal ríšsky snem. Tam odovzdal prostredníctvom klubu slovanských poslancov spis o sťažnosti proti postupu rakúskej vlády na Slovensku a promaďarskej politike kráľovských komisárov.[3]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Botto, Július: Michal M. Hodža, podtitul: Životopisný nákres: Na 100-ročnú pamiatku jeho narodenia., 1911, Kníhtlačiarsky účastinársky spolok
- Dr. Goláň, Karol: Bernard Janeček, zvaný Žižka II., vojenský vodca slovenského povstania r. 1848-49, 1928, Matica Slovenská, Turčianský Sv. Martin
- Červinka, Jaroslav: Bernard Janeček, rodák z Borohrádku - jeden z duchovních vůdců slovenského povstání v letech 1848-1849, ORLICKÉ HORY A PODORLICKO 13: s. 179−191, 2005, MGOH RYCHNOV N. KN., ISBN 80−86076−40−7
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Janeček, Bernard [online]. tahanovce.net, [cit. 2021-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Dobrovoľníci Slovenského národného vojska rokov 1848-1849 v Košiciach a pri Ťahanovciach [online]. tahanovce.net. Dostupné online. Archivované 2021-04-22 z originálu.
- ↑ a b ČERVINKA, Jaroslav. Bernard Janeček, rodák z Borohrádku - jeden z duchovních vůdců slovenského povstání v letech 1848-1849. In: Orlické hory a Podorlicko : sborník vlastivědných prací : přírodou, dějinami, současností. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 80-86076-40-7.
- ↑ Kovačič, Ján. Vojenské aspekty septembrovej dobrovoľníckej výpravy [online]. valka.cz, [cit. 2008-11-27]. Dostupné online.