Preskočiť na obsah

Bertrand Blier

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bertrand Blier
francúzsky režisér, scenárista a spisovateľ
Bertrand Blier na filmovom festivale v Benátkach v roku 1993
Bertrand Blier na filmovom festivale v Benátkach v roku 1993
Štát pôsob.Francúzsko Francúzsko
Narodenie14. marec 1939
Boulogne-Billancourt, Francúzsko
Úmrtie20. január 2025 (85 rokov)
Paríž, Francúzsko
Národnosťfrancúzska
Profesiarežisér, scenárista a spisovateľ
Aktívne roky1966  2019
RodičiaBernard Blier (otec), Gisèle Brunet (matka)
PríbuzníRoger Godart (teta alebo strýko)
SúrodenciBrigitte Blier
ManželkaFarida Rahouadj (1938  1965)
PartnerkaAnouk Grinberg
DetiLéonard, Leila, Béatrice
PodpisBertrand Blier, podpis
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Bertrand Blier

Bertrand Blier (* 14. marec 1939, Boulogne-Billancourt, Francúzsko – † 20. január 2025, Paríž)[1] bol francúzsky filmový režisér, scenárista, spisovateľ a príležitostný herec.[2][3] Bol synom herca Bernarda Bliera.[4]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Začínal ako asistent režiséra Denysa de la Patellièra, Christiana-Jaqua, Jeana Delannoya a Georgesa Lautnera.

Predtým než sa začal venovať hranému filmu, režíroval dokumenty.[5][6][7] Svoj prvý dokumentárny film Hitler, connais pas nakrútil v roku 1962.

Vo svojom prvom celovečernom filme Keby som bol špión (1966) vybral do hlavnej úlohy svojho otca Bernarda Bliera. Skutočný úspech dosiahol v roku 1974 s filmovou adaptáciou svojho románu Les Valseuses, v ktorej objavil hercov Gérarda Depardieu, Patricka Dewaereho a Miou-Miou. V roku 1978 zožal úspech s filmom Pripravte si vreckovky, ktorý v Hollywoode získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Svojho otca opäť obsadil do komickej krimi-drámy Studený bufet (1979), za ktorú získal Césara za najlepší scenár.
V roku 1986 znovu získal úspech réžiou filmu Večerný úbor. Film po svojom uvedení vyvolal kontroverziu kvôli svojej extrémnej hrubosti a niektorým obscénnym scénam. Dráma Trop belle pour toi (1989) bola ocenená verejnosťou aj kritikou. Film získal Zvláštnu cenu poroty v Cannes a tiež troch Césarov (najlepší režisér, najlepší film, najlepší scenár).

Od 90. rokov intenzívne spolupracoval s herečkou Anouk Grinberg. Objavila sa v Merci la vie (1991) po boku Charlotte Gainsbourg, Un, deux, trois, soleil (1993) a Mon homme (1996). V roku 2000 režíroval film Herci (Les Acteurs), portréty a výpovede francúzskych hercov o ich profesii, ktorý mal napriek hereckému obsadeniu rozporuplné prijatie. Les Côtelettes (2003), výsluchy dvoch mužov v určitom veku, ocenila verejnosť na filmovom festivale v Cannes. Šesť rokov po Les Acteurs opäť režíroval Gérarda Depardieua po boku Monici Bellucci a Bernarda Campana vo filme Ako veľmi ma miluješ? (2005).

Bol scenáristom väčšiny svojich filmov. Napísal tiež scenár k filmom Grosse Fatigue (1994) od Michela Blanca a Pédale dure (2004) od Gabriela Aghiona. Bol tiež autorom niekoľkých románov, niektoré z nich sám adaptoval pre kino.

Od začiatku prejavoval radikálne odlišný štýl od tvorcov novej vlny. Často v jeho filmoch hral Gerard Depardieu.[8]

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1967: Keby som bol špión (Si j'étais un espion)
  • 1974: Buzíci (Les Valseuses)
  • 1976: Osudové ženy (Calmos)
  • 1976: Charlots Charlottes  (nezrealizovaný projekt)
  • 1978: Pripravte si vreckovky (Préparez vos mouchoirs)
  • 1979: Studený bufet (Buffet froid)
  • 1981: Otčím (Beau-père)
  • 1983: Dievča môjho kamoša (La Femme de mon pote)
  • 1984: Náš príbeh (Notre histoire)
  • 1986: Večerný úbor (Tenue de soirée)
  • 1989: Príliš krásna (Trop belle pour toi)
  • 1991: Ďakujem, život (Merci la vie)
  • 1993: Cukor, káva, limonáda (Un, deux, trois, soleil)
  • 1996: Môj pasák (Mon homme)
  • 2000: Herci (Les Acteurs)
  • 2003: Kotlety (Les Côtelettes)
  • 2005: Ako veľmi ma miluješ? (Combien tu m'aimes ?)
  • 2010: Zvonenie ľadu (Le Bruit des glaçons)
  • 2019: Convoi exceptionnel

Scenárista

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1967: Keby som bol špión (Si j'étais un espion)
  • 1971: V rytme valčíka (Laisse aller... c'est une valse !)
  • 1974: Buzíci (Les Valseuses
  • 1976: Osudové ženy (Calmos)
  • 1976: Charlots Charlottes  (nezrealizovaný projekt)
  • 1978: Pripravte si vreckovky (Préparez vos mouchoirs)
  • 1979: Studený bufet (Buffet froid)
  • 1981: Otčím (Beau-père)
  • 1983: Dievča môjho kamoša (La Femme de mon pote)
  • 1983: Debout les crabes, la mer monte !, réžia Jean-Jacques Grand-Jouan
  • 1984: Náš príbeh (Notre histoire)
  • 1986: Večerný úbor (Tenue de soirée)
  • 1989: Príliš krásna (Trop belle pour toi)
  • 1991: Ďakujem, život (Merci la vie)
  • 1993: Cukor, káva, limonáda (Un, deux, trois, soleil)
  • 1994: Grosse Fatigue, réžia Michel Blanc
  • 1996: Môj pasák (Mon homme)
  • 2000: Herci (Les Acteurs)
  • 2003: Kotlety (Les Côtelettes)
  • 2004: Pédale dure, réžia Gabriel Aghion
  • 2005: Ako veľmi ma miluješ? (Combien tu m'aimes ?)
  • 2010: Zvonenie ľadu (Le Bruit des glaçons)
  • 2019: Convoi exceptionnel

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Bertrand Blier, réalisateur et scénariste, auteur des « Valseuses », est mort à 85 ans. Le Monde, 2025-01-21. Dostupné online [cit. 2025-01-21]. (po francúzsky)
  2. Bertrand BLIER [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. CINEFICHES : Cinéma, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. Archivované 2023-07-09 z originálu.
  4. TRAVERS, James. Biography and filmography of Bertrand Blier [online]. frenchfilms.org, 2012-01-01, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Bertrand Blier – Francouzský film [online]. francouzskyfilm.cz, [cit. 2025-01-21]. Dostupné online.
  6. Encyclopædia Universalis. Biographie de BERTRAND BLIER (1939- ) [online]. Encyclopædia Universalis, [cit. 2025-01-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  7. Bertrand Blier - Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr, [cit. 2025-01-21]. Dostupné online.
  8. Bertrand Blier. ČSFD.cz. Dostupné online [cit. 2017-11-29].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]