Beskydok (Turzovská vrchovina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Beskydok
vrch
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Regióny Žilinský, Zlínský
Okresy Čadca, Vsetín
Obce Makov, Velké Karlovice
Pohorie Turzovská vrchovina
Podcelok Zadné vrchy
Povodia Kysuca, Bečva
Nadmorská výška 953,1 m n. m.
Súradnice 49°23′34″S 18°24′19″V / 49,3929°S 18,4053°V / 49.3929; 18.4053
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL red.svg z Bumbálky
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Beskydok (953,1 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Turzovskej vrchoviny. Nachádza sa neďaleko obce Makov, na štátnej hranici s Českom.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v najzápadnejšom výbežku pohoria, v geomorfologickom podcelku Zadné vrchy.[3] Leží na slovensko-českej hranici, medzi Makovským priesmykom a Bumbálkou. Vrch sa vypína na pomedzí Žilinského a Zlínskeho kraja a okresov Čadca a Vsetín. Severovýchodná časť masívu patrí do katastra obce Makov[4], juhozápadná zasahuje na územie moravských Velkych Karlovic. Asi 5 km juhovýchodne sa nachádza obec Makov, na Morave je najbližšie osada Babská, patriaca k obci Velké Karlovice.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch je súčasťou horského hrebeňa, ktorý sa tiahne pohraničím a vytvára rozvodnicu povodí Váhu a Moravy. Východnú časť masívu odvodňujú prítoky Trojačky, smerujúcej do rieky Kysuca, západné svahy sú pramennou oblasťou Vsetínskej Bečvy, čoby zdrojnice rieky Bečva.[2] Vrcholová časť i menšie oblasti vrchu sú odlesnené a poskytujú obmedzené výhľady najmä na okolité vrchy.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka nadmorskej výške a čiastočnému odlesneniu ponúka vrcholová časť obmedzené, no ďaleké výhľady. Z vhodných lokalít je mimo okolitých vrchov dobre pozorovateľných viacero prihraničných vrchov Moravsko-sliezskych Beskýd, medzi nimi Lysá hora (1 323,5 m n. m.), Smrk (1 276 m n. m.) i Kněhyně (1 257 m n. m.), no pri vhodných podmienkach je pozorovateľná Malá Fatra, Veľká Rača i masív Pilsko.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený chodník a prístup je tak možný lesom:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 3.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-10]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]