Beyond the Wall of Sleep

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Za stenou spánku
Beyond the Wall of Sleep
Autor Howard Phillips Lovecraft
Pôvodný jazyk angličtina
Krajina vydania USA
Dátum 1. vydania originálu október 1919 v Pine Cones
Literárny druh poviedka
Literárny žáner sci-fi
Slovenské vydania knihy

Beyond the Wall of Sleep (doslovne Za stenou spánku, vyšlo v češtine pod názvom Za stěnou spánku) je poviedka amerického spisovateľa Howarda Phillipsa Lovecrafta, napísaná v roku 1919 a prvýkrát publikovaná v amatérskom časopise Pine Cones v októbri toho istého roku.[1]

Inšpirácia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Lovecrafta bol príbeh inšpirovaný článkom v New York Tribune z 27. apríla 1919. Článok bol založený na správe polície štátu New York a písal o rodine Slaterových alebo Slahterových ako spodine obyvateľstva mestečka Catskill.[2]

Nova, spomínaná na konci Lovecraftovej poviedky je reálna hviezda známa ako GK Persei; citácia pochádza z diela Garretta P. Servissa Astronomy with the Naked Eye (1908).[2]

Názov poviedky mohol byť inšpirovaný poviedkou A. Bierceho "Beyond the Wall" (1909); bolo všeobecne známe, že Lovecraft jeho práce v roku 1919 čítal. Román Jacka Londona Before Adam (1906), ktorý obsahoval koncept dedičnej pamäte, obsahuje pasáž s nasledovným znením: "Nor...did any of my human kind ever break through the wall of my sleep." [2]

Dej poviedky[upraviť | upraviť zdroj]

Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

Rozprávačom je muž, ktorý v tom čase slúžil ako začínajúci lekár v psychiatrickom ústave. To, čo tu na prelome rokov 1900 – 1901 zažil, viedlo k jeho presvedčeniu, že sny – teda aspoň ich menšia časť – majú podstatne hlbší význam, ako je im prikladaný, a že sú prejavom prenosu človeka do inej formy duchovnej existencie, ktorá môže byť dôležitejšia ako naše reálne pozemské bytie.

Pacient, ktorého v ten zimný deň priviezli štyria policajti, sa volal Joe Slater. Bol to typický obyvateľ Catskillských hôr, potomok koloniálnych rodín, degenerovaných vzájomným krížením v rámci izolovaných komunít. Tulák a lovec, a dokonca i v rámci svojej komunity považovaný za čudáka pre svoje záhadné sny, o ktorých po prebudení divoko rozprával a ktorých obsah vzápätí zabúdal. Tieto jeho stavy boli s postupujúcim vekom stále častejšie, až jedného dňa došlo k tragédii, ktorá ho dostala do ústavu pre mentálne chorých:
Po hlbokom spánku, do ktorého upadol po pitke deň predtým, sa náhle zobudil s neľudským revom; vykrikoval že sa musí dostať do akéhosi "obrovského zrubu so žiariacou strechou, stenami a podlahou, kde znie hlasná hudba prichádzajúca z diaľky", a že musí zabiť "istú vec, ktorá žiari, chveje sa a smeje". V tomto amoku ubil päsťami k smrti jedného zo svojich susedov a utiekol do zimného lesa. Miestni sa ho neodvážili prenasledovať a dúfali, že zmrzne; keď však aj o niekoľko dní neskôr počuli stále jeho krik, pochopili, že sa ho budú musieť zbaviť sami. Vytvorili pátraciu skupinu, ku ktorej sa neskôr pridal i miestny policajt a o 3 dni neskôr našli Slatera v bezvedomí ležiaceho v dutine stromu.
Po odvoze do väznice a ošetrení tvrdil, že si na zabitie svojho suseda nepamätá, že sa prebral až so skrvavenými rukami nad jeho mŕtvolou a v panike utiekol. Ráno, tretí deň po svojom uväznení, dostal prvý záchvat. Jeho spánok začal byť nepokojný a následne ho posadla taká zúrivosť, že mu museli 4 chlapi nasadiť zvieraciu kazajku. Blúznil 15 minút o "zelených palácoch svetla, vesmírnych oceánoch, podivnej hudbe a prízračných horách." Najviac však spomínal akúsi tajomnú žiariacu bytosť, ktorá sa mu vysmievala a ktorá mu zrejme strašným spôsobom ublížila; jeho jediným prianím bolo zabiť ju a tak sa jej pomstiť. Aby ju dostihol "vzlietne do priepastí prázdnoty a spáli každú prekážku, ktorá sa mu postaví do cesty". Potom záchvat náhle ustal, pričom si z neho Slater opäť nič nepamätal.
V priebehu týždňa mal ďalšie dva podobné záchvaty, ktoré však takisto vzdorovali vysvetleniu – Slater bol analfabet a žil v spoločnosti ľudí s veľmi nízkou inteligenciou, preto sa jeho predstavivosť nedala vysvetliť zdrojmi z literatúry či počúvaním povestí. Hoci ho súd odsúdil za vraždu, bol vzápätí zbavený svojprávnosti a umiestnený do ústavu, v ktorom pracoval autor príbehu.

Rozprávač, mladý lekár s profesionálnym záujmom o sny, sa s nadšením vrhol do skúmania svojho nového pacienta. Zo sledovania jeho záchvatov získal pocit, že v tejto degenerovanej osobe sa musí ukrývať niečo, čo sa nedá pochopiť konvenčnými vedeckými metódami. Zistil, že v snoch je Slater významnou a mocnou osobnosťou žijúcou v akomsi fantazijnom svete, ktorá má jediného nepriateľa – akúsi éterickú bytosť, ktorú nepovažoval za človeka. Tá mu strašne ublížila a jeho snová osobnosť sa chcela za každú cenu pomstiť. V snovom svete si boli obe entity podobné a vládli v realite nepredstaviteľnou silou.
Mladý lekár, hnaný zvedavosťou, oprášil svoj starý výskum prenosu mentálnej energie a snažil sa počas Slaterových záchvatov naladiť na jeho "mentálnu frekvenciu". Nezostávalo mu však veľa času, pretože jeho pacient evidentne zomieral.

Poslednú noc života Joa Slatera sa mu to konečne podarilo. Spojil sa v sne s bytosťou, ktorá obývala/komunikovala cez telo Joa Slatera a dozvedel sa, že jeho telo čoskoro zahynie, aby duchovná forma mohla prenasledovať svojho dávneho protivníka. Potom sa spojenie prerušilo. Nakrátko sa však lekárovi ešte podarilo s neborákom spojiť a obdržať nasledovnú správu: „Joe Slater je mŕtvy. Je preňho lepšie, že zomrel, lebo nebol schopný uniesť živú myseľ kozmickej bytosti. Jeho obmedzené telo nevydržalo proces vzájomného prispôsobenia kozmického a pozemského bytia. Na to v ňom bolo príliš mnoho zo zvieraťa a príliš málo z človeka.“ Správa ďalej pokračovala informáciou o povahe týchto bytostí, pričom jednou z nich sa v snoch stával i mladý lekár. Tieto entity mohli žiť takmer večne, v rôznych časoch a rôznych miestach, v telách ľudí i bytostí z iných planét. O utlačovateľovi nechcela bytosť hovoriť, len uviedla, že ho ľudia poznajú/vnímajú ako vzdialenú hviezdu menom Algol – Diabolská hviezda. Nemohla ho poraziť, lebo bola obmedzená fyzickým telom; po jeho smrti jej však už nič nebráni v prenasledovaní svojej Nemesis.
Po prerušení spojenia lekár zisťuje, že Joe Slater je mŕtvy. Svoj príbeh popíše nadriadenému, ten ho však nepovažuje za pravdivý a domnieva sa, že sa mladík nervovo zrútil; dokonca mu zariadi dlhú platenú dovolenku na zotavenie. Považuje Slatera za dementného paranoika a zdroj jeho výplodov pripisuje miestnym povestiam. Lekár-rozprávač však vie svoje a dokladuje to citátom známeho astronóma zo správy o hviezde Nova Persei, ktorá sa náhle objavila v blízkosti Algolu.

Opis zápletky alebo rozuzlenia príbehu sa tu končí.

Poviedka v iných médiách[upraviť | upraviť zdroj]

Filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Príbeh bol v roku 2006 upravený do podoby filmu s názvom Beyond the Wall of Sleep, v réžii Barretta J. Leigha a Thoma Maurera. Titulná scéna filmu bola vytvorená Jymom Davisom a Kennym Jensenom.[3]

V roku 2009 bola poviedka adaptovaná do podoby ďalšieho, tentoraz krátkeho filmu s rovnomenným názvom Nathanom Fisherom.[4]

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Poviedka inšpirovala pieseň s názvom "Behind the Wall of Sleep" od heavy metalovej skupiny Black Sabbath, uvedenej na albume z roku 1970 Black Sabbath.[5] Cover verzia tejto piesne sa objavila v roku 1994 na EP Behind the Wall of Sleep americkej heavy metalovej skupiny Macabre.[6] Autorom ďalšej cover verzie je Static-X na CD vydanom ako pocta skupine Black Sabbath s názvom Nativity in Black, Vol. 2: A Tribute to Black Sabbath.[7]

Heavy metalová skupina Sentenced má pieseň menom "Beyond the Wall of Sleep" na svojom albume North from Here z roku 1993, pričom text sa zdá byť takisto inšpirovaný Lovecraftovou poviedkou.[8] Heavy metalová skupina Manticora má takisto pieseň s názvom "Beyond the Wall of Sleep" na motívy jeho poviedky; objavila sa na albume Roots of Eternity.[9]

Dark Wave projekt Sopor Aeternus nahral pieseň s názvom "Beyond the Wall of Sleep" inšpirovanú týmto príbehom; skladba je k dispozícii na nahrávke La Chambre d'Echo: Where the Dead Birds Sing (2004).[10]

Bola ňou inšpirovaná i skladba "All Nightmare Long" od skupiny Metallica.[11]

Metalová skupina Opeth spomína "The wall of sleep" v piesni "Pyre" z albumu Heritage (2011), no nie je jasné, či odkazuje na Lovecraftovu poviedku alebo pieseň od Black Sabbath; album totiž vykazuje silný hudobný vplyv 70-tich rokov 20. storočia.[12]

Skupina The Smithereens nahrala skladbu s názvom "Behind The Wall Of Sleep", ktorá je na ich albume z roku 1986 Especially For You; skladba však nemá spojitosť s Lovecraftovou poviedkou.[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ H.P. Lovecraft’s “Beyond the Wall of Sleep” - Publication History [online]. Donovan K. Loucks, rev. 2011-12-08, [cit. 2012-03-10]. Dostupné online. (anglicky)
  2. ↑ a b c LOVECRAFT, Howard P. (ed. S. T. Joshi a David E. Schultz). An H. P. Lovecraft Encyclopedia. [s.l.] : Greenwood, 2001. ISBN 978-0313315787. Kapitola Beyond the Wall of Sleep, s. 19. (anglicky)
  3. ↑ Beyond the Wall of Sleep (2006) [online]. iMDB, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online. (anglicky)
  4. ↑ Beyond the Wall of Sleep (2009) [online]. iMDB, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online. (anglicky)
  5. ↑ Black Sabbath - Black Sabbath [online]. Encyclopaedia Metallum, [cit. 2012-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  6. ↑ Behind the Wall of Sleep - Macabre [online]. Encyclopaedia Metallum, [cit. 2012-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  7. ↑ HUEY, Steve. Nativity in Black, Vol. 2: A Tribute to Black Sabbath - Review [online]. allmusic.com, [cit. 2012-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  8. ↑ North from Here - Sentenced [online]. Encyclopaedia Metallum, [cit. 2012-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ Roots of Eternity - Manticora [online]. Encyclopaedia Metallum, [cit. 2012-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  10. ↑ Sopor Aeternus: La Chambre d'Echo [online]. Sopor Aeternus, [cit. 2012-04-17]. Dostupné online. Archivované 2012-04-05 z originálu. (anglicky)
  11. ↑ GRIWKOWSKY, Fish. Interview with James Hetfield [online]. Canoe Inc., [cit. 2012-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  12. ↑ OPETH - Heritage Bonus Track 'Pyre' Streaming [online]. Brave Words & Bloody Knuckles, [cit. 2012-04-17]. Dostupné online. (anglicky)
  13. ↑ The Smithereens – Behind the Wall of Sleep Lyrics [online]. SongMeanings, [cit. 2012-08-15]. Dostupné online. (anglicky)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • LOVECRAFT, Howard Phillips. Hrobka. Praha : nakladatelství Plus, 2010. ISBN 978-80-259-0051-2. Kapitola Za stěnou spánku, s. 42-56. (česky)
  • LOVECRAFT, Howard Phillips. Barva z kosmu a jiné horrory. Praha 1 : Zlatý kůň, 1990, prvé české vydanie. ISBN 80-85304-07-4. Kapitola Za stěnou spánku, s. 5-8. (česky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Beyond the Wall of Sleep (short story) na anglickej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Beyond_the_Wall_of_Sleep&oldid=7747475“