Bezbariérové navrhovanie stavieb
Bezbariérové navrhovanie stavieb alebo bezbariérové riešenie stavieb je navrhovanie/riešenie stavieb tak, aby boli bezbariérové, teda prístupné a užívateľné všetkými typmi ľudí bez cudzej pomoci, najmä však zabezpečujúce samostatný pohyb a užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
[upraviť | upraviť zdroj]
Myšlienky bezbariérového navrhovania ako také sú otázkou prakticky výlučne 20. storočia. Až moderný prístup a rešpektovanie ľudských práv postavilo spoločnosť pred túto problematiku. Na Slovensku bol prvý ústav pre starostlivosť o telesne postihnutých založený až v roku 1925, s názvom „Spolok pre pečlivosť o zmrzačelých na Slovensku“.
Reálne až od druhej polovice 20. storočia začali byť hendikepovaní ľudia vnímaní ako plnohodnotní členovia spoločnosti. Ako sa čoraz významnejšie začleňovali do každodenného života, bolo nutné sprístupňovať imobilným ľuďom verejné budovy. Do praxe a legislatívy sa bezbariérové navrhovanie dostávalo pomaly, najmä vo východnom bloku, v súčasnosti je však u verejných budov podmienkou, v Spojenom kráľovstve sa už vzťahuje aj na obytné budovy. Až od začiatku 90. rokov 20. storočia bolo bezbariérové navrhovanie všetkých verejných a obchodných budov nariadené legislatívou.
Stále však je bezbariérovosť v architektúre často vnímaná opačne, ako obmedzovanie stavebníka a preto kde ju predpisy neprikazujú, tam sa na ňu takmer neberie ohľad.
[upraviť | upraviť zdroj]
Už v okolí stavby treba uvažovať s terénnymi úpravami zvládnuteľnými pre vozičkárov, či vyhradené rozšírené parkovacie miesta, inak bezbariérovosť budovy stratí zmysel.
V byte je dôležité zabezpečiť invalidovi čo najväčšiu mieru samostatnosti, preto prioritne treba navrhnúť dostatočne priestrannú kúpeľňu. Umývadlo musí byť dostatočne nízko, stredne veľké, s pákovou batériou. Sprchový kút treba vybaviť madlami a vhodnou sedačkou, sami vozičkári majú radi klasické umelohmotné stoličky, pretože niektorí majú problém udržať sa na zabudovanej sedačke. Držadlo sprchovej ružice i odkladacie priestory pre kozmetiku treba umiestniť dostatočne nízko tak, aby ich mal človek s obmedzenou schopnosťou pohybu na dosah ruky.
Vaňa je najlepšia s protišmykovou úpravou, ideálne vybavená hydraulickým zariadením na spúšťanie postihnutého človeka do vane. WC taktiež musí byť vybavené odklápateľnými madlami, okolo WC treba uvoľniť dostatočný priestor na pohodlnú manipuláciu, i pre prípadného asistenta.
Vo všetkých miestnostiach je potrebné odstrániť z dvier prahy; je možné ich nahradiť prípadne prahmi magnetickými alebo so skosenými nábehmi Takisto kľučky na dverách a oknách umiestniť čo najnižšie pre pohodlný dosah. Veľkou výhodou je, keď má byt okná s nízkymi parapetmi, aby mal človek na vozíku dostatočný výhľad z okna. Ďalšou často podceňovanou vecou pri návrhu bezbariérového bytu je kuchynská linka. Invalid odkázaný sám na seba potrebuje upravenú nižšiu kuchynskú linku, bez spodných vstavaných skriniek, ktoré je vhodné nahradiť posuvnými skrinkami na kolieskach. Skrinky nad pracovnou plochou treba umiestniť podľa dosahu postihnutej osoby a použiť plytké skrinky. Batéria by mala byť vybavená výsuvnou sprchou pre jednoduchšie umytie riadu a potravín.
Ohľadom nábytku je najdôležitejšia posteľ, ktorá by mala byť vo výške sedadla vozíka, v ideálnom prípade polohovateľná; ďalej vhodný stôl, jednotlivý nábytok by si však mal podľa svojich potrieb zvoliť vozičkár sám. Vzhľadom na hendikep však väčšina imobilných ľudí nedokáže pracovať tak, aby si vedeli náklady na nový bezbariérový byt alebo úpravu ich bytu sami dovoliť. Kompromisy či provizórne riešenia však veľmi často znamenajú život v neľudských podmienkach.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Bezbariérové navrhovanie[nefunkčný odkaz]
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.