Bicyklebal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zápas bicyklebale
Bicykel na bicyklebal

Bicyklebal je šport podobný sálovému futbalu, len hráči po ihrisku jazdia na bicykloch. V každom tíme hrajú dvaja hráči, ktorí kontrolujú pohyb lopty po ihrisku na upravených bicykloch bez bŕzd a pevným prevodom (tzv. furtošlap). Ďalej sa hráči môžu lopty pri hre dotknúť iba hlavou. Brankár v bránkovisku môže ale zakročiť akokoľvek. Nie je prípustné šliapnuť nohou na zem.

Prvýkrát bola táto hra predstavená v roku 1893 Nicholasom Edwardom Kaufmannom. Prvé majstrovstvá sveta sa potom konali v roku 1929. Bicyklebal je populárny v Belgicku, Česku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Japonsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, Švédsku a Švajčiarsku.

S bicyklebalom je úzko spriaznená krasojazda, v ktorej atléti predvádzajú istý druh gymnastiky alebo akrobaciu uskutočňovanú na kolesách. Rovnako ako cyklistická krasojazda je i bicyklebal jedným z odvetví cyklistiky, ktoré patria do kategórie sálovej cyklistiky. Obe disciplíny majú spoločné majstrovstvá sveta.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najúspešnejším tímom v bicyklebale sú bratia Pospíšilovci reprezentujúci Česko-Slovensko, ktorí dokázali získať titul majstrov sveta dvadsaťkrát, čo je unikátny rekord (a to aj v porovnaní medzi všetkými ostatnými športmi vôbec). Z jednotlivcov je najúspešnejším hráčom Jindřich Pospíšil, ktorý má 20 zlatých, 5 strieborných a 2 bronzové medaily, t. j. o jednu striebornú a jednu bronzovú medailu viac ako jeho mladší brat a tímový kolega (získal ich spolu s Jaroslavom Svobodom v čase, keď Ján ešte hral dorastenecké súťaže). Až s odstupom za nimi sú Walter Osterwalder zo Švajčiarska (7x majster sveta v rokoch 1946 – 56) a reprezentanti Nemecka Eugen Blersch (7x) a Wilhelm Schreiber (6x – obaja v rokoch 1931 – 37).

Z národov sú v bicyklebale najúspešnejší Nemci s 32 titulmi, druhí sú Česi s 25 titulmi.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kolová na českej Wikipédii.