Bielorusko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bieloruská republika
Vlajka Bieloruska Znak Bieloruska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
My, Belarusy (My, Bielorusi)
Europe-Belarus.svg
Miestny názov  
 • dlhý Рэспубліка Беларусь (bieloruština)
Республика Беларусь (ruština)
 • krátky Беларусь (bieloruština)
Беларусь (ruština)
Hlavné mesto Minsk
53°55′ s.š. 27°33′ v.d.
Najväčšie mesto Minsk
Úradné jazyky bieloruština, ruština


Štátne zriadenie
Hlava štátu
Predseda vlády
prezidentská republika
Alexander Lukašenko
nie je
Vznik 25. december 1991
Susedia Poľsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Ukrajina
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
207 595 km² (84.)  
 km² (1,4 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2018)
 • sčítanie (2019)

 • hustota (2018)
 
9 491 800[1] (93.)
9 413 446[2]

45,8/km² (142.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2018
59 mld.[3] $ (77.)
6 300 $ (92.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,796[4] (52.) – vysoký
Mena bieloruský rubeľ = 100 kopejok (BYN)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+3)
(UTC+3)
Medzinárodný kód BLR / BY
Medzinárodná poznávacia značka BY
Internetová doména .by
Smerové telefónne číslo +375
Gramotnosť: 99 %

Bielorusko (biel. Белару́сь, rus. Белару́сь), dlhý tvar názvu Bieloruská republika (biel. Рэспу́бліка Белару́сь, rus. Республика Беларусь), je jedna z krajín Východnej Európy[5], ktorá nemá prístup k moru. Bielorusko hraničí s piatimi štátmi – na juhu s Ukrajinou (891 km), na západe s Poľskom (535 km), na severozápade s Litvou (677 km) na severe s Lotyšskom (167 km) a na severe a východe s Ruskom (1 239 km).

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bieloruska

Obdobia dejín Bieloruskej republiky:

Geografia[upraviť | upraviť kód]

Povrch[upraviť | upraviť kód]

Reliéf Bieloruska je málo členitý, prevažuje relatívne rovinatý terén. Najvyšším bodom je Dziaržynskaja hara (po bielorusky: Гара Дзяржынская) vysoká 345 m. Krajina je súčasťou Východoeurópskej nížiny. Typickým krajinotvorným prvkom sú početné jazerá (okolo 11 000), ktorých plocha zväčša nepresahuje 0,5 km². Lesy pokrývajú asi 34 % krajiny, panenský prales sa zachoval v Bielovežskom národnom parku (po bielorusky: Белавеская пушча, po poľsky: Puszcza Białowieska) v poľsko-bieloruskom pohraničí (na zozname svetového dedičstva UNESCO).

Podnebie[upraviť | upraviť kód]

Bielorusko patrí do mierneho podnebného pásma na rozhraní kontinentálnych a oceánskych zón. Oceánske prúdenie je spôsobené blízkym Baltským morom a Atlantickým oceánom. Krajina má teplé letá a chladné zimy s relatívne malým počtom zrážok (546 – 693 mm). Priemerná letná teplota neprekračuje 17,5 °C (júl) a zimná -7 °C (január).

Vodstvo[upraviť | upraviť kód]

Bieloruské územie sa nachádza na rozvodí medzi Baltským a Čiernym morom. Krajinou pretekajú štyri významné vodné toky – Pripiať a Dneper (na 115 km tvorí bielorusko-ukrajinskú hranicu), Berezina a Sož, ktoré tečú do Čierneho mora a rieky na severozápade – Neman, Západná Dvina (Daugava), kým Vilija a Západný Bug tečú do Baltského mora.

Politické pomery[upraviť | upraviť kód]

Prezident Alexandr Lukašenko a ruský prezident Vladimir Putin, 2015

Bielorusko je republika s prezidentským systémom vlády. Dvojkomorový parlament – Národné zhromaždenie (po bielorusky: Нацыянальны сход) – pozostáva zo 110 člennej Snemovne reprezentantov (po bielorusky: Палата прадстаўнікоў) a z Rady republiky (po bielorusky: Савет Рэспублікі), ktorá má 64 členov. Poslanci dolnej komory sú volení vo všeobecných voľbách v jednomandátových obvodoch, z členov hornej komory sa 56 volí nepriamo a 8 menuje hlava štátu.

V dolnej komore parlamentu v súčasnosti tvoria väčšinu nestraníci (98 kresiel), okrem toho je tu zastúpená Komunistická strana (8 kresiel), Agrárna strana (3 kreslá) a Liberálnodemokratická strana (1 kreslo). Opozičné strany ako Bieloruský ľudový front a Zjednotená občianska strana Bieloruska nezískali v ostatných voľbách ani jediného poslanca.

V istých aspektoch sa javí súčasné Bielorusko ako zmenšenina voľakedajšieho Sovietskeho zväzu.

  • Naďalej sa pestuje kult komunistických vodcov Lenina, Dzeržinského a iných.
  • Oficiálna politická scéna a médiá sú pozoruhodne jednotné.
  • Volebné výsledky sú nezvyčajne presvedčivé.
  • Štát štedro dotuje sociálny systém.

Od roku 1994 prezidentský úrad zastáva Alexander Lukašenko (po bielorusky Алякса́ндар Рыго́равіч Лукашэ́нка, známejší je však ruský variant jeho mena). Vo funkcii ho potvrdili ostatné voľby v roku 2015.

Viaceré medzinárodné organizácie, vrátane OBSE, dlhodobo kritizujú politické pomery a označujú tunajšie voľby za neslobodné, vzhľadom na atmosféru v médiách, ktoré významne podporujú súčasnú vládnucu garnitúru. Rada Európy vylúčila Bielorusko ešte v roku 1997, keď sa pri referende a voľbách porušovali princípy demokracie. Kritika sprevádzala aj prezidentské voľby v rokoch 2006, 2010,2015 a 2020 v ktorých získal súčasný prezident Lukašenko viac ako 80 % hlasov. Z jeho súperov bol v roku 2006 najúspešnejší Alexander Milinkevič (6 %). V posledných dvoch voľbách sa opozícia nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi. V roku 2015 z troch vyzývateľov Lukašenka, ktorý podľa oficiálnych výsledkov získal 83,47 % hlasov, jediným opozičným demokratickým kandidátom bola Taciana Karatkievič, ktorá získala len 4,44 %. 6,32 % voličov hlasovali proti všetkým kandidátom.

Mestá[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Bielorusku

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť kód]

Bielorusko sa v súčasnosti delí na šesť oblastí a hlavné mesto Minsk, ktoré má osobitné postavenie a je zároveň centrom Minskej oblasti (Мінская вобласць) a Minského rajónu

Oblasti Bieloruska

  1. Flag of Brest Voblast, Belarus.svg Brestská oblasť
  2. Flag of Homyel Voblast.svg Homeľská oblasť
  3. Flag of Hrodna Voblasts.svg Hrodnianska oblasť
  4. Flag of Mahilyow Voblast.svg Mahiľovská oblasť
  5. Flag of Minsk Voblast.svg Minská oblasť
  6. Flag of Vitsebsk Voblasts.svg Vicebská oblasť

Hlavné mesto

  1. Flag of Minsk, Belarus.svg Minsk

Ekonomika[upraviť | upraviť kód]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia Bieloruska

Počet obyvateľov Bieloruska k 1. októbru 2019 dosiahol 9 413 446 ľudí.[2] V posledných rokoch sa stabilizoval tesne pod 9,5 miliónmi. Prirodzený úbytok, ktorý trápil krajinu od roku 1993 sa značne zmiernil a pre výrazné znižovanie počtu zomrelých a mierne zvyšovanie pôrodnosti dosiahol v roku 2015 len 621 ľudí. Je predpoklad, že Bielorusko dosiahne v roku 2016 prirodzený prírastok, ktorý by ale nemal dlho vydržať, keďže sa postupne do plodného veku dostávajú menej početné ročníky narodené v 90. rokoch.

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť kód]

Umiestnenie Národnosť[6] Počet %
1 Bielorusi 7 957 252 83,7
2 Rusi 785 084 8,3
3 Poliaci 294 549 3,1
4 Ukrajinci 158 723 1,7
5 Židia 12 926 0,14
6 iní 76 610 0,81

Vierovyznanie[upraviť | upraviť kód]

Náboženstvo v Bielorusku (2011)[7]
Pravoslávie
  
48,3 %
Bez vyznania
  
41,1 %
Katolicizmus (latinského obradu)
  
7,1 %
Ostatní
  
3,3 %

Podľa sčítania ľudu z novembra 2011 sa 58,9% všetkých Bielorusov hlásilo k nejakému náboženstvu; z toho pravoslávie tvoria (bieloruský exarchát Ruskej pravoslávnej cirkvi) asi 82%. Rímsky katolicizmus sa praktizuje väčšinou v západných oblastiach a existujú tiež rôzne odvetvia protestantizmu. Menšiny tiež praktizujú grécky katolicizmus, judaizmus, islam (najmä. Lipkovia) a novopohanstvo. Celkovo je 48,3% populácie pravoslávnych kresťanov, 41,1% je bez vyznania, 7,1% katolíkov a 3,3% nasledujú iné náboženstvá.

Osobitá poznámka[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Size and natural increase of population [online]. Belstat, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b В Белстате подробно разъяснили данные переписи населения — 2019 [online]. Газета «Рэспублiка», 2020-02-26. Dostupné online. (po rusky)
  3. Report for Selected Countries and Subjects International Monetary Fund
  4. Human Development Report 2016 – "Human Development for Everyone" [online]. Rozvojový program Spojených národov, [cit. 2017-06-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Bielorusko [online]. 2009-02-02. Dostupné online.
  6. Ethnic composition of Belarus 2009
  7. Religion and denominations in the Republic of Belarus [online]. Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Belarus, [cit. 2013-02-17]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia, Bratislava, 2007. Dostupné online

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]