Bieluha žltobiela

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bieluha žltobiela
Belugawhale MMC.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Delphinapterus leucas
Synonymá
bieluha morská
Beluga size.svg
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bieluha žltobiela (iné názvy pozri nižšie; lat. Delphinapterus leucas, zastarano: Delphinus leucas) je jediný recentný druh z rodu bieluha (Delphinapterus) z čeľade narvalovité (Monodontidae). Je to morský cicavec.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tohto druhu sú: bieluha žltobiela[1][2], bieluha morská[3][4], bieluha severná[5], beluha morská[6], beluha severná[7][8], bieluha[9], beluha[10], beluga[2], bieluga[11], biela veľryba[12], [asi nesprávne] veľryba biela[10], neformálne morský kanárik[1].

V ruštine sa dnes Delphinapterus leucas nevolá b(i)eluga (белуга), ale b(i)elucha (белуха); b(i)eluga je totiž v dnešnej ruštine vyza veľká. Do 19. storočia sa však druh Delphinapterus leucas v ruštine volal skôr b(i)eluga a významné slovníky z konca 19. a prvej polovice 20. storočia ešte uvádzajú, že síce spisovný názov znie b(i)elucha, ale regionálne alebo nesprávne sa používa názov b(i)eluga. V ustálenom spojení "reveť b(i)elugoj" (=doslova: revať ako bieluha [žltobiela], t.j. extrémne silno) je však v ruštine dodnes tvar b(i)eluga.[13][14][15][7].

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Bieluha žltobiela dorastá dĺžky okolo 4,5 metra, občas sa vyskytnú exempláre aj 6 metrov dlhé. Samce bývajú o niečo väčší než samice. Hmotnosť dospelých jedincov býva 1 000 – 1 400 kg. Sfarbenie tela závisí na veku zvieraťa. V mladosti sú bieluhy tmavo šedé, časom dostáva ich koža stále svetlejší odtieň, až sa zmení v smotanovo bielu, čo býva asi v piatom roku veku. Na rozdiel od iných veľrýb dokáže hýbať hlavou, pretože nemá zrastené krčné stavce. Vyznačuje sa taktiež krátkymi čeľusťami s malým množstvom zubov. Žalúdok je päťdielny a obsahuje tri slepé vaky.

Výskyt a spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Bieluha je typickým obyvateľom studených arktických morí Severnej Ameriky a Eurázie. Zdržuje sa predovšetkým v pobrežných vodách a odtiaľ často tiahne aj proti prúdu veľkých riek. Len výnimočne sa zatúlajú južnejšie, v roku 1966 bola bieluha pozorovaná na Rýne blízko Bonnu.

Bieluhy žijú v malých skupinách, najčastejšie to bývajú stádočka zložené zo samice a niekoľkých mláďat rôzneho veku. Samce žijú zvlášť a k samičím stádam sa pripájajú len v dobe rozmnožovania. Hlavnou potravou bieluh sú ryby v menšej miere väčšie druhy kôrovcov, mäkkýšov a ďalších bezstavovcov. Bieluha je zapísaná v Červenej knihe ohrozených druhov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b CARWARDINE, Mark. Veľryby, delfíny a sviňuchy. Preklad Milan Thurzo; ilustrácie Martin Camm. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2007. 255 s. ISBN 978-80-551-1447-7.
  2. a b LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6.
  3. vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 18. februára 1999 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín
  4. veľryby. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 511
  5. [1]
  6. NARIADENIE RADY (ES) č. 41/2007 | z 21. decembra 2006, | ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov | (Ú. v. ES L 015, 20.1.2007, p.1)
  7. a b Rusko-slovenský slovník. Bratislava, Moskva. 1989. S. 32
  8. BRAGIN, Vladimir. Vo svete obrovských tráv. [s.l.] : Mladé letá, 1962. 412 s. S. 234.
  9. bieluha. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 166
  10. a b Historická revue. [s.l.] : KLEIÓ, 2003. 374 s. Dostupné online. S. 9.
  11. bieluga. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000, S. 159
  12. Anglicko-slovenský technický slovník 1. diel A-J. 3. vyd. Bratislava: Alfa, S. 132
  13. beluga. In: ИСТОРИКО–ЭТИМОЛОГИЧЕСКИЙ СЛОВАРЬ СОВРЕМЕННОГО РУССКОГО ЯЗЫКА. Том I (А–Пантомима)1999 [2]
  14. Tolkovyj slovar Ušakova [3]
  15. belyj. In: Толковый словарь живого великорусского языка Владимира Даля 1880 [4]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]