Bieluha žltobiela
| Bieluha žltobiela | |
  |
|
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 |
|
| Vedecká klasifikácia | |
|
|
|
| Vedecký názov | |
| Delphinapterus leucas | |
| Synonymá | |
| bieluha morská | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Bieluha žltobiela[1] alebo bieluha morská (lat. Delphinapterus leucas), neformálne beluga[1] alebo bieluga alebo „morský kanárik“[1], je morský cicavec z čeľade narvalovité (Monodontidae).
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Bieluha žltobiela dorastá dĺžky okolo 4,5 metra, občas sa vyskytnú exempláre aj 6 metrov dlhé. Samce bývajú o niečo väčší než samice. Hmotnosť dospelých jedincov býva 1 000 – 1 400 kg. Sfarbenie tela závisí na veku zvieraťa. V mladosti sú bieluhy tmavo šedé, postupom času dostáva ich koža stále svetlejší odtieň, až sa zmení v smotanovo bielu, čo býva asi v piatom roku veku. Na rozdiel od iných veľrýb dokáže hýbať hlavou, pretože nemá zrastené krčné stavce. Vyznačuje sa taktiež krátkymi čeľusťami s malým množstvom zubov. Žalúdok je päťdielny a obsahuje tri slepé vaky.
Výskyt a spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]
Bieluha je typickým obyvateľom studených arktických morí Severnej Ameriky a Eurázie. Zdržuje sa predovšetkým v pobrežných vodách a odtiaľ často tiahne aj proti prúdu veľkých riek. Len výnimočne sa zatúlajú južnejšie, v roku 1966 bola bieluha pozorovaná na Rýne blízko Bonnu.
Bieluhy žijú v malých skupinách, najčastejšie to bývajú stádočka zložené zo samice a niekoľkých mláďat rôzneho veku. Samce žijú zvlášť a k samičím stádam sa pripájajú len v dobe rozmnožovania. Hlavnou potravou bieluh sú ryby v menšej miere väčšie druhy kôrovcov, mäkkýšov a ďalších bezstavovcov. Bieluha je zapísaná v Červenej knihe ohrozených druhov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c CARWARDINE, Mark. Veľryby, delfíny a sviňuchy. [s.l.] : Ikar, 2007. ISBN 9788055114477.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bieluha žltobiela
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bieluha žltobiela
