Bieluha žltobiela

	bieluha žltobiela
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Rad (ordo)	veľryby (Cetacea)
Podrad (subordo)	bezkosticovce (Odontoceti)
Čeľaď (familia)	narvalovité (Monodontidae)
Rod (genus)	Delphinapterus
Druh (species)	bieluha žltobiela (D. leucas)
Vedecký názov
	Delphinapterus leucas
Synonymá
	bieluha morská
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Bieluha žltobiela^[1] alebo bieluha morská (lat. Delphinapterus leucas), neformálne beluga^[1] alebo bieluga alebo „morský kanárik“^[1], je morský cicavec z čeľade narvalovité (Monodontidae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Bieluha žltobiela dorastá dĺžky okolo 4,5 metra, občas sa vyskytnú exempláre aj 6 metrov dlhé. Samce bývajú o niečo väčší než samice. Hmotnosť dospelých jedincov býva 1 000 – 1 400 kg. Sfarbenie tela závisí na veku zvieraťa. V mladosti sú bieluhy tmavo šedé, časom dostáva ich koža stále svetlejší odtieň, až sa zmení v smotanovo bielu, čo býva asi v piatom roku veku. Na rozdiel od iných veľrýb dokáže hýbať hlavou, pretože nemá zrastené krčné stavce. Vyznačuje sa taktiež krátkymi čeľusťami s malým množstvom zubov. Žalúdok je päťdielny a obsahuje tri slepé vaky.

Výskyt a spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Bieluha je typickým obyvateľom studených arktických morí Severnej Ameriky a Eurázie. Zdržuje sa predovšetkým v pobrežných vodách a odtiaľ často tiahne aj proti prúdu veľkých riek. Len výnimočne sa zatúlajú južnejšie, v roku 1966 bola bieluha pozorovaná na Rýne blízko Bonnu.

Bieluhy žijú v malých skupinách, najčastejšie to bývajú stádočka zložené zo samice a niekoľkých mláďat rôzneho veku. Samce žijú zvlášť a k samičím stádam sa pripájajú len v dobe rozmnožovania. Hlavnou potravou bieluh sú ryby v menšej miere väčšie druhy kôrovcov, mäkkýšov a ďalších bezstavovcov. Bieluha je zapísaná v Červenej knihe ohrozených druhov.