Bifórium

Bifórium^[1]^[2] alebo bifora^[1] (lat. biforis) je forma združeného okna deleného stredným stĺpom na dve oblúkové polia, typické predovšetkým pre románsku a gotickú architektúru.^[1]^[3]^[4] Obdobnou formou združeného okna je trifórium.^[5]

Bifórium sa začalo objavovať v neskoroantickej a najmä v rannokresťanskej architektúre. V byzantskej architektúre sa skôr bežne vyskytuje trifórium, ale aj bifórium ako je napríklad Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v Ravenne. V západnej predrománskej architektúre je bifórium oveľa častejšie vo vizigótskych a predrománskych kostoloch v Astúrií a Galícií. Najčastejšie sa vyskytujú v románskej a gotickej architektúre. Bifórium zohráva osobitnú úlohu v maurskej a mudéjarskej architektúre na Pyrenejskom polostrove.^[6]^[7] Bifórium sa primárne používalo na sakrálnych stavbách niekedy aj v dvoch či troch úrovniach nad sebou. Výnimočné prípady použitia sú na svetských stavbách ako je napríklad románsky palác na Spišskom hrade. Okná s rozdeľoval v strede stĺp s pätkou a hlavicou, v neskororománskom období mal už aj polygonálny prierez ovplyvnený prenikajúcou gotikou. Pri tehlovej architektúre a neskôr v gotickom období bol stredový stĺp nahradený jednoduchým murovaným pilierom.^[8] Bifórium bolo často používané aj v období renesancie. V barokovej a klasicistickej architektúre bolo bifórium do značnej miery zabudnuté alebo nahradený prvkami, ako je napríklad benátske okno. V 19. storočí sa bifórium vrátilo do módy hlavne v období eklekticizmu, neorománskej a neogotickej architektúre.

Galéria

Bazilika Sant'Apollinare Nuovo, 5. storočie, Ravenna, Taliansko.
Monastier Hosios Lukas, 10. storočie, Grécko.
Maurské bifórium v Alhambre, Granada, Španielsko.
Románske bifórium na hrade Hornberg v Nemecku.
Gotické bifórium.
Giottova zvonica (kampanila) vo Florenci, Taliansko.
Kostol svätého Jakuba staršieho vo Štvrtku na Ostrove.
Evanjelický kostol v Ochtinej.
Kostol svätého Martina v Martinčeku.
Kostol svätého Vavrinca v Hrabušiciach.
Kostol Ducha Svätého v Žehre.
Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule.
Románsky palác na Spišskom hrade.
Románsky okenný stĺpik z bifória. prvá polovica 13. storočia, Spišský hrad.
Gotické bifórium na Starej radnici v Bratislave.
Bifórium na renesančnej zvonici v Strážkach.

Referencie

↑ ^a ^b ^c bifórium In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
↑ bifórium In: Slovník cudzích slov: akademický [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, 2005, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online.
↑ bifórium In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 43.
↑ HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice. Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8. S. 100.
↑ ŠEDIVÁ, Zdenka, et al. Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2. S. 194.
↑ biforium, bifora, tweelicht [online]. [Cit. 2020-08-10]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena. Ed. Timothy B. Smith, Judith B. Steinhoff. Burlington : Routledge, 2017. ISBN 9781351575591. S. 53.
↑ Bifórium In: Apsida.sk [online]. [Cit. 2020-08-10]. Dostupné online.

Pozri aj

arkáda

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bifórium

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bifora (architecture) na anglickej Wikipédii.

[bel-1] órium In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

[2] órium In: Slovník cudzích slov: akademický [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, 2005, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online.

[:0-3] órium In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 43.

[4] HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice. Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8. S. 100.

[5] ŠEDIVÁ, Zdenka, et al. Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2. S. 194.

[6] biforium, bifora, tweelicht [online]. [Cit. 2020-08-10]. Dostupné online. (po anglicky)

[7] Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena. Ed. Timothy B. Smith, Judith B. Steinhoff. Burlington : Routledge, 2017. ISBN 9781351575591. S. 53.

[8] Bifórium In: Apsida.sk [online]. [Cit. 2020-08-10]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]