Biologický systém

Biologická sústava alebo biologický systém^{[chýba zdroj]} je komplexná sieť, ktorá spája niekoľko biologicky relevantných entít^{[chýba zdroj]}. Biologická organizácia zahŕňa niekoľko veľkostných úrovní a je určená na základe rôznych štruktúr v závislosti od toho, o akú sústavu (systém) ide.^[1] Príkladmi biologických sústav na makroúrovni sú populácie organizmov. Na úrovni orgánov a tkanív u cicavcov a iných zvierat sú príkladmi obehová sústava, dýchacia sústava a nervová sústava. V mikro až nanoskopickom meradle sú príkladmi biologických sústav bunky, organely, makromolekulárne komplexy a regulačné dráhy. Pojem biologická sústava nie je zhodný s pojmom živá sústava, akou je napríklad živý organizmus.

Orgánové a tkanivové sústavy

Tieto špecifické sústavy sú skúmané v ľudskej anatómii a sú prítomné aj u mnohých iných zvierat.

Dýchacia sústava: orgány používané na dýchanie, hltan, hrtan, priedušky, pľúca a bránica.

Tráviaca sústava: trávenie a spracovanie potravy pomocou slinných žliaz, pažeráka, žalúdka, pečene, žlčníka, pankreasu, čriev a konečníka.

Srdcovocievna sústava: čerpanie a vedenie krvi do az tela a pľúc pomocou srdca, krvi a krvných ciev.

Močová sústava: obličky, močovody, močový mechúr a močová trubica zapojené do rovnováhy tekutín, rovnováhy elektrolytov a vylučovania moču.

Krycia sústava: koža, vlasy, tuk a nechty.

Kostrová sústava: štrukturálna podpora a ochrana s kosťami, chrupavkami, väzmi a šľachami.

Endokrinná sústava: komunikácia v tele pomocou hormónov tvorených žľazami s vnútornou sekréciou, ako je hypotalamus, hypofýza, epifýza alebo epifýza, štítna žľaza, prištítne telieska a nadobličky, t.j. nadobličky.

Exokrinná sústava: rôzne funkcie vrátane mazania a ochrany exokrinnými žľazami, ako sú potné žľazy, sliznice, slzné žľazy a mliečne žľazy.

Lymfatická sústava: štruktúry podieľajúce sa na prenose lymfy medzi tkanivami a krvným obehom; zahŕňa lymfu a uzliny a cievy. Lymfatická sústava zahŕňa funkcie vrátane imunitných reakcií a tvorby protilátok.

Imunitná sústava: chráni organizmus pred cudzími telesami.

Nervová sústava: zhromažďovanie, prenos a spracovanie informácií mozgom, miechou, periférnym nervovou sústavou a zmyslovými orgánmi.

Zmyslová sústava: zraková sústava, sluchová sústava, čuchová sústava, chuťová sústava, somatosenzorická sústava, vestibulárna sústava.

Svalová sústava: umožňuje manipuláciu s prostredím, zabezpečuje pohyb, udržiava držanie tela a produkuje teplo. Zahŕňa kostrové svaly, hladké svaly a srdcové svaly.

Reprodukčná sústava: pohlavné orgány, ako sú vaječníky, vajíčkovody, maternica, vagína, mliečne žľazy, semenníky, vas deferens, semenné vačky a prostata.

Dejiny

Termín sústava (alebo aparát) sa opiera o koncept vitálnej alebo organickej funkcie^[2]: sústava je súbor orgánov s určitou funkciou. Táto myšlienka bola prítomná už v antike (Galen, Aristoteles), ale aplikácia pojmu „sústava“ je novšia. Napríklad nervovú sústavu pomenoval Monro (1783), ale Rúfus z Efezu (okolo 90 – 120) po prvý raz jasne videl mozog, miechu a kraniospinálne nervy ako anatomickú jednotku, hoci o jej funkcii písal málo, ani túto jednotku nepomenoval.^[3]

Výpočet hlavných funkcií – a následne sústav – zostal takmer rovnaký od antiky, ale ich klasifikácia bola veľmi rôznorodá,^[4] napr. porovnaj Aristoteles, Bichat, Cuvier.^[5]^[6]

Pojem fyziologickej deľby práce, ktorý zaviedol v 20. rokoch 19. storočia francúzsky fyziológ Henri Milne-Edwards, umožňoval „porovnávať a študovať živé veci, ako keby to boli stroje vytvorené ľudským priemyslom“. Inšpirovaný prácou Adama Smitha, Milne-Edwards napísal, že „telo všetkých živých bytostí, či už zvierat alebo rastlín, pripomína továreň... kde orgány, porovnateľné s robotníkmi, neustále pracujú na vytváraní javov, ktoré tvoria život jednotlivca“. V diferencovanejších organizmoch môže byť funkčná práca rozdelená medzi rôzne nástroje alebo sústavy (ktoré nazývajú aparáty).^[7]

Organelové sústavy v bunke

Presné zložky bunky sú určené tým, či ide o eukaryot alebo prokaryot.^[8]

Jadro (iba eukaryotické): úložisko genetického materiálu; riadiace centrum bunky.
Cytozol : zložka cytoplazmy pozostávajúca z rôsolovitej tekutiny, v ktorej sú suspendované organely
Bunková membrána (plazmatická membrána):
Endoplazmatické retikulum : vonkajšia časť jadrového obalu tvoriaca súvislý kanál slúžiaci na transport; pozostáva z drsného endoplazmatického retikula a hladkého endoplazmatického retikula
- drsné endoplazmatické retikulum (RER): považuje sa za „drsné“ kvôli ribozómeom pripojeným k kanálikom; pozostáva z cisterien, ktoré umožňujú produkciu bielkovín
- hladké endoplazmatické retikulum (SER): ukladanie a syntéza lipidov a steroidných hormónov, ako aj detoxikácia
Ribozóm : miesto biologickej syntézy bielkovín, nevyhnutné pre vnútornú aktivitu a nemožno ho reprodukovať v iných orgánoch
Mitochondria (mitochondria): elektráreň bunky; miesto bunkového dýchania produkujúce ATP (adenozíntrifosfát)
Lyzozóm : centrum rozkladu nežiaduceho/nepotrebného materiálu v bunke
Peroxizóm : rozkladá toxické látky z obsiahnutých tráviacich enzýmov, ako je _H₂O₂ (peroxid vodíka)
Golgiho aparát (iba eukaryotické): skladaná sieť zapojená do modifikácie, transportu a sekrécie
Chloroplast : miesto fotosyntézy; zásobáreň chlorofylu

Referencie

↑ MUGGIANU, F.; BENSO, A.; BARDINI, R.. Modeling biological complexity using Biology System Description Language (BiSDL) [online]. IEEE, 2018-12, [cit. 2025-03-15]. S. 713–717. Dostupné online. DOI:10.1109/BIBM.2018.8621533
↑ RHIND, William. Elements of zoology; embracing a view of life as manifested in the various gradations of organized beings. Edinburgh : Macleod, 1845. Dostupné online.
↑ FOLEY, Paul. Neuroanatomical Terminology: A Lexicon of Classical Origins and Historical Foundationsby Larry W. Swanson. Journal of the History of the Neurosciences, 2014-12-13, roč. 24, čís. 1, s. 106–108. Dostupné online [cit. 2025-05-20]. ISSN 0964-704X. DOI: 10.1080/0964704x.2015.980028.
↑ RHIND, William. Elements of zoology; embracing a view of life as manifested in the various gradations of organized beings. Edinburgh : Macleod, 1845. Dostupné online.
↑ BICHAT, Xavier. Anatomie générale : appliquée à la physiologie et à la médecine /. Paris : : Brosson,, 1812. Dostupné online.
↑ CUVIER, Georges; DUMÉRIL, C.; CUVIER, Frédéric. Lecons d'anatomie comparée. Paris : Crochard, 1835. Dostupné online.
↑ BRAIN, Robert Michael. The Pulse of Modernism. [s.l.] : University of Washington Press, 2015-12-31. Dostupné online. ISBN 978-0-295-80578-8.
↑ ULLAH, Muhammad Arshad; HAMZA, Ali Hassan, Ameer. Role of Clove in Human Medical History. SAR Journal of Anatomy and Physiology, 2023-07-15, roč. 4, čís. 02, s. 10–19. Dostupné online [cit. 2025-05-20]. ISSN 2707-7713. DOI: 10.36346/sarjap.2023.v04i02.001.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Biologický systém

Externé odkazy

Systémová biológia: Prehľad od Maria Jardona: Recenzia z časopisu Science Creative Quarterly, 2005.
Syntéza a analýza biologického systému, Hiroyuki Kurata, 1999.
Je to z kúska a pasuje z kúska. O pôvode a vplyve informácie v priemernej evolúcii. Zahŕňa to, ako vznikajú formy života a biologické systémy a ako sa odtiaľ vyvíjajú, aby sa stali čoraz komplexnejšími, vrátane evolúcie génov a mémov, až po komplexné memetické systémy z organizácií a nadnárodných korporácií a „ globálny mozog “ (Yves Decadt, 2000). Kniha vydaná v holandčine s anglickým zhrnutím článku v časopise The Information Philosopher, http://www.informationphilosopher.com/solutions/scientists/decadt/
Schmidt-Rhaesa, A. 2007. Evolúcia orgánových systémov. Vydavateľstvo Oxfordskej univerzity, Oxford, [1]

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Biological system na anglickej Wikipédii.

[1] MUGGIANU, F.; BENSO, A.; BARDINI, R.. Modeling biological complexity using Biology System Description Language (BiSDL) [online]. IEEE, 2018-12, [cit. 2025-03-15]. S. 713–717. Dostupné online. DOI:10.1109/BIBM.2018.8621533

[2] RHIND, William. Elements of zoology; embracing a view of life as manifested in the various gradations of organized beings. Edinburgh : Macleod, 1845. Dostupné online.

[3] FOLEY, Paul. Neuroanatomical Terminology: A Lexicon of Classical Origins and Historical Foundationsby Larry W. Swanson. Journal of the History of the Neurosciences, 2014-12-13, roč. 24, čís. 1, s. 106–108. Dostupné online [cit. 2025-05-20]. ISSN 0964-704X. DOI: 10.1080/0964704x.2015.980028.

[4] RHIND, William. Elements of zoology; embracing a view of life as manifested in the various gradations of organized beings. Edinburgh : Macleod, 1845. Dostupné online.

[5] BICHAT, Xavier. Anatomie générale : appliquée à la physiologie et à la médecine /. Paris : : Brosson,, 1812. Dostupné online.

[6] CUVIER, Georges; DUMÉRIL, C.; CUVIER, Frédéric. Lecons d'anatomie comparée. Paris : Crochard, 1835. Dostupné online.

[7] BRAIN, Robert Michael. The Pulse of Modernism. [s.l.] : University of Washington Press, 2015-12-31. Dostupné online. ISBN 978-0-295-80578-8.

[8] ULLAH, Muhammad Arshad; HAMZA, Ali Hassan, Ameer. Role of Clove in Human Medical History. SAR Journal of Anatomy and Physiology, 2023-07-15, roč. 4, čís. 02, s. 10–19. Dostupné online [cit. 2025-05-20]. ISSN 2707-7713. DOI: 10.36346/sarjap.2023.v04i02.001.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]