Birituálne füzesabonské pohrebisko v Strede nad Bodrogom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Birituálne füzesabonské pohrebisko v Strede nad Bodrogom alebo birituálne pohrebisko ľudu neskorej otomanskej kultúry v Strede nad Bodrogom je pohrebisko na západnom úpätí vrchu Bakhegy v Strede nad Bodrogom, ktoré vzniklo na začiatku bronzovej doby, a ktoré preskúmal roku 1955 Belo Polla.

Podľa tohto pohrebiska pomenoval T. Kemenczei záverečnú fázu otomanskej kultúry skupina Streda nad Bodrogom.

Úvod[upraviť | upraviť zdroj]

Streda nad Bodrogom je dnes už známou archeologickou lokalitou. Je bohatým areálom na prehistorické pamiatky z neolitu – mladšej kamennej doby (5000 -~3300 pred Kr.), eneolitumedenej doby (3300 – 2300 pred Kr.), bronzovej doby (2300 – 750 pred Kr.), halštatskej (750 – 450 pred Kr.) i hradištnej až po stredovek. Potvrdil to i záchranný výskum na füzesabonskom pohrebisku z bronzovej doby roku 1955.

Streda nad Bodrogom leží v Medzibodroží, v južnom Zemplíne, v okrese Trebišov, na území bohatom na významné archeologické lokality ako Zemplín, Somotor, Borša, Čerhov a iné. Na jar a v jeseni roku 1955 sa tu uskutočnil záchranný výskum. Pohrebisko v Strede nad Bodrogom sa rozprestiera na parcele č. 478 a to na úpätí západného svahu vrchu Bálványhegy, miestne zvanom Bakhegy, ktorého západná časť sa znižuje k mŕtvemu ramenu Bodrogu. Táto západná časť pohrebiska bola už dávnejšie narušená stavbou tamojšej „cigánskej“ osady. Pri týchto prácach, ako udávajú miestni obyvatelia, ako aj v predchádzajúcich rokoch bolo zničené väčšie množstvo kostrových hrobov bez toho, že by boli tieto nálezy hlásené, až na nepatrné zvyšky, ktoré sa dostali do zbierok Štátneho východoslovenského múzea v Košiciach. Zberom získané materiály potvrdili pravdivosť tvrdenia miestnych obyvateľov.

Na pohrebisko upozornil miestny obyvateľ a majiteľ domku č. p. 50 Štefan Nagy, ktorý pri kopaní odpadovej vody narazil niekedy koncom marca 1955 na hrob skrčenca z okruhu ľudu fűzesabonskej (čiže neskorej otomanskej) kultúry. Hrob, ktorého hĺbka bola 100 cm, bol narušený a nájdený keramický materiál (pozri opis hrobu č. l) bol odovzdaný pracovnému stredisku AÚ SAV v Košiciach, ktoré tam potom vykonalo záchranný výskum.

Z uskutočneného prieskumu sa dalo usúdiť, že ide o pohrebisko väčšieho rozsahu a bolo nebezpečenstvo, že by mohlo byť rigolovaním pre vinice i stavbou obytných domkov zničené. Preto sa muselo prikročiť k záchrannému výskumu. Cieľom bolo nájsť a odkryť ohrozené hroby a zachrániť hrobový a iný inventár. Vzhľadom na to, že bolo treba predovšetkým zachraňovať na miestach najviac ohrozených, konal sa výskum sondážnou metódou na území, ktoré ešte nebolo vysadené vinicami, alebo porušené výstavbou. V prvej etape záchranného výskumu. t. j. od 13. apríla do 19. mája 1955, sa odkrylo spolu 7 sond a v druhej etape t. j. od 8. septembra do 21. októbra 1955, 12 sond, ktoré sa nachádzajú na časti spomenutej parcely, a to v záhradách domov p. č. 48, 49.50 (pozri plán pohrebiska). Boli preskúmané i kontrolné bloky medzi sondami.

Záchranným výskumom, pri ktorom sa odkrylo spolu 69 hrobov (z toho dva eneolitické), sa nepodarilo zistiť okraj ani jadro pohrebiska. Pohrebisko sa pravdepodobne rozprestiera na severozápadnej časti spomenutej parcely. Veľká časť z neho bola zničená, a zachránené hroby tvoria iba torzo tohto pomerne veľkého, ešte nepreskúmaného füzesabonského pohrebiska, ktorému časovo korešponduje i fuzesabonské sídlisko na sever od tejto lokality vzdialené vzdušnou čiarou cca 1500 m na vŕšku zvanom Kompoš.

Pohrebné zvyky[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmery a celková rozloha pohrebiska v Strede nad Bodrogom, keďže záchranným výskumom nebolo systematicky preskúmané, nie je celkom jasná. Prebádaný priestor je iba malou časťou pohrebiska, ktoré sa pravdepodobne rozprestieralo na celej ploche spomenutej parcely a tiahlo sa od úpätia Bakhegyu na západ až k mŕtvemu ramenu Bodrogu. Túto domnienku podopiera i zberom získaný keramický materiál.

Našlo sa spolu 67 kostrových, žiarových a symbolických hrobov, pričom pochovaní boli uložení do hrobov dvojakým, resp. trojakým spôsobom. Z uvedených 67 hrobov bolo 24 kostrových, 34 žiarových a 9 symbolických. Za symbolické hroby sa považovali také, v ktorých sa nepodarilo zistiť zvyšky po mŕtvom, ale v ktorých boli starostlivo poukladané skupinky milodarov podobne ako milodary v hroboch žiarových. Výnimku tvorí hrob 26, v ktorom sa našla iba miska s vysokou dutou nôžkou, obrátená hore dnom.

Hrob číslo 26.

V pochovávaní mŕtvych v Strede nad Bodrogom prevažoval pohreb spaľovaním a nedohorené kosti s milodarmi boli uložené do hrobu. Práve preto sa toto pohrebisko líši od veľkých doteraz známych odkrytých pohrebísk či už v Maďarsku alebo na východnom Slovensku. V lokalitách, ktoré sú síce v Maďarsku, ale v bývalej Zemplínskej stolici, do ktorej patrila aj Streda nad Bodrogom, Megyaszó a Hernádkak, tvorili žiarové hroby iba nepatrný zlomok, alebo sa tam vôbec nenašli. Roku 1932 sa odkrylo veľké pohrebisko v Megyaszó, kde bolo vykopaných 225 len kostrových hrobov. Podobne i pri výskume v Hernádkaku roku 1934 bolo odkrytých 137 hrobov, z ktorých len tri boli žiarové. Podobné čisto kostrové hroby sa zistili pri výskume v Barci III. a v Nižnej Myšli.

Kým pri žiarových hroboch sa dá hovoriť o akýchsi hrobových skupinách, kostrové hroby nijaké skupiny nevytvárajú.

Pri žiarových hroboch boli nedohorené kosti poukladané do jednej rovinky. Milodary boli uložené buď tesne pri kostiach, alebo na nedohorených kostiach. Asi v dvoch prípadoch boli kosti uložené do misky položenej hore dnom. Výnimku v týchto žiarových hroboch tvorili iba dva hroby, v ktorých boli nedohorené kosti mŕtveho uložené do prikrytej nádoby. V prvom prípade boli v džbáne prikrytom miskou. Podobne bol vystrojený i hrob 41, v ktorom boli kosti pohádzané do väčšej hrncovitej nádoby, priklopenej miskou s vysokou dutou nôžkou. Tieto hroby už pripomínajú urnové hroby, ktoré sa vyskytujú na pilinských pohrebiskách v Čani, Haniske pri Košiciach a v Barci. Žiarovisko sa pri tomto výskume nezistilo.

Kostrový hrob.

V situovaní tela v odkrytých kostrových hroboch sa dodržiavala v podstate dvojaká orientácia: mŕtvy ležal v skrčenej polohe s rukami pritiahnutými k hlave, buď na ľavej alebo pravej strane. Kostry boli pomerne dobre zachovalé, až na ojedinelé hroby, v ktorých sa našli iba nepatrné úlomky kostier (hrobky 6, 10, 13, 15, 32, 50, 55 a 67). Milodary boli väčšinou pri holenných a bedrových kostiach a to tak, že v miske bol uložený alebo džbánok alebo krčiažtek a džbánok alebo krčiažtek ležal pri lakti (hroby 4, 17, 35). V hrobe 52 boli milodary pri nohách. Zistilo sa, že akýmsi nepísaným pravidlom bolo dávať do hrobu tri nádobky (31 hrobov), ktoré zrejme mŕtvy v živote najviac potreboval a používal. Sú to miska, džbánok a krčiažtek. V jednom prípade miesto krčiažteka bola uložená do hrobu lyžička (hrob 2). Boli však aj hroby, v ktorých niektorý z týchto milodarov chýbal (hroby 11, 12, 23 a 41), alebo bol nahradený milodarmi iného druhu (napr. misa a dva krčiažteky – hroby 8 a 38). Našli sa aj hroby bez milodarov (kostrový hrob novorodeniatka 27, žiarové hroby 33, 44, 47). Pri žiarových hroboch vzhľadom na to, že boli plytké, je možné, že milodary mohli byt odorané. Niektoré žiarové hroby (hrob 16, 31 a 69) sa svojou rozlohou a výbavou líšili od ostatných: namiesto troch mali 8 – 10 nádobiek. Nie je jasné, či bohatá výbava týchto hrobov bola prejavom zvláštnej úcty, alebo či výbava patrila viacerým jednotlivcom – tzv. skupinové hroby. Hrob 69 obsahoval až 10 nádobiek viac menej usporiadaných do troch skupiniek. Niektoré nádoby z milodarov boli znehodnotené, t. j. mali prerazenú buď stenu (džbánok z hrobu 3, krčiažtek z hrobu 24), alebo odrazené a prebité dno (misky z hrobov 4, 8, 31, 23, 53, 65 a 69), čo sa zrejme stalo z rituálnych príčin. Takéto znehodnotenie bolo zistené v deviatich hroboch.

Okrem keramického materiálu niektorý mŕtvy dostal do hrobu bronzové šperky, ktoré boli pravdepodobne za života jeho vlastníctvom. Šperky sa však v hroboch nachádzali veľmi skromne, čo potvrdzuje poznatok prof. V. Budinského-Kričku, že hroby hornopotiského ľudu sú chudobné na bronzové predmety.
Boli to predovšetkým špirálky z náhrdelníka a ploché i okrúhle bronzové ihlice s hubkovitou hlavičkou (hrob 32). V jednom hrobe sa našiel bronzový pliešok skrútený do formy lievika (hrob 15). V ďalšom sa zasa nenašiel keramický materiál, iba dve náušnice sibinského typu. Väčšia ležala na spánkovej kosti a druhá na vonkajšej strane holenných kostí (hrob 26). V hrobe 13 sa našli i dva prevŕtané zvieracie (vlčie?) zuby.

Iba v jednom hrobe sa našli zvyšky jedla (spálené proso?), ktoré boli v krčiažteku (hrob 16).

Hĺbka hrobov nebola ustálená: od veľmi plytkých (30 – 40 cm pod povrchom – hroby 10 a 26) až po hlboké (až 200 cm – hrob 67). Hrobové jamy sa črtali veľmi zriedka. Farebne zistiteľné hrobové jamy boli mali pri kostrových hroboch pôdorysy obdĺžniky, pri žiarových bol pôdorys nepravidelne oválny. Hrob 62 mal výnimočne pôdorys hruškovitého tvaru. Steny hrobových jám boli väčšinou šikmé a dno, na ktorom spočíval pochovaný, bolo korýtkovito prehĺbené, ale i rovné (hrob 17). Hrobové jamy žiarových hrobov mali šikmé steny, boli plytšie a dno mali korýtkovito prehĺbené. Výplň hrobových jám tvoril humusovitý piesok tmavohnedej farby. Iba v hroboch 35 a 55 výplň hrobovej jamy tvoril piesok premiešaný s popolom.

Kostrový hrob 4 prikrýval starší kostrový eneolitický hrob, ktorý bol práve týmto druhým pohrebom porušený. Podobne i hrob 6 spočíval na staršom kostrovom eneolitickom hrobe (hĺbka 165 cm). Naproti tomu sa ale zistilo, že kostrový hrob 35 prikrývalo ohnisko z obdobia barbarského, ktoré konzervovalo kostru pochovaného a sfarbilo výplň hrobovej jamy spomenutého hrobu.

Pri skúmaní tohoto pohrebiska, ktoré bolo pravdepodobne miestom pohrebov dlhší čas, sa nenašli füzesabonské hroby, ktoré by sa navzájom porušovali. Z toho sa dá usudzovať, že hroby boli nejako označované (mohylky), aby sa predišlo ich neúmyselnému porušovaniu novšími hrobmi. Pretože získaný kostrový materiál nebol antropologicky preskúmaný, nedá sa nateraz určiť ani pohlavie ani vek pochovaných. Pri niektorých hroboch sa však dalo presne určiť, že patrili mladšiemu jedincovi.

Keramika[upraviť | upraviť zdroj]

Všetka keramika pohrebiska v Strede nad Bodrogom vykazuje znaky keramiky B IV. z jej najmladšej fázy.

Keramika bola vyrábaná vo voľnej ruke, vkusne a starostlivo modelovaná. Je súmerná a vykazuje viac typov, čo do tvaru i čo do ornamentiky. Keramiku vyrábali z dobre plavenej hliny a len v ojedinelých prípadoch z hliny premiešanej pieskom (hroby 2 a 41). Keramika je pomerne dobre vypálená. V jej výrobe podľa toho, či bola výbavou v hrobe bohatého, chudobného, dospelého alebo nedospelého jednotlivca, nebadať nijaký rozdiel.

Krčiažtek.

Keramiku stredanského pohrebiska možno rozdeliť na tri hlavné skupiny. Sú to predovšetkým misky, džbánky a krčiažteky, okrem už spomenutých hrncovitých nádob z hrobov 2, 41 a 55.

Misky
Miska

Misky majú hladké telo bez typických rytých ozdob a celá ornamentika pozostáva z vypuklín, ktoré sú rozostavené na najväčšom obvode. Vypukliny sú buď jednoduché, alebo formované prstovou technikou (misy z hrobov 1, 50 a 54). Okrem týchto vypuklín sú na nich malé tunelovité ušká – dve alebo jedno. Ďalšou skupinkou sú misky podobného tvaru so sotva znateľným dnom, ktorých telo je však zdobené jednak kanelúrami, jednak rytou technikou (misa z hrobu 68) bez vypuklín. Od týchto dvoch skupín sa líšia misky s nôžkami a to jednak nízkymi, tzv. prstencovitými, alebo dutými, pomerne vysokými (misky z hrobov 3, 13, 26, 41 a 48). Táto skupina misiek je honosnejšia a okrem toho, že telo je zdobené tŕňovitými (kratšími i dlhšími) vypuklinami, je zdobené rytou ornamentikou i žliabkovaním. Tieto ornamenty sa veľmi často zamieňajú alebo sa navzájom kombinujú a tvoria vlastne typickú výzdobu keramiky tohoto obdobia. Väčšinou jedna vypuklina (niekedy i dve) je prevŕtaná a zastáva funkciu uška.

Ústie týchto misiek je väčšinou dovnútra stiahnuté. Sú však misky s esovite von vyhnutým ústím, ktoré býva ešte na obvode jemne presekávané. Tieto misky majú okrem tŕňovitých vypuklín tunelovité ušká, ktoré spájajú ústie s „hrdielkom“ (hroby 13, 60, 65 a iné), alebo uško je umiestnené priamo na lome tela (hroby 13, 63, 65, 69, 61 a iné).

Ornament vypĺňa temer celé telo misky. Nôžky sú zdobené rytým a vpichaným ornamentom, ako i kanelúrami, ktoré obiehajú okolo celej nôžky. Prstencovité nôžky sú väčšinou zo spodnej strany vtlačené a zdobené a to buď rytou a vpichovanou ozdobou do formy kríža (misky z hrobov 13, 17 a 18), alebo žliabkami lúčovite vychádzajúcimi z jedného stredu (misky z hrobov 35, 52, 60, 64 a pod). Niekedy sú nôžky zdobené i ústredne idúcimi žliabkami (misky z hrobov 16, 21, 68). Obvody nôžok sú presekávané a v jednom prípade sa našla i výzdoba nechtovým vrypom po celom obvode nôžky (miska z hrobu 16). Iné z misiek tohto druhu majú pomerne vysoké duté nôžky (hroby 3, 41 a iné), ktoré bývajú zdobené z vonkajšej strany vodorovnými rytými líniami i žliabkami. Vo vnútri týchto nôžok sú tŕňovité menšie i väčšie vypukliny (hroby 9, 15 a iné) a ich obvod je taktiež presekávaný. Mimoriadne pekne zdobená je miska z hrobu 52, ktorá má dva rady vypuklín, zdobených ešte rytým i žliabkovitým ornamentom. Nad jednou vypuklinou je malé tunelovité uško. Zvláštnosťou je misa z hrobu 48, ktorá má pomerne vysokú nôžku a ktorej telo je zdobené dvoma radmi bradavkovitých väčších i menších vypuklín.

Povrch misiek je väčšinou hladký a niekedy aj leštený. Farba misiek je hnedá, sivá až tmavo sivá.

Džbánky a krčiažteky
Ďžbánok z pohrebiska.

Džbánky i krčiažteky sú súmerné a pomerne tenkostenné, ale ich forma nie je jednotná a vykazuje niekoľko druhov. Sú to predovšetkým džbánky a krčiažteky s nôžkami – či už prstencovitými alebo dutými, alebo je ich dno iba zreteľne vyznačené. Ďalej sú to džbánky s pomerne baňatým telom, ale i džbánky črpákovitej formy (hrob 20). Analógiu prvých nachádzame na Slovensku na lokalitách Veľký Kamenec, Oborín, Barca, Nižná Myšľa.

Ústia sú v prevažnej väčšine lievikovité roztvorené, len krčiažteky majú i ústia vodorovne von vyhnuté a zvrchu sú zdobené rytou líniou.

Ušká vykazujú taktiež viac foriem. Sú to predovšetkým ušká pásikové, ktoré spájajú ústie s bruškom nádoby, alebo ušká, ktoré prečnievajú nad ústie a sú buď s rebierkom uprostred alebo bez vypuklín. Vypukliny v nejednom prípade formujú celé telo nádobky a dávajú jej v priereze často tvar mnohouholníka (šesťuholník). Pri niektorých nádobkách je telo úplne odstavené od hrdielka rytou líniou alebo žliabkom. Výzdoba pokrýva temer celé telo nádobky až asi do jednej štvrtiny nad dnom. Pri výzdobe sa strieda rytý ornament s kanelovanou ozdobou, alebo obidve tieto ozdoby sa navzájom dopĺňajú. Žliabky lemujú vypukliny a vinú sa od jednej vypukliny k druhej, čím sa vytvára ozdoba akéhosi ležatého S. Kanelúry sú väčšinou lemované či už jednou alebo zdvojenou rytou líniou.

"Slniečka".

Z ornamentálnych prvkov stoja za zmienku tzv. „slniečka“. Sú to v podstate vtlačené jamky s bradavičkami uprostred. Jamky sú lemované kruhom z vpichaných bodiek. „Slniečka“ sú buď osve, alebo „pripevnené“ na rytých líniách ako „lúče“. často sa všetky tieto ornamentálne prvky na jednej nádobke kombinujú, čim dávajú nádobe veľmi úhľadný tvar a ornament. Z geometrických prvkov sa častejšie objavujú trojuholníčky z krátkych rytých línií; s týmto ornamentom sa stretávame ako pri ozdobe mís, tak i pri výzdobe džbánkov a krčiažtekov.

Z charakteristiky stredanskej keramiky je jasné, že všetok tento keramický materiál hovorí o vyspelom a svojráznom hrnčiarstve stredanského ľudu na konci doby bronzovej – na jej prechode do obdobia kultúry pilinskej. Stredanská keramika je svojrázna a typická pre pohrebisko v Strede nad Bodrogom.

Šperky[upraviť | upraviť zdroj]

Ihlica

Hroby ľudu hornopotiskej kultúry sú pomerne chudobné na šperky. To sa potvrdilo i na pohrebisku v Strede nad Bodrogom, kde zo 67 hrobov iba v 6 boli zistené bronzové šperky. V hrobe č. 15 sa našiel úlomok bronzový ihlice, ktorej tvar sa nedá určiť – bronzová špirálka a bronzový pliešok stočený do formy lievika. Špirálky, ktoré pochádzajú najskôr z náhrdelníka, sa našli aj v hroboch 45, 49 a 57. V hrobe 45 sa našli tri, v hrobe 49 štyri a v hrobe 57 tri špirálky, ktorých priemer i dĺžka neboli rovnaké.

Okrem týchto šperkov sa našli aj bronzové ihlice a to trojakého druhu. V hrobe 32 našla sa ihlica ukončená hubkovitou hlavičkou o priemere 1,75 cm. Hlavička je prevŕtaná a po stranách ihlice pod hlavičkou sú zvyšky po odlievaní. Dĺžka ihlice je 14 cm. V hrobe 35 sa našli dve ploché ihlice. V hrobe 52 sa našla trocha zdeformovaná ihlica okrúhleho prierezu, ktorej uško vzniklo tým, že koniec ihlice bol stočený do „očka“. Čo do formy najkrajšia je ihlica z hrobu 57, ktorá sa našla spolu s troma špirálkami a ktorej hlavička je vytvorená tým, že jeden koniec ihlice je ovinutý okolo ihlice vo forme špirálky.

Okrem týchto bronzových šperkov zvláštnu skupinu tvoria dve náušnice sibinského typu, nájdené v hrobe 25, Jedna je menšia a druhá väčšia. Náušnice tejto formy sa našli i v hroboch na iných pohrebiskách, ako napr. Hernádkaku alebo v Megyaszó. Zo šiestich hrobov, v ktorých boli bronzové šperky, päť bolo kostrových a len jeden žiarový hrob (hrob 15).

Záver[upraviť | upraviť zdroj]

Záchranný výskum na pohrebisku v Strede nad Bodrogom odhalil, že ide o pohrebisko väčšieho rozsahu, na ktorom sa muselo dlhšie pochovávať. Z rozboru hrobových celkov, ktorých výskum nie je ukončený, sa nedajú zatiaľ vyvodiť určitejšie závery čo sa týka rodinných príbuzenských vzťahov alebo triednej diferenciácie. Pôdorys pohrebiska nie je nijako vymedzený a žiarové i kostrové hroby sa striedajú bez toho, žeby sa rešpektoval smer alebo uloženie jedného druhu hrobov.

Pre datovanie odkrytých a zistených hrobov je dôležité zistenie, že pohrebisko súvisí so sídliskom na neďalekom „Kompošte“, že rítus je tu v podstate dvojaký – s prevahou pohrebu žiarom – a že keramika väčšinou odpovedá tvarom i ornamentikou keramike zistenej na pohrebiskách v Harnádkaku, Megyaszo ako aj sídliskovej keramike Füzesabony, čím sa toto pohrebisko chronologicky zaraďuje do najmladšieho obdobia bronzu na Východnom Slovensku.

Bližšie určenie rozlohy, chronologického zadelenia, ako aj zhodnotenia výsledkov celého areálu v Strede nad Bodrogom bude vyžadovať ďalší výskum.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pohrebiská zo staršej doby bronzovej na Slovensku (1960 - B. Chropovský, M. Dušek, Belo Polla) s. 299-386.


Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°22′43″S 21°46′22″V / 48,378569°S 21,772842°V / 48.378569; 21.772842