Bitka pri Acheloj
| Bitka pri Acheloj | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť byzantsko-bulharské vojny | |||||||
 Bitka pri Acheloj, iluminácia, 12./13. storočie, rukopis Skylitzes Matritensis, dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Byzantská ríša | Prvá bulharská ríša | ||||||
| Velitelia | |||||||
| León Fókas | Simeon I. | ||||||
| Sila | |||||||
| cca. 30 000 | cca. 17 000 | ||||||
| Straty | |||||||
| cca. 28 000 | neznáme | ||||||
Bitka pri Acheloj (bulh. Битка при Ахелой) alebo bitka pri Anchiale[1] bola bitka medzi Byzantskou ríšou a Bulharmi na čele s cárom Simeonom. Odohrala sa 20. augusta 917. Bitka sa skončila víťazstvom bulharských síl.[2][3][4]
Byzantskú armádu pod velením domestika Leóna Fóku sprevádzala flotila pod velením neskoršieho cisára Romana (I.) Lekapéna. Byzantínci očakávali pomoc pečenežských a srbských jednotiek, no Bulhari zaútočili skôr, ako sa ich sily stihli spojiť, vďaka čomu byzantské vojsko presvedčivo porazili.[5]
Bitka bola jedným z najväčších taktických vojenských úspechov v dejinách Bulharska a jednou z najťažších porážok Byzancie vo vojnách s Bulharmi v prvej polovici 10. storočia.[2] Spolu s bitkou pri Katasyrtai prispela k pádu režimu Zóé Karbonopsiny a paraikomomena Kónstantina.[6] Pre cára Simeona a Bulharov zase poskytla základ pre širokú ofenzívu na byzantských územiach, ktorá sa rozvinula v nasledujúcich rokoch.[3][4]
Situácia pred bitkou
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
V rokoch bezprostredne pred bitkou boli bulharsko-byzantské vzťahy mierové. V roku 916 sa však v Konštantínopole odohral palácový prevrat, ktorý zásadne zmenil byzantskú politiku voči Bulharsku. K moci sa dostala matka maloletého cisára Konštantína VII., Zóé Karbónopsina, ktorá si dala za cieľ zlikvidovať bulharský štát.[3] Cisárovná svoje konanie zdôvodňovala úmyslami bulharského cára Simeona I. stať sa basileopátrom (regentom) svojho syna a v praxi vládnuť Byzantskej ríši[3][4] (keďže bol dohodnutý sobáš medzi Konštantínom VII. a dcérou Simeona I.).[4] Za týmto účelom vytvorila v rokoch 916 – 917 po značnom diplomatickom úsilí koalíciu proti Bulharom, v ktorej sa okrem Byzantíncov ocitli aj Srbi, Chorváti, Pečenehovia a Maďari[2] (Pečenehovia sa však bitky nakoniec nezúčastnili a Maďari prešli neskôr v dôsledku diplomatických vyjednávaní Simeona I. na stranu Bulharov).[4] Následne sa armáda vedená vojenským vodcom Leónom Fókom zhromaždila v lete 917[3][2] vo vojenskom tábore pri Silivrii (dnes mesto Silivri v Turecku)[3] a začala sa pripravovať na ťaženie proti Bulharom.[2][3] Celkovo sa Byzantíncom podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 30 000 osôb.[3]
Simeon I. sa s predstihom dozvedel o byzantských diplomatických manévroch, ako aj o prípravách ríše na vojnu s Bulharskom. Už od roku 916 tak pripravoval svoju armádu na stret s plnou vojenskou silou Byzantskej ríše. Simeonovi sa podarilo zhromaždiť armádu o sile približne 17 000 vojakov.[3]
Byzantské vojsko sa dalo na pochod na sever pravdepodobne 6. augusta 917. Simeon I. sa so svojím vojskom vydal sa na pochod cez priesmyky Východnej Starej planiny smerom k Anchialu (dnes Pomorie) a Mesembrii (dnes Nesebar), kde sa plánoval stretnúť s byzantskou armádou.[3] Byzantínci dorazili do Anchialu a utáborili sa v blízkosti mesta, pretože očakávali posily, ktoré mali doraziť po mori. K tomu však nedošlo, pretože vypukol spor medzi námorným veliteľom Romanom Lekapénom (neskorším cisárom Romanom I.) a guvernérom Chersonézu (dnes polostrov Gallipoli v európskej časti Turecka) Ióannom Bogom, v dôsledku ktorého sa pečenežské oddiely, ktoré mal Roman Lekapénos prepraviť po mori stiahli a jeho flotila sa vrátila.[3]
Byzantská pozemná armáda sa rozhodla pri prvej príležitosti stretnúť s bulharským vojskom. Cár Simeon I. dobre poznal metódy byzantskej ofenzívnej vojny a obrátil ich proti Byzantíncom. Niekoľko dní dopredu pripravoval terén okolo rieky Acheloj na bitku, čo mu prinieslo strategickú výhodu.[3]
.png)
Bitka
[upraviť | upraviť zdroj]K stretu došlo 20. augusta 917[3][2][4] pri ústí rieky Acheloj na poli severozápadne od mesta Anchialos.[2][4]
Byzantská armáda bola postavená v klasickej bojovej formácii (pechota v strede a jazdectvo na bokoch). Jej základom boli tri zo štyroch elitných zborov. León Fókas nariadil frontálny útok proti bulharským jednotkám, načo sa stred byzantskej zostavy vrhol do útoku. Bulhari začali ustupovať k rieke a bulharská jazda začala na Byzantíncov útočiť z boku a zabránila im tak prelomiť líniu ustupujúcej bulharskej pechoty. Fókas následne nariadil všetkým silám vstúpiť do bitky a osobne ich viedol. Keď bulharská pechota dosiahla rieku, otočila sa a zablokovala rímsky útok.[3] V tej chvíli sa do boja zapojili jednotky bulharskej jazdy, ktoré boli skryté v zalesnených kopcoch neďaleko dnešnej dediny Kableškovo, ktoré zasadili Byzantíncom rozhodujúci úder. Pod osobným vedením cára Simeona I. zaútočila jazda na byzantskú armádu zľava a zozadu. Byzantínci sa tak ocitli obkľúčení, v ich radoch zavládla panika a začali ustupovať do močiarov, kde ich Bulhari prenasledovali a zabili približne 28 000 z nich.[3] Mnohí byzantskí velitelia boli zabití (vrátane Kónstantina Lipsa)[5] a hlavnému veliteľovi Leónovi Fókovi sa len s obtiažami podarilo utiecť do pevnosti v Mesembrii a ostatní, ktorí sa zachránili, utiekli do Anchialu[2][3] a neskôr do Konštantínopolu.[2] Straty bulharskej armády sú neznáme.[3]
Obraz v kronikách
[upraviť | upraviť zdroj]Byzantský kronikár Ióannes Skylitzes (Skyl. 203,94 – 204,37) uvádza dve vysvetlenia porážky. Podľa prvej verzie sa kôň Leóna Fóku splašil a vrátil sa bez jazdca do tábora, čo vojakov viedlo k domnienke, že León padol v boji. Druhá verzia hovorí, že León prenasledoval Bulharov, keď sa k nemu doniesla správa, že Roman Lekapénos sa odklonil do Konštantínopola, aby sa zmocnil cisárskej moci. León sa mal okamžite vydať do tábora, aby zistil pravdu.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MÚCSKA, Vincent; SKLADANÝ, Marián. Dejepis 2: Európa v období stredoveku. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1996. ISBN 80-7158-028-7. S. 43.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 1. A – BĂL. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2011. ISBN 978-954-8104-23-4. S. 270.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 БИТКАТА ПРИ АХЕЛОЙ (917) [online]. bulgariantimes.co.uk, [cit. 2026-04-07]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 Великата победа на цар Симеон при Ахелой [online]. nationalgeographic.bg, [cit. 2026-04-07]. Dostupné online.
- 1 2 3 KAZHDAN, Alexander. ACHELOUS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 13.
- ↑ KAZHDAN, Alexander. KATASYRTAI. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1115.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Acheloj
