Bitka pri Belehrade (1456)

Bitka pri Belehrade (1456)
Súčasť Osmansko-uhorských vojen
Obliehanie Belehradu roku 1456 na osmanskej miniatúre.
Dátum 3. – 22. júl 1456 Miesto Belehrad, Uhorské kráľovstvo Výsledok vojenské víťazstvo uhorských armád
Protivníci
Osmanská ríša	Uhorské kráľovstvo Srbský despotát
Velitelia
Mehmed II. Zaganos paša Mahmúd paša	Ján Huňady Jan Kapistránský Michal Szilágyi
Sila
30 000 (vyššie odhady takmer 100 000) 200 plavidiel	približne 4 000 pešiakov 60 000 nepravidelných jednotiek (väčšinou križiacki sedliaci a obyvatelia Belehradu) 200 lodí
Straty
13 000 pešiakov	neznáme
Historický portál

Bitka pri Belehrade v roku 1456 bola ozbrojenou potýčkou v dňoch 3. až 22. júla 1456 medzi uhorským vojskom pod velením Jána Huňadyho a jeho spojenca, švagra Michala Silágiyho na jednej strane a osmanskou armádou sultána Mehmeda II. na strane druhej.

Skončila sa vojenským víťazstvom uhorských oddielov, pričom išlo zároveň o posledné bojové víťazstvo turkobijca Jána Huňadyho v jeho živote, keďže dňa 11. augusta roku 1456 podľahol v meste Zemun epidémii moru.

Predohra

Dňa 29. mája roku 1453 vtrhli vojská osmanských Turkov do mesta Konštantínopol. Samotní obrancovia však napriek statočnému vojenskému odporu nedokázali hlavné mesto Byzantskej ríše úspešne ubrániť. Byzantská ríša tak prestala existovať. Jej hlavné mesto bolo premenované na Istanbul a stalo sa novým sídlom tentoraz už Osmanskej ríše.

V čase vojenského obliehania mesta Konštantínopol zo strany osmanských vojakov uvažoval uhorský miestodržiteľ menom Ján Huňady o svižnom prechode cez územie Bulharska v rámci podpory byzantských ozbrojencov. Zostalo to však iba v proklamatívnej podobe, ktorá mala za cieľ povzbudiť obrancov a zastrašiť osmanských agresorov. Dobytie Konštantínopola malo za následok to, že mocným vládcom nad Balkánom sa stala Osmanská ríša.

Pre uhorskú diplomaciu bolo veľkým varovaním práve požiadavka osmanského sultána Mehmeda II. Dobyvateľa, ktorý roku 1454 mal v pláne získať od uhorského územia pevnosť Smeredevo. Ak by došlo k jeho vojenskému obsadeniu, znamenalo by to bezprostredné ohrozenie južných hraníc Uhorského kráľovstva. Uhorský snem sa teda rozhodol vymenovať Jána Huňadyho späť za vrchného krajského kapitána.

Ján Huňady pripravený v zbroji

V auguste roku 1454 prešiel uhorský miestodržiteľ Ján Huňady na čele svojich vojsk rieku Dunaj, pričom následne tiahol smerom na juh a to údolím rieky Morava. Podarilo sa mu úspešne zlomiť odpor oddielov Firuza Bega a zajať ho. Následne sa vrátil so svojimi vojenskými oddielmi k Pirotu, kde sa dozvedel že osmanský sultán Mehmed II. Dobyvateľ vedie armádu z mesta Sofia. Práve to prinútilo Jána Huňadyho a jeho oddiely k tomu, aby sa vrátil cez Vidin smerom do Belehradu.

Prológ útoku

V období leta roku 1455 sa podarilo osmanským vojskám dosiahnuť značné víťazstvá na juhu Srbska. Odvtedy začali prichádzať do Uhorska správy o sultánových ťaženiach pre jarnú výpravu. Začiatkom júna roku 1456 prišli osmanské vojská smerom k Belehradu. Išlo o strategicky najvýznamnejšiu pevnosť pre ovládnutie celého územia Srbska, ktorá bola v uhorských rukách.

Dňa 3. júla roku 1456 došlo k vojenskému obľahnutiu hradu a mesta Belehrad z juhu a to vojskami osmanských Turkov, ktorí začali taktikou zasypávania delostreleckými paľbami. Následne sa zapojilo do vojenského obliehania taktiež osmanské loďstvo pospájané reťazami na rieke Dunaj povyše so Sávou oproti hradu Zemun, čím sa obkľúčenie mesta prejavilo taktiež zo severozápadu. Navyše nádej obrancov bola menej jasná pre šírenie moru.

Obrat na bojovom poli a epilóg bitky

Po relatívne krátkom čase, presnejšie dňa 14. júla roku 1456, sa k Belehradu priblížili oddiely Jána Huňadyho a križiakov pod velením Jána Kapistrána. Huňady vydal rozkaz do útoku, pričom po takmer päťhodinovom boji sa uhorským a srbským plavidlám podarilo zničiť závoru osmanskej flotily na rieke Dunaj. Stalo sa tak práve z toho dôvodu, že osmanské oddiely obsadili iba pravý breh rieky Sáva, čím sa pravý breh Dunaja stal nestráženým. Po zničení osmanských vojenských pozícii na brehoch sa podarilo kresťanským vojskám dobyť pravý breh Dunaja a územie na juhozápad od sútoku obidvoch riek. Ľavý breh rieky Sáva obsadili križiacki bojovníci.

Belehrad sa stal pastvou pre oči všetkých kresťanských štátov v Európe. Navyše pápež menom Kalist III. nariadil ešte dňa 29. júna roku 1456 to, aby sa na území celej Európy rozozvučali kostolné zvony. Ich hlahol mal znamenať silné povzbudenie a oduševnenie mužov ako bojovníkov pod znamením kríža.

Dňa 21. júla roku 1456 vydal osmanský sultán Mehmed II. Dobyvateľ príkaz pre generálny útok svojich armád. Huňadyho ťažké jazdectvo odrazilo až dvakrát osmanské útoky so skutočným úspechom. Dôsledkom bolo vypudenie osmanských agresorov von z mesta. Pred polnocou však janičiari viedli ďalší ozbrojený útok.

Osmanskí vojaci však boli ťažkými stratami oslabení natoľko, že radili sultánovi Mehmedovi II. Dobyvateľovi to, aby zanechal obliehanie, čo však odmietol, keďže čakal na reakciu protivníka. Medzitým taktiež uhorský miestodržiteľ Ján Huňady takisto rozhodol šetriť sily.

Dňa 22. júla roku 1456 sa podarilo križiackym vojakom vyraziť z ich vlastného vojenského tábora a preplaviť sa na pravý breh rieky Sáva, pričom po tomto útoku odrazili anatólske zbory. Osmanský sultán Mehmed II. Dobyvateľ prikázal rumélskym jazdeckým oddielom vykonať útok, čo sa však ukázalo ako taktická chyba, keďže osmanské delostrelectvo bolo už bez ochrany. Práve tento moment využili uhorské vojská Jána Huňadyho, ktoré sa zmocnili nepriateľských diel, z ktorých začali páliť na janičiarov, čím ich donútili ku konečnému ústupu. Vojenské víťazstvo Jána Huňadyho nad početnejšou armádou bolo jeho posledným v živote, keďže po kratšom čase, presnejšie dňa 11. augusta roku 1456 skonal v Zemune na mor.

Víťazstvo na bojovom poli malo za následok to, že pomohlo Uhorskému kráľovstvu v náročných chvíľach tým, že sa osmanskí Turci neodvážili využiť túto okolnosť. Na druhej strane však ani uhorská vojenská diplomacia sa nehodlala ťažiť z priaznivej príležitosti tohto vojenského víťazstva. Napriek tomu, že sa zdalo to, že Uhorsko úspešne pripútalo k sebe Srbsko a Bosnu, ďalšie roky ukázali, že opak bol pravdou.

Literatúra

• DANGL, Vojtech - SEGEŠ, Vladimír. (2012). Vojvodcovia – 111 osobností vojenských dejín Slovenska. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o. ISBN 978-80-7360-986-3.
• KOPČAN, Vojtech. (1986). Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
• SEGEŠ Vladimír et al. (2020). Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ikar. ISBN 978-80-551-5611-8.

Pozri aj

• Ján Huňady
• Mehmed II.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Belehrade (1456)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Siege of Belgrade (1456) na anglickej Wikipédii.