Bitka pri Chotyni

Dátum	11. november 1673
Miesto	Chotyň, Podolie (historické územie)
Výsledok	víťazstvo armád Republiky oboch národov

Bitka pri Chotyni
	Súčasť Poľsko-tureckej vojny (1672 – 1676)
	; Bitka pri Chotyni roku 1673 na olejomaľbe Jana van Huchtenburga približne z roku 1675 na Wawelskom hrade.
Dátum	11. november 1673
Miesto	Chotyň, Podolie (historické územie)
Výsledok	víťazstvo armád Republiky oboch národov
Protivníci
Republika oboch národov; Valašské kniežatstvo; Moldavské kniežatstvo	Osmanská ríša
Velitelia
Ján III. (Poľsko)	Hüseyin Paša
	Historický portál

Bitka pri Chotyni bola ozbrojeným stretnutím, ku ktorému došlo dňa 11. novembra roku 1673 pri dnešnom ukrajinskom meste Chotyň. Stáli tu proti sebe poľsko-litovské vojsko pod velením hajtmana Jána Sobieskeho na jednej strane a armáda osmanských Turkov pod velením sultána Mehmeda IV. na strane druhej. Napriek vojenskému víťazstvu poľsko-litovského vojska, nedošlo v rokoch 1672 až 1676 v poľsko-tureckej vojne k obratu. Na druhej strane však bola táto bitka chápaná ako odveta za hanebný Bučačský mier, pričom zároveň priniesla obnovenie medzinárodnej prestíže Republiky oboch národov.^[1]

Predohra

V období leta roku 1672 došlo k vojenskému obľahnutiu pohraničnej pevnosti Kamenec Podolský a to zo strany mohutnej armády Osmanskej ríše. Obliehanie sa skončilo vojenským víťazstvom a ziskom pevnosti a to zásluhou armády osmanských Turkov, ktorá následne dobyla priľahlé mestá a zámky. Ubránila sa však iba vojenská posádka Ľvova.^[2]

Hanebný mier ako iskra novej potýčky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mier v Bučači

Dňa 18. októbra roku 1672 došlo k uzavretiu mieru medzi poľskou a osmanskou diplomaciou v haličskej Bučači (terajšia Ukrajina). Republika oboch národov tak stratila územnú moc nad Podolím spolu s Kamencom Podolským.^[1]

Vzplanutie vojnového ohňa

Predstavitelia poľského sejmu však vyjadrili jasný odpor voči podmienkam Bučačskej mierovej zmluvy a rozhodli sa pre ďalšiu vojnu.^[3] Poľskí šľachtici, ktorí sa zhromaždili pri Golabe s cieľom ochrany kráľa Wisnovieckeho, vytvorili následne konfederáciu proti hajtmanovi Jánovi Sobieskemu, ktorý však organizoval podobný zväzok v Szczebrzeszyne. Objavila sa tak pravdepodobnosť vypuknutia domácej vojny, ktorý však zažehnala kráľovná spolu s pápežským nunciom a niekoľkými senátormi. Pacifikačný alebo zmiernený snem prinútil pod hrozbou nového ozbrojeného vpádu vojsk osmanských Turkov na jar roku 1673 rozvášnené strany k dohodám a pre schválenie prostriedkov na obranu krajiny.^[2] Korunný hajtman menom Ján Sobieski, ktorý sa už v predošlých rokoch osvedčil ako vojvodca na bojiskách proti osmanským Turkom a Tatárom viedol konečný boj.^[3] Dňa 11. novembra roku 1673 sa podarilo poľsko-litovskej armáde v sile 4 000 vojakov úspešne zvíťaziť nad armádou osmanských Turkov pri Chotyni.^[2] Ján Sobieski bol následne zvolený za poľského kráľa a to práve v tej chvíli, keď skonal panovník Michal Korybut Wisnoviecki. Vojna proti armádam osmanských Turkov však pokračovala ešte ďalšie dva roky.^[3]

Referencie

1 2 ŘEZNÍK, Miloš. Dějiny Polska v datech. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-408-1. S. 158.
1 2 3 KOSMAN, Marceli. Dějiny Polska. 1. vyd. Praha : Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum, 2011. ISBN 978-80-246-1842-5. S. 161.
1 2 3 RYCHLÍK, Jan et al. Dějiny Ukrajiny. 1. vyd. Praha : Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2015. ISBN 978-80-7106-409-1. S. 133.

Literatúra

FRIEDL, Jiří et al. (2013). Dějiny Polska. Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7422-306-8.
KOSMAN, Marceli. (2011). Dějiny Polska. Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum. 978-80-246-1842-5.
ŘEZNÍK, Miloš. (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1.
RYCHLÍK, Jan et al. (2015). Dějiny Ukrajiny. Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. 978-80-7106-409-1.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Chotyni

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Chotynu (1673) na českej Wikipédii.

[reznik-1] 1 2 ŘEZNÍK, Miloš. Dějiny Polska v datech. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-408-1. S. 158.

[kosman-2] 1 2 3 KOSMAN, Marceli. Dějiny Polska. 1. vyd. Praha : Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum, 2011. ISBN 978-80-246-1842-5. S. 161.

[rychlik-3] 1 2 3 RYCHLÍK, Jan et al. Dějiny Ukrajiny. 1. vyd. Praha : Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2015. ISBN 978-80-7106-409-1. S. 133.

[1]

[2]

[3]