Bitka pri Korónei (447 pred Kr.)
| Bitka pri Korónei | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť prvej peloponézskej vojny | |||||||
.svg) Mapa významných bitiek starovekého Grécka (700 – 168 pred Kr.) s vyznačenou polohou Koróneie. Pozn.: Bitka pri Maratóne je na mape chybne datovaná do roku 480 namiesto 490 pred Kr. | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Boiótske mestské štáty (Boiótsky spolok) | Aténsky námorný spolok | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Spartón | Tolmides † | ||||||
| Sila | |||||||
| neznáma (boiótski vyhnanci a spojenci) | 1 000 hoplitov a pomocné zbory | ||||||
Bitka pri Korónei (niekedy označovaná aj ako prvá bitka pri Korónei) sa odohrala v roku 447 pred Kr. a bola kľúčovým stretom prvej peloponézskej vojny. Víťazstvo Boióťanov znamenalo definitívny koniec aténskej pozemnej hegemónie v strednom Grécku.[1]
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Aténčania ovládali Boiótiu od roku 457 pred Kr., kedy zvíťazili v bitke pri Oinofyte. Počas nasledujúcich desiatich rokov (tzv. aténske desaťročie) kontrolovali stredné Grécko, no ich moc oslabili vnútorné nepokoje a neúspech v Egypte (454 pred Kr.). V zime 448 – 447 pred Kr. sa do Boiótie vrátili aristokratickí vyhnanci, ktorí boli predtým Aténčanmi vypudení, a začali postupne oslobodzovať kľúčové mestá ako Orchomenos a Chairóneia.[2]
Priebeh bitky
[upraviť | upraviť zdroj]Aténsky stratég Tolmides vyrazil na jar 447 pred Kr. s trestnou výpravou tvorenou 1 000 hoplitmi a spojeneckými oddielmi, aby potlačil povstanie. Napriek varovaniam Perikla, že vojsko je príliš malé, Tolmides dobyl Chairóneiu. Pri postupe smerom k južnej Boiótii ho však pri meste Koróneia prekvapilo spojené vojsko Boióťanov pod velením Spartóna.[3]
Aténčania sa ocitli v neriešiteľnej strategickej situácii, keď boli v nepriateľskom vnútrozemí úplne obkľúčení boiótskymi oddielmi bez možnosti ústupu. V následnom boji bol Tolmides zabitý a veľká časť jeho vojska bola zajatá alebo zničená. Boióťania využili vysoký počet zajatcov ako rukojemníkov pri následných vyjednávaniach.[2]
Dôsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Aby Atény získali späť svojich zajatých občanov, boli nútené podpísať mierovú zmluvu, ktorou sa vzdali všetkých nárokov na Boiótiu a stiahli svoje posádky.
- Obnova spolku: Boiótsky spolok bol obnovený na nezávislých a oligarchických základoch pod vedením Téb.
- Oslabenie Atén: Porážka bola signálom slabosti aténskej pozemnej moci, čo vyvolalo okamžité vzbury na ostrove Euboia a v Megare. Tieto udalosti urýchlili konflikt so Spartou, známy ako hlavná peloponézska vojna.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 19.
- 1 2 John Van Antwerp Fine. The Ancient Greeks: A Critical History. [s.l.] : Harvard University Press, 1983. ISBN 978-0-674-03314-6. S. 368.
- ↑ Pavel Oliva. Kolébka demokracie: dějiny a kultura klasického Řecka. Praha : Arista, 2000. ISBN 80-86410-04-8. S. 151.
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 83.