Bitka pri Mantinei (418 pred Kr.)

Dátum	leto 418 pred Kr.
Miesto	Mantineia, Arkádia, Grécko
Výsledok	Rozhodujúce víťazstvo Sparty

Bitka pri Mantinei
	Súčasť Peloponézska vojna
Dátum	leto 418 pred Kr.
Miesto	Mantineia, Arkádia, Grécko
Výsledok	Rozhodujúce víťazstvo Sparty
Protivníci
Sparta a jej spojenci (Peloponézsky spolok)	Koalícia Argu, Atén, Mantineie a Elis
Velitelia
Agis II.	Lachés † Nikostratos †
Sila
cca 9 000 hoplitov	cca 8 000 hoplitov
Straty
cca 300 mužov	cca 1 100 mužov
	Historický portál

Bitka pri Mantinei sa odohrala v lete roku 418 pred Kr. a bola najväčším a najvýznamnejším pozemným stretom počas peloponézskej vojny. Sparta v nej drvivo porazila koalíciu vedenú Argom a Aténami, čím si prinavrátila prestíž neporaziteľnej vojenskej mocnosti, ktorú stratila po kapitulácii na ostrove Sfaktéria.^[1]

Historický kontext

Napriek uzavretiu Nikiovho mieru (421 pred Kr.) zostalo napätie medzi gréckymi štátmi vysoké. Aténsky stratég Alkibiades presadil agresívnu diplomatickú stratégiu, ktorej cieľom bolo vytvoriť na Peloponéze koalíciu demokratických štátov (Argos, Mantineia, Elis) namierenú proti Sparte. Ak by táto koalícia uspela, Sparta by bola izolovaná vo vnútrozemí a stratila by kontrolu nad polostrovom. Spartský kráľ Agis II. preto vyrazil s vojskom do Arkádie, aby túto hrozbu eliminoval.^[2]

Priebeh bitky

Bitka bola klasickým stretom dvoch veľkých falang hoplitov. Historik Thukydides, ktorý bitku detailne opísal, ju považoval za ukážkový príklad spartského vojenského umenia a disciplíny.

Prirodzený posun falangy

Thukydides zaznamenal typický jav gréckych bitiek – obe armády sa pri postupe podvedome sťahovali doprava. Každý vojak sa snažil kryť svoju nechránenú pravú stranu štítom svojho suseda.^[3] Výsledkom bolo, že obe pravé krídla presahovali ľavé krídla nepriateľa.^[4]

Taktická kríza Sparty

Kráľ Agis II. si všimol, že jeho ľavé krídlo (tvorené Skiritmi a oslobodenými heilótmi) je obkľučované Mantinejčanmi. Vydal riskantný rozkaz dvom oddielom (lochom) zo stredu formácie, aby sa presunuli naľavo a vyplnili medzeru. Velitelia týchto oddielov však rozkaz v zápale boja neuposlúchli. V spartskej línii vznikla nebezpečná medzera, do ktorej vnikli elitné oddiely Argu a spôsobili Sparťanom vážne straty.^[5]^[6]

Spartský protiúder

Krízu vyriešila povestná spartská disciplína. Zatiaľ čo ich ľavé krídlo ustupovalo, kráľ Agis so svojím stredom, tvoreným kráľovskou gardou (hippeis), zaútočil na stred nepriateľskej línie. Aténčania a Argejčania nevydržali prudký náraz a dali sa na útek. Akonáhle bol stred nepriateľa rozbitý, Sparťania sa disciplinovane obrátili a pomohli svojmu ohrozenému ľavému krídlu, čím dokonali víťazstvo.^[7]

Následky

Víťazstvo malo zásadný politický a psychologický dopad na celé Grécko:

Obnova prestíže: Sparta definitívne vyvrátila názory, že jej vojenská sila upadá. „Jedinou bitkou zmazali všetky výčitky,“ napísal Thukydides.^[8]
Rozpad koalície: Protispartská koalícia sa okamžite rozpadla. V Argose došlo k prevratu a mesto uzavrelo so Spartou spojenectvo.
Aténska izolácia: Atény stratili všetkých spojencov na Peloponéze, čo ich neskôr viedlo k riskantnej a katastrofálnej sicílskej výprave.^[9]

Referencie

↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 20.
↑ Terry Buckley. Aspects of Greek History 750–323 BC. London : Routledge, 2010. ISBN 978-04-1554-977-6. S. 146.
↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny V-VIII. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-5-0. S. 119.
↑ P. J. Rhodes. A History of the Classical Greek World: 478 – 323 BC. Malden : Wiley-Blackwell, 2010. ISBN 978-14-0519-286-6. S. 262.
↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny V-VIII. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-5-0. S. 119-120.
↑ J. K. Anderson. Military Theory and Practice in the Age of Xenophon. Berkeley : University of California Press, 1970. ISBN 978-05-2001-564-7. S. 221.
↑ Victor Davis Hanson. The Soul of Battle. New York : Anchor Books, 2001. ISBN 978-03-8572-059-5. S. 52.
↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny V-VIII. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-5-0. S. 121.
↑ P. J. Rhodes. A History of the Classical Greek World: 478 – 323 BC. Malden : Wiley-Blackwell, 2010. ISBN 978-14-0519-286-6. S. 264.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Mantinei (418 pred Kr.)

[:20-1] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 20.

[:146-2] Terry Buckley. Aspects of Greek History 750–323 BC. London : Routledge, 2010. ISBN 978-04-1554-977-6. S. 146.

[:119-3] Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny V-VIII. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-5-0. S. 119.

[:262-4] P. J. Rhodes. A History of the Classical Greek World: 478 – 323 BC. Malden : Wiley-Blackwell, 2010. ISBN 978-14-0519-286-6. S. 262.

[:119-120-5] Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny V-VIII. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-5-0. S. 119-120.

[:221-6] J. K. Anderson. Military Theory and Practice in the Age of Xenophon. Berkeley : University of California Press, 1970. ISBN 978-05-2001-564-7. S. 221.

[:52-7] Victor Davis Hanson. The Soul of Battle. New York : Anchor Books, 2001. ISBN 978-03-8572-059-5. S. 52.

[:121-8] Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny V-VIII. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-5-0. S. 121.

[:264-9] P. J. Rhodes. A History of the Classical Greek World: 478 – 323 BC. Malden : Wiley-Blackwell, 2010. ISBN 978-14-0519-286-6. S. 264.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]