Bitka pri Oinoparase
| Bitka pri Oinoparase | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť seleukovských dynastických vojen | |||||||
 Alexandros I. Balas a Kleopatra Thea. Ich politické spojenectvo zaniklo práve v dôsledku tejto bitky. | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Ptolemaiovský Egypt seleukovskí stúpenci Demetria II. |
Seleukovské vojsko Alexandra I. Balasa | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Ptolemaios VI. Filométór † Demetrios II. Nikatór |
Alexandros I. Balas | ||||||
| Sila | |||||||
| neznáma | neznáma | ||||||
| Straty | |||||||
| neznáme (vrátane kráľa Ptolemaia VI.) | ťažké straty (rozpad armády) | ||||||
Bitka pri Oinoparase (známa aj ako bitka pri Antiochii) sa odohrala v roku 145 pred Kr. na rieke Oinoparas (dnes rieka Afrin v dnešnom Turecku a Sýrii) v tesnej blízkosti sýrskej metropoly Antiochia. Proti sebe sa postavila koalícia ptolemaiovského Egypta vedená kráľom Ptolemaiom VI. Filométórom a seleukovských stúpencov Demetria II. Nikatóra na jednej strane a vojsko úradujúceho seleukovského kráľa Alexandra I. Balasa na strane druhej.[1]
Ptolemaiovské sily v bitke dosiahli drvivé víťazstvo, čím definitívne ukončili Balasovu vládu. Egyptský kráľ Ptolemaios VI. však v boji utrpel smrteľné zranenie. Napriek víťazstvu boli egyptské zbory, ktoré ostali bez vodcu, následne vyhnané zo Sýrie zjednotenými silami Demetria II. Ten využil náhlu smrť svojho egyptského spojenca na ovládnutie celej ríše a likvidáciu ptolemaiovského vplyvu v Sýrii.[2]
Pozadie
[upraviť | upraviť zdroj]Seleukovský kráľ Demetrios I. Sótér bol síce kompetentný vládca, no jeho ambiciózna politika mu vytvorila nepriateľov v Ríme, Pergamone aj v Egypte. Tieto mocnosti podporili nároky Alexandra Balasa, ktorý sa vyhlasoval za syna Antiocha IV. Epifana. Balas v roku 150 pred Kr. porazil Demetria I. a ujal sa moci s podporou Ptolemaia VI., čo bolo spečatené svadbou s princeznou Kleopatrou Theou.[1]
Vládna neschopnosť Alexandra Balasa a jeho rastúca nepopularita však viedli k novej občianskej vojne, keď sa o trón prihlásil mladý syn Demetria I., Demetrios II. Nikatór. V roku 147 pred Kr. vtiahol Ptolemaios VI. do Sýrie s mohutnou armádou, oficiálne na pomoc Balasovi. Skutočným cieľom však bolo upevnenie egyptského vplyvu v oblasti Koilé Syria.[3]
Ptolemaios VI. nakoniec zmenil strany, obvinil Balasa z prípravy atentátu, zrušil manželstvo svojej dcéry a znovu ju vydal za Demetria II. Egyptský kráľ následne obsadil Antiochiu. Hoci ho obyvatelia mesta vyhlásili za kráľa Ázie, Ptolemaios korunu odmietol v prospech Demetria II., čím sa stal faktickým arbitrom seleukovskej ríše. Alexandros Balas sa medzitým stiahol do Kilíkie, kde zhromaždil vojsko na posledný odpor.[4]
Priebeh bitky
[upraviť | upraviť zdroj]Kým Ptolemaios VI. a Demetrios II. upevňovali svoju moc v Antiochii a snažili sa získať lojalitu gréckeho obyvateľstva, Alexandros Balas vtrhol z Kilíkie späť do Sýrie. Jeho jednotky začali plieniť vidiek v okolí Antiochie s cieľom odrezať mesto od zásobovania a vyvinúť tlak na egyptské invázne sily. Koaličná armáda Ptolemaia a Demetria vyrazila na sever, aby s týmito nájazdmi skoncovala.
K rozhodujúcemu stretu došlo na brehoch rieky Oinoparas. Ptolemaiovská pechota, vycvičená v tradičnej macedónskej taktike falangy, spolu s krétskymi žoldniermi Demetria II. dokázala rozbiť Balasove línie. Alexandros Balas bol nútený z bojiska utiecť, čím sa jeho vojsko definitívne rozpadlo.[1]
Následky bitky
[upraviť | upraviť zdroj]Hoci koalícia bitku vyhrala, obaja hlavní rivali – Balas aj Ptolemaios VI. – zaplatili najvyššiu cenu.
Smrť Ptolemaia VI.
[upraviť | upraviť zdroj]Egyptský kráľ Ptolemaios VI. utrpel v zápale boja ťažké zranenie. Podľa Iosepha Flavia sa jeho kôň splašil po tom, čo začul rev bojového slona, a kráľa zhodil. Pri páde Ptolemaios utrpel fraktúru lebky.[5] Stráže ho síce z bojiska zachránili, no kráľ upadol do hlbokého bezvedomia. Antické pramene uvádzajú, že päť dní nebol schopný hovoriť ani vnímať okolie. Podľa niektorých správ sa lekári pokúsili o trepanáciu lebky, no kráľ počas zákroku v júli 145 pred Kr. zomrel.[3]
Osud Alexandra Balasa
[upraviť | upraviť zdroj]Alexandros Balas hľadal útočisko u Nabatejcov v Arábii, kde predtým poslal do bezpečia svoje deti. Jeho spojenci ho však zradili. Historické správy sa v detailoch rozchádzajú: podľa jednej verzie ho zavraždil nabatejský princ Zabdiel, ktorý poslal jeho odťatú hlavu zomierajúcemu Ptolemaiovi VI., aby si získal jeho priazeň. Iná verzia (Diodoros Sicílsky) uvádza, že ho zavraždili jeho vlastní dôstojníci Heliades a Kasios, ktorí dúfali v milosť od nového kráľa Demetria II.[4][6]
Politický zvrat
[upraviť | upraviť zdroj]Nečakaným a jediným víťazom sa stal mladý Demetrios II. Nikatór. Smrťou Balasa stratil konkurenta o trón a smrťou Ptolemaia VI. sa zbavil mocného poručníka, ktorý by ho pravdepodobne držal v pozícii bábkového vládcu.
Keď sa správa o smrti egyptského kráľa rozšírila medzi vojskom, ptolemaiovské posádky v sýrskych mestách prepadli panike a demoralizácii. Demetrios II. okamžite využil situáciu, obrátil sa proti svojim bývalým spojencom a egyptské jednotky, ktoré ostali bez velenia, zdecimoval alebo vyhnal zo sýrskeho územia až k hraniciam Gazy. Egypt, ktorý bol len krôčik od úplnej dominancie nad Seleukovskou ríšou, sa musel stiahnuť späť do svojich pôvodných hraníc. Na egyptský trón bol následne povolaný brat zosnulého kráľa, Ptolemaios VIII. Euergetés II.[1][2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 John D. Grainger. The Syrian Wars. [s.l.] : Brill, 2010. ISBN 978-90-04-18050-5. S. 335–345.
- 1 2 Edwyn Robert Bevan. The House of Seleucus. Zväzok 2. Londýn : Edward Arnold, 1902. S. 215–218.
- 1 2 Günther Hölbl. A History of the Ptolemaic Empire. [s.l.] : Routledge, 2001. ISBN 0-415-23489-1. S. 191–193.
- 1 2 Flavius Iosephus, Antiquitates Judaicae, XIII. 116–118.
- ↑ Flavius Iosephus, Antiquitates Judaicae, XIII. 116–119.
- ↑ Diodoros Sicílsky, Bibliotheca historica, XXXII. 9d.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Edwyn Robert Bevan. The House of Seleucus. Zväzok 2. Londýn : Edward Arnold, 1902.
- John D. Grainger. The Syrian Wars. [s.l.] : Brill, 2010. ISBN 978-90-04-18050-5.
- Günther Hölbl. A History of the Ptolemaic Empire. [s.l.] : Routledge, 2001. ISBN 0-415-23489-1.
- John Whitehorne. Cleopatras. [s.l.] : Routledge, 1994. ISBN 0-415-05806-6.