Bitka pri Varne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Varne
Súčasť Uhorsko-Tureckých vojen
Bitwa pod Warną (fragment - Władysław).jpg
Dátum 4. november 1444
Miesto neďaleko Varny, Bulharsko
Výsledok zdrvujúca porážka spojeneckých vojsk Turkami
Protivníci
Uhorsko, Poľsko a spojenci Osmanská ríša
Velitelia
Vladislav III.
Ján Huňady
Murad II.
Sila
30 000 120 000
Straty
12 000 mužov 20 000 mužov
Uhorsko-turecké vojny
RovineNicopolisVarnaKosovoBelehradMoháč
Poloha Varny

Bitka pri Varne sa konala 10. novembra 1444 neďaleko Varny vo východnom Bulharsku. V tejto bitke turecké vojská pod vedením sultána Murada II. porazili poľské a uhorské vojská pod vedením Vladislava III. a Jána Huňadyho.

Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Po neúspešnej výprave proti Belehradu turecký sultán Murad II. podpísal desaťročné prímerie s Uhorskom, urobil poriadok v Karmanskom emiráte v Anatólii a v auguste 1444 rezignoval na trón v prospech svojho 12-ročného syna Mehmeda II.

Napriek mierovej zmluve Uhorsko s Benátkami a pápežom Eugenom IV. zorganizovali novú križiacku armádu. O tejto správe spomína Murad II. v súvislosti so synom, že pôvodne odmietal výzvy s tým, že nie je sultánom, jeho prefíkaný syn mu napísal: "Ak ste sultánom Vy, veďte Vaše vojská, no ak som sultánom ja, prikazujem Vám, aby ste moje vojská viedli Vy."

Armády[upraviť | upraviť zdroj]

Zmiešaná kresťanská armáda, skladajúca sa hlavne z uhorských a poľských vojsk, ale aj českých oddielov, pápežských rytierov, Bosniakov, Srbov, Chorvátov, Bulharov, Rumunov a Rusínov, sa stretla s početne väčšou tureckou armádou. Uhri boli slabo vyzbrojení a sľúbené posily z Vlašska a Albánska neprišli. Benátky sľúbili, že budú blokovať Turkom presun vojsk cez Bospor, čo aj dodržali ale ich najväčší obchodný konkurenti Janov aby si získali obchodná privilédiá od Turecka previezli turecké vojská na svojich obchodných lodiach cez prieplav a zaskočili krížiacké vojská pochodujúce na Varnu.

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami. Viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že Česko a Uhorsko zostali v rukách 4-ročného Ladislava Pohrobka. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera.

Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu, na niekoľko desaťročí, koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše.