Bitka pri ostrove Savo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri ostrove Savo
Súčasť druhej svetovej vojny
Sinking HMAS Canberra (D33) with US destroyers on 9 August 1942.jpg
HMAS Canberra pri ostrove Tulagi, 7.-8. augusta 1942
Dátum 8. august - 9. august 1942
Miesto Šalamúnove ostrovy, Tichý oceán
Výsledok japonské víťazstvo
Protivníci
Flag of the United States (1912-1959).svg USA
Flag of the United Kingdom.svg Spojené kráľovstvo
Flag of Australia.svg Austrália
Naval Ensign of Japan.svg Japonsko
Velitelia
Richmond K. Turner
Victor A. C. Crutchley
Gun'iči Mikawa
Sila
8 krížnikov a 15 torpédoborcov 7 krížnikov, 1 torpédoborec
Straty
4 krížniky potopené, 1 krížnik a 2 torpédoborce poškodené, 1 077 mŕtvych 3 krížniky poškodené, 58 mŕtvych
Vojna v Pacifiku
Pearl HarborGuam (1941)MalajziaFilipíny (1941 – 1942)SingapurHolandská východná India (1941 – 1942)Koralové moreMidwayGuadalcanalSavovýchodné Šalamúnove ostrovymys Esperanceostrovy Santa Cruzpri GuadalcanaleTassafarongaRennellov ostrovBismarckovo moreKomandorské ostrovyTarawaFilipínske moreMariány a PalauSaipanGuam (1944)TinianPeleliuFilipíny (1944 – 1945)LeyteManila (1945)Iwó-džimaOkinava

Bitka pri ostrove Savo bola jedna z námorných bitiek druhej svetovej vojny v Pacifiku medzi japonským a spojeneckým námorníctvom. Odohrala sa v noci z 8. na 9. augusta 1942 pri ostrove Savo v Šalamúnových ostrovoch.

7. augusta 1942 uskutočnili spojenecké jednotky pod velením kontradmirála Turnera vylodenie na Guadalcanale, Tulagi a na ostrove Florida. Lode určené ku krytiu inváznych plavidiel rozmiestnil Crutchley takto: južnú skupinu, ktorej velenie si ponechal sám tvorili ťažké krížniky HMAS Australia, HMAS Canberra a Chicago a torpédoborce USS Patterson a USS Bagley. Severnú skupinu pod velením kapitána Riefkohla tvorili krížniky USS Vincennes, USS Astoria a USS Quincy a torpédoborce USS Helm a USS Wilson. Východnej skupine velil kontradmirál Norman Scott a bola tvorená ľahkými krížnikmi USS San Juan a HMAS Hobart a torpédoborcami USS Monssen a USS Buchanan. Západnú skupinu tvorili torpédoborce USS Blue a USS Ralph Talbot, ktoré mali moderné radary.

Schéma prvého úderu na spojenecké krížniky

Proti inváznym plavidlám vyplával 7. augusta viceadmirál Gun'iči Mikawa z Rabaulu so skupinou lodí tvorenou ťažkými krížnikmi Čókai, Aoba, Kako, Kinugasa a Furutaka, ľahkými krížnikmi Tenrjú a Júbari a torpédoborcom Júnagi. Jeho cieľom bolo vyhnúť sa spojeneckým lietadlám a invázne plavidlá pri Guadalcanale napadnúť v noci z 8. na 9. augusta.

Mikawova skupina priplávala k ostrovu Savo v kýlovej formácii. Preplávala bez povšimnutia okolo západnej skupiny a jej torpédové útoky boli neúspešné. Až torpédoborec Patterson z južnej skupiny vyhlásil poplach. Pri boji s južnou skupinou boli z boja vyradené krížniky Canberra po zásahoch granátov (neskôr sa potopila) a Chicago, hneď potom čo mu torpédo odtrhlo prednú časť. V 1:45 Mikawa rozdelil skupinu do dvoch kolón a obrátil na sever. Proti nim plával spojenecký severný zväz v obdĺžnikovej formácii. V boji proti nemu boli poškodené krížniky Čókai, Aoba a Kinugasa a stratených 58 japonských námorníkov. Ďalších 53 sa zranilo. Napriek tomu boli spojenecké straty ďaleko väčšie. Boli potopené krížniky Vincennes, Astoria a Quincy a torpédoborec Ralph Talbot, ktorý priplával na pomoc, bol poškodený.

Ilustrácia japonského autora zachytáva potopenie troch spojeneckých krížnikov v nočnej bitke

Po boji so severnou skupinou sa Mikawa rozhodol, že sa nebude vracať k inváznym plavidlám, ale z obáv pred leteckými útokmi sa vypravil späť do Rabaulu. Prvé japonské posily priplávali na Guadalcanal až 18. augusta Tokijským expresom. Turner z obavy pred ďalšími leteckými a hladinovými útokmi opustil 11. augusta s inváznym loďstvom Guadalcanal, bez toho že by boli vyložené všetky zásoby.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u ostrova Savo na českej Wikipédii.