Preskočiť na obsah

Bitka vo Vărbickom priesmyku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka vo Vărbickom priesmyku
Súčasť byzantsko-bulharské vojny

zobrazenie bitky v Manassovej kronike zo 14. storočia
Dátum 26. júl 811
Miesto Vărbický priesmyk pri meste Pliska, Bulharsko
Výsledok drvivé víťazstvo Bulharov
Protivníci
Byzantská ríša Prvá bulharská ríša
Velitelia
Nikefor I.,
Staurakios
Krum
Straty
veľká časť byzantskej armády bola zničená neznáme

Bitka vo Vărbickom priesmyku (bulh. Битка във Върбишкия проход Bitka văv Vărbiškija prochod), alebo bitka pri Pliske bola bitka medzi Byzantskou ríšou a Prvou bulharskou ríšou. Odohrala sa 26. júla 811. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.[1][2][3]

Situácia pred bitkou

[upraviť | upraviť zdroj]

Po dobytí Serdiky (dnešná Sofia) armádou bulharského vládcu Kruma[2] zhromaždil na jar 811 byzantský cisár Nikefor I. početnú armádu[1][2] a spolu so svojím synom a spoluvládcom Staurakiom[2] sa vydal sa na pochod proti Prvej bulharskej ríši.[1][2]

Pri hraničnej pevnosti Markeli[1][2] (pri dnešnom meste Karnobat v Burgaskej oblasti)[2] mu chán Krum predložil mierový návrh, ktorý však Nikefor I. odmietol. 20. júla 811 byzantské vojsko vstúpilo na bulharské územie[2], napadlo a porazilo bulharské vojská.[1][2] Byzantínci následne pokračovali na sever, kde obsadili, vyplienili a vypálili bulharské hlavné mesto Pliska.[1][2]

Počas návratu od Plisky sa byzantská armáda dostala do priestoru Vărbického priesmyku, kde padla do pasce pripravenej Bulharmi.[1] Bulhari zatarasili priesmyk drevenými zátarasmi a v noci z 25. na 26. júla obkľúčili so svojím vojskom, ktorého súčasťou boli slovanské a avarské oddiely, byzantskú armádu.[1]

Bitky medzi oboma armádami sa rozpútali na prístupoch k priesmykom Starej planiny, ale hlavná bitka sa odohrala vo Vărbickom priesmyku, kde sa nachádzal cisár Nikefor I. s hlavnou skupinou vojsk.[3] K útoku Bulharov došlo za úsvitu 26. júla.[3] Bulhari byzantskú armádu z väčšej časti pobili a zmocnili sa celého konvoja, vrátane cisárskeho stanu, kde sa nachádzali insígnie cisárskej moci.[1]

Počas bitky bol zabitý aj cisár Nikefor I. a prvýkrát v dejinách Byzancie sa stalo, že bol byzantský imperátor zabitý Bulharmi.[1] Ťažko ranený bol aj Nikeforov syn Staurakios.[2] Traduje sa, že po bitke dal chán Krum napichnúť hlavu cisára Nikefora na kôl a neskôr prikázal oddeliť vrchnú časť lebky. Tú si nechal postriebriť a spoločne so svojimi veliteľmi z nej pili.[2][3]

Výsledok bitky znamenal najväčšie víťazstvo Bulharov vo vojne proti Byzancii v 9. storočí.[1] Pre Byzantskú ríšu bitka znamenala jednu z najväčších porážok v ranom stredoveku.[3] Byzantská ríša prišla o cisára a tak bol napriek svojím zraneniam, ktoré utrpel počas bitky, menovaný 27. alebo 28. júla za nového cisára Nikeforov syn Staurakios. Ten však následne vládol len niekoľko mesiacov.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 1. A  BĂL. Sofia : Bălgarska akademija na naukite  Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2011. ISBN 978-954-8104-23-4. S. 269.
  2. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 Иван Петрински, Илия Стоименов  Национален исторически музей. Битката във Върбишкия проход, 26 юли 811 г. [online]. historymuseum.org, [cit. 2026-04-07]. Dostupné online.
  3. 1 2 3 4 5 Министерство на отбраната  информационен център. Битката при Върбишкия проход – 26 юли 811 г. [online]. armymedia.bg, [cit. 2026-04-07]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]