Blana (prírodná pamiatka)
| Blana | |
| Prírodná pamiatka | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Juhočeský kraj |
| Okres | České Budějovice |
| Lokalita | Zahájí |
| Nadmorská výška | 401 – 414 m n. m. |
| Súradnice | 49°4′42″S 14°23′29″V / 49,07833°S 14,39139°V |
| Rozloha | 0,306 km² (31 ha) |
| Vznik | 8. marec 2011 |
| - Vyhlásil | Krajský úrad Juhočeského kraja |
| Kód AOPK ČR | 5649 |
  Blana Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Blana | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Blana je prírodná pamiatka v okrese České Budějovice cca 2 km severovýchodne od mesta Zliv, v katastrálnom území obce Zahájí. Predmetom ochrany tejto prírodnej pamiatky, vyhlásenej v roku 2011, sú cenné vodné a mokraďové biotopy, ktoré vznikli v depresiách po ťažbe ílu, s významným výskytom zvlášť chránených druhov rastlín a živočíchov, zvlášť bublinatky Bremovej (Utricularia bremii). V tomto lesnom komplexe je ukrytých viac než 1000 tôní, ktoré majú rôznu veľkosť a hĺbku. Najväčšie dosahujú rozlohu až 14 árov.[1]
V blízkom okolí sa nachádza prírodná rezervácia Mokřiny u Vomáčků alebo prírodná pamiatka Baba. Ďalej sa v blízkosti nachádza európska sústava chránených území Natura 2000, ktorou je vtáčia oblasť Hlubocké obory.[2]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná pamiatka leží v lesnom komplexe Řídká Blana a je situovaná medzi Blanským rybníkom, v ktorom rastie kotvica plávajúca[3] (Trapa natans) a opusteným povrchovým lomom na ťažbu ílov.[1] V tesnej blízkosti sa nachádza skládka komunálneho odpadu a niekoľko menších lokalít so starou skládkou dechtov. Objem dechtov a kontaminovaných zemín sa pohybuje v množstve cca 30 m³. Vďaka kvalitnému ílovému podložiu však tieto dechty neunikajú do okolia. Lokalita leží v dielčom povodí č. 1-06-03-044 s povrchovým sklonom smerom k rybníku Bezdrev. Územie je odvodňované Mydlovarským potokom, ktorý spája Blanský rybník s Mydlovarským rybníkom a rybník Bezdrev.[4] Prírodná pamiatka Blana je položená vo výške 401 až 410 m n. m. a má rozlohu 30,58 ha.[1]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Na jar roku 1742 sa v blízkosti obce Zahájí odohrala šarvátka medzi francúzskymi a rakúskymi vojskami v rámci vojny o rakúske dedičstvo. Na území prírodnej pamiatky a v jej okolí bol vybudovaný opevnený vojenský tábor. Zvyšky tohoto opevnenia sú v lesnom komplexe dodnes zrejmé.[5] V roku 1852 sa priamo na území dnešnej prírodnej pamiatky začala ťažiť železná ruda a to aj napriek tomu, že mala obsah železa okolo 20 až 30 %. V roku 1881 potom na tom istom mieste začala ťažba okrov a žiaruvzdorných ílovcov. V prvej fáze boli dobývané okrové íly, z ktorých sa vyrábali farby, považované pri ťažbe za hlušinu. Touto okrovou hlinou farbili obyvatelia Zahájí vonkajšie steny domov ešte v 20. storočí. Ťažba okrov v lese Řídká Blana začala najskôr dolovaním pomocou šachtíc, ktoré boli asi 7 metrov hlboké, zo dna šachtíc boli potom razené chodby. Takto vyťažené okry spracovávala manufaktúra neďaleko rybníka Bezdrev.[6] Oveľa významnejšia bola však ťažba žiaruvzdorných ílovcov, ktoré boli používané pre výrobu šamotových prvkov. Táto ťažba tiež prebiehala podpovrchovým spôsobom, ale časom sa ťažba presúvala do povrchových jám. Ťažba v rozsiahlom lome na západnom okraji lesného komplexu Řídká Blana bola ukončená v roku 2005.[7] Väčšina dnešných tôní vznikla zaplavením ústí šachtíc a povrchových baní. Prírodná pamiatka Blana bola vyhlásená 8. marca 2011.
Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Blana leží v jednom z podcelkov Českobudejovickej panvy, v Blatskej panve, okrsok Zlivská panva. Blatská panva je vyplnená zväčša slabo spevnenými ílovcami a pieskovcami vrchnokriedového klikovského súvrstvia. V okolí lokality sú uložené sedimenty spodnej časti mydlovarského súvrstvia. Sú to predovšetkým tuhé a pevné íly, ílovité piesky, silty, lignitické íly a lignity.[4]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná pamiatka a priľahlý lesný komplex je tvorený ihličnatou lesnou kultúrou s dominantným zastúpením smreka obyčajného (Picea abies) a borovice lesnej (Pinus sylvestris), miestami s výskytom duba letného (Quercus robur) a jelše lepkavej (Alnus glutinosa). Kríkové poschodie nie je výraznejšie vyvinuté, v bezprostrednom okolí tôní ho tvorí vŕba ušatá (Salix aurita) a vŕba popolavá (Salix cinerea) miestami sa objavuje aj krušina jelšová (Frangula alnus). Bylinné poschodie nie je druhovo početné, dominujú tu ostrica traslicovitá (Carex brizoides), bezkolenec modrý (Molinia caerulea) a brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus). Prekvapivý je hojný výskyt lipkavca okrúhlolistého (Galium rotundifolium). Zo vzácnejších druhov, vyskytujúcich sa mimo tône, bol zaznamenaný ľubovník rozprestretý (Hypericum humifusum), perečinovec horský (Lastraea limbosperma) a tiež v nižších polohách málo hojný smlz chĺpkatý (Calamagrostis villosa).[1] V stovkách rôzne obsiahlych tôní sa nachádzajú bohaté populácie radu významných a ohrozených druhov vodných a mokraďových rastlín. Najväčšiu populáciu vodných makrofytov majú žaburinka menšia (Lemna minor) a bublinatka nebadaná (Utricularia australis). Miestami sa vyskytuje hviezdoš (Callitriche sp.) a červenavec plávajúci (Potamogeton natans). Najvýznamnejším druhom tejto lokality je ale bublinatka Bremova (Utricularia bremii), druh zvlášť chránený a v červenom zozname flóry Českej republiky hodnotený ako kriticky ohrozený. Bublinatka Bremova bola od konca 70. rokov 20. storočia považovaná v Česku za nezvestnú. Ďalším chráneným a kriticky ohrozeným druhom rastúcim na lokalite je lekno belavé (Nymphaea candida). V početnej populácii sa tu vyskytuje ježohlav najmenší (Sparganium natans). Ďalej sa na lokalite nachádzajú porasty rozpuku jedovatého (Cicuta virosa), červenavca ostrolistého (Potamogeton acutifolius), čerkáča (Lysimachia thyrsiflora), červenavca tupolistého (Potamogeton obtusifolius), ostrice pašachorovej (Carex pseudocyperus), vŕbovky močiarnej (Epilobium palustre) a veroniky štítovitej (Veronica scutellata).[7]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Vzhľadom na početný výskyt drobných vodných plôch je táto lokalita vhodná pre prežívanie a rozvoj populácií obojživelníkov. Z chvostnatých obojživelníkov tu žije mlok bodkovaný (Triturus vulgaris), mlok hrebenatý (Triturus cristatus) i mlok horský (Triturus alpestris), zo žiab sa tu vyskytujú početné populácie skokana štíhleho (Rana dalmatina), skokana zeleného (Rana kl. esculenta), skokana krátkonohého (Rana lessonae) a na slnečných stanovištiach kunky červenobruchej (Bombina bombina). Žije tu tiež mnoho druhov vážiek. Najstabilnejšiu populáciu tu majú Coenagrion hastulatum, Aeshna juncea a vážka rašelinisková (Leucorrhinia dubia). Vzácne bola zistená Leucorrhinia pectoralis. V niektorých dobre osvetlených nádržiach s hustou vegetáciou žijú niektoré vzácnejšie druhy vodných a mokraďových chrobákov. K najzaujímavejším nálezom patrí vodomil čierny (Hydrophilus aterrimus) alebo potápnik (Graphoderus zonatus).[1]
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Pre úspešné prežívanie populácií významných druhov sa musí zaistiť lesnícke hospodárenie, ktoré povedie k svetlým lesným porastom, umožňujúce prežívanie chránených druhov rastlín a živočíchov, ktoré žijú v nelesných mokraďových a vodných biotopoch. Nežiaduca je teda výsadba a rozširovanie smreka, ktorého porasty vedú k zatieneniu svetlomilnej vegetácie tôní. Tiež väčšina druhov obojživelníkov vyskytujúcich sa na lokalite vyžaduje dostatočne oslnené vodné hladiny. Veľmi negatívne sa na kvalite biotopu jednotlivých tôní podpísalo deponovanie konárov a ďalších ťažobných zvyškov na dne tôní. Tým sa urýchlilo zazemňovanie tôní a rada ich tak zanikla alebo zaniká. To sa prejavuje najmä v suchých letách, kedy je nízka hladina vody v tôňach. To potom obmedzuje rozvoj populácií chránených druhov. Tento drevný odpad by sa mal, pokiaľ je to možné, z tôní odstraňovať v jesenných mesiacoch, kedy už niesu zarastené vodnou vegetáciou a ani sa tu nenachádzajú znášky obojživelníkov. Vytvorenie veľkej čistiny v centrálnej časti územia počas ťažby dreva naopak podporilo rozvoj populácie kunky červenobruchej (Bombina bombina) a bublinatky Bremovej (Utricularia bremii).[1]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
hvezdoš (Callitriche sp.) -
červenavec plávajúci (Potamogeton natans) -
perečinovec horský (Lastraea limbosperma) -
ježohlav najmenší (Sparganium natans)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f Plán péče Přírodní památka Blana (2012 – 2019) [online]. Juhočeský kraj, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ Hlubocké obory (CZ0311036) [online]. AOPK ČR, [cit. 2014-09-27]. Dostupné online. Archivované 2020-05-31 z originálu.
- ↑ Rozpisy floristické literatury po roce 1945 [online]. KDP KU Praha. Dostupné online.
- ↑ a b Asanace staré zátěže – skládek odpadů – lokalita Řídká Blana [online]. NATURCHEN, s.r.o.. Dostupné online.
- ↑ KOVÁŘ, Daniel. Zahájí.. Rudolfov : JELMO, 1998. 84 s. ISBN 80-238-2827-4. Kapitola Co se stalo tenkrát u Zahájí, s. 15 – 18. (po česky)
- ↑ KOVÁŘ, Daniel. Zahájí.. Rudolfov : JELMO, 1998. 84 s. ISBN 80-238-2827-4. Kapitola Ve znamení hornické činnosti, s. 20 – 25. (po česky)
- ↑ a b Botanický průzkum tůní na lokalitě Řídká blana u Zlivi [online]. . Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- ALBRECHT, Josef a kolektiv. Českobudějovicko v: Mackovčin P. a Sedláček M. (eds.): Chráněná území ČR, svazek VIII.. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2003. 807 s. ISBN 80-86064-65-4. Kapitola Souhrná charakteristika přírodních poměrů okresu, s. 98 – 111. (po česky)
- KOVÁŘ, Daniel. Zahájí.. Rudolfov : JELMO, 1998. 84 s. ISBN 80-238-2827-4. Kapitola Co se stalo tenkrát u Zahájí, Ve znamení hornické činnosti, s. 15 – 18, 20 – 25. (po česky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blana (prírodná pamiatka)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blana na českej Wikipédii.