Blue Effect

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Blue Effect
Blue Effect v Prysku v roku 2012
Blue Effect v Prysku v roku 2012
Základné informácie
Iné názvy: The Special Blue Effect, Modrý efekt (1971–1973), M. efekt (1974–1987)
Pôvod Česko-Slovensko Praha, Česko-Slovensko
Žáner(-re) Art rock, jazz rock, blues rock
Pôsobenie 1968 – 1990, 2004 – 2016
Vydavateľstvá Supraphon, Panton
Bývalí členovia
Radim Hladík
Vladimír Mišík
Jiří Kozel
Vlado Čech
Miloš Svoboda
Lešek Semelka
Josef Kůstka
Oldřich Veselý
Fedor Frešo
Oldřich Kellner
Luboš Pospíšil
Luboš Manda
Radek Křemenák
Josef Havlíček
David Koller
Jan Křížek
Václav Zima
Vojtěch Říha

(The) Blue effect (v rokoch 1971 – 1973 oficiálne nazývaný Modrý efekt, 1974 – 1987 oficiálne nazývaný M. efekt, pôvodne The Special Blue Effect) bola česká rocková skupina okolo gitaristu Radima Hladíka. Od progresívneho blues rocku, jazz rocku, art rocku prešla k dnešnej mainstreamovej podobe.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

1968 – 1970[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 1968 v Pražskom New clube na základe predošlých jam session basgitarista Jiří Kozel (bývalý člen kapiel P-67, Colour Images), bubeník Vladimír Čech (New Force), už vtedy spevácka osobnosť Vladimír Mišík (Uragan, Fontána, Matadors, Skupina Karla Duby, New Force) a gitarista Petr „Ťop“ Netopil (P-67) založili novú skupinu, ktorá však ani nezačala poriadne skúšať a začiatkom októbra ju opustil gitarista Petr „Ťop“ Netopil, ktorý odchádza s The Matadors do nemeckého naštudovania muzikálu Hair. V novej kapele ho strieda práve gitarista Matadors Radim Hladík, ktorý ich opustil 3. októbra, 3 dni pred odchodom do Nemecka. Následne sa Vladimír Mišík vracia zo škandinávskeho turné s Petrom Novákom, kde pôsobil ako gitarista v sprievodnej kapele. V novembri sa k skupine pridáva druhý gitarista Miloš Svoboda (Donald, Rogers Band), ktorý sa takisto vrátil zo zahraničného angažmánu. Kapela si dáva meno Special Blue effect (autorom názvu bol Vladimír Mišík), ktoré v zápätí mení na Blue effect (všetci členovia kapely boli držiteľmi tzv. „Modrej knižky“, osvedčenia o vojenskej nespôsobilosti, vďaka ktorému sa vyhli vtedy dvojročnej povinnej vojenskej službe).
Koncertnú premiéru má skupina 27. novembra 1968 v Music F Clube na Smíchove. Na 2. Česko-Slovenskom beatovom festivale 22. decembra bol Blue effect vyhlásený za objav roka a kapelu sezóny, Radim Hladík bol vyhlásený za hudobníka sezóny a skladba „Sunny grave“ (prvá, anglická verzia skladby Sluneční hrob) za skladbu sezóny.

1. februára 1969 skupina natáča prvé EP a SP, singlu Sluneční hrob/l’ve Got My Mojo Working sa za pol roka predalo 50 000 kusov, z toho prvý týždeň až 12 000. Na vyhlásení Top show klubu Olympik v Lucerne 11. apríla hrá Blue effect už bez Miloša Svobody, ktorý odišiel do Golden kids. Koncom apríla začínajú nahrávať debutový album, české texty Jaroslava Hutku, ktoré mali byť na 1. strane v lete neschválila komisia. Tieto (na koncertoch anglicky spievané) skladby prepísal do prijateľnej podoby (pre komisiu, ale aj pre kapelu) Zdeněk Rytíř. Kapela medzi tým úspešne koncertuje po celom Česko-Slovensku; kvôli krátkemu programu si zavolali na svoje koncerty aj pesničkára Jaroslava Hutku, ktorý vystúpenia otváral. V júni v New clube hrajú pre anglického lovca talentov Martena, z možného vystúpenia na festivale v Richmonde, rovnako aj škandinávskeho turné s Jethro Tull pre obštrukcie Pragokoncertu nič nie je. Koncom augusta dokončujú debutový album Meditace, ktorý vychádza v júni 1970 vo vydavateľstve Supraphon. Ešte v lete sa v New clube natáča program Kdopak by sa beatu bál pre Československú televíziu, kde vedľa Petra Nováka, Michala Prokopa a Framus five v zázname vystupujú aj Blue effect s 5 skladbami hranými na plejbek. 29. novembra 1969 má kapela v Music F clube premiéru s novým koncertným programom, niektoré skladby sú dlhšie ako 10 minút, inštrumentálne, medzi nimi je napríklad „Geddy Ivy“, ktorú neskôr hrajú ako Popínavý břečťan.

V marci 1970 nahrávajú (Hladík, Kozel, Čech) experimentálny inštrumentálny album Coniunctio spolu s freejazzovými Jazz Q, s ktorými vtedy pôsobí aj Jiří Stivín. Album vychádza ešte v ten istý rok. Počas jedného koncertu v Poľsku Radimovi prasknú 2 struny na gitare, čo kapelu ochromí. Koncert v žiadnom prípade nemôžu odohrať plnohodnotne, ale za to si divákov získajú show, kde Radim trie gitaru o stojan mikrofónu a využíva spätnú väzbu.
Rozhodnú sa do kapely pribrať klávesy, v júni prichádza Lešek Semelka (Rebels, Cardinals). V auguste kapela odchádza na poľské turné, kde ju nedobrovoľne opúšťa Vladimír Mišík, ktorý sa stále nechce preorientovať na české texty a prechádza do Flamenga. 21. októbra nahráva Lešek Semelka 3 skladby na exportnú verziu „Meditace“ v angličtine; recitál v úvodnej Kingdom Of Life nahovoril vrátnik štúdia, bývalý pilot RAF. Album vychádza v roku 1971 pod názvom Kingdom Of Life.
V novembri sa skupina prvýkrát predstaví v novej zostave v Pražskej Lucerne. V Plzeňskom rozhlase nahrávajú skladbu Leška Semelku Černej kříž, ktorá je následne zmazaná a zakázaná, bola totiž venovaná udalostiam z augusta 1968 (Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska). Skupina sa k nej vrátila na comebacku v roku 1991.

1971[upraviť | upraviť zdroj]

16. apríla vystupuje Blue effect na 3. Česko-Slovenskom beatovom festivale. 20. júla na popud producenta Oskara Jelínka už nahrávajú s Jazzovým orchestrom Českého rozhlasu (JOČR) inštrumentálny album Nová syntéza. Album otvára skladba Má hra, ktorej intro použil One-T v svojom hite The Magic Key a inú časť v Music is the One-T ODC. Modrý efekt túto skladbu nahral pre Česko-slovenský rozhlas aj s textom. Jazzový orchester diriguje Kamil Hála, medzi hudobníkmi sa objavili aj Karel Růžička, Ladislav Pikart či Laco Déczi. Album vychádza v ten istý rok u firmy Panton, ale už pod hlavičkou Modrého efektu. Naživo prezentujú „Novú syntézu“ spolu s JOČR v októbri na Medzinárodnom jazzovom festivale Praha, časť z videonahrávky tohoto vystúpenia sa objavila aj na DVD Live & life v roku 2008. Skupina hrá úspešné koncerty v Poľsku.

1972 – 1974[upraviť | upraviť zdroj]

V marci kapelu opúšťa basgitarista Jiří Kozel, ktorý vzápätí emigruje do Švajčiarska. Nahradil ho Josef Kůstka, Leškov spoluhráč z Cardinals, ktorý okrem basgitary hrá aj na husle. V novej zostave skupina odohrá koncert na rockovom festivale v Helsinkách po boku amerických Ten years after a maďarskej Omegy, kapela sa tu dočká priaznivých ohlasov z miestnej tlače. 20. októbra vystupujú druhýkrát na Medzinárodnom jazzovom festivale Praha.
V novembri vychádza popový singel El Dorado/Dívko z kamene. Skladbu „El Dorado“ skladateľa Bohuslava Ondráčka spieval Lešek Semelka už v júni na festivale Děčínská kotva, druhá skladba je z Radimovej dielne.

Modrý efekt úspešne koncertuje po NDR, kde v januári 1973 aj nahráva v štúdiu firmy Amiga 4 skladby; pesnička Clara vedie 3 mesiace východonemeckú hitparádu. Od marca až do júna nahrávajú nový album, ktorý však vychádza až o 2 roky pod menom Radim Hladík & Modrý efekt (exportná nesie titul „Benefith of Radim Hladík“). Na tomto albume sa nachádza aj najslávnejšia Hladíkova skladba Čajovna. Album otvára inštrumentálna verzia Je třeba obout boty a pak dlouho jít (na tomto albume nesie názov Boty), ktorá sa v dlhšej a spievanej verzii objaví aj na ďalšom albume.

V auguste nahrávajú s Jazzovým orchestrom Českého rozhlasu album Nová syntéza 2, ktorá je na rozdiel o „Novej syntézy“ z roku 1971 už spievaná. Koncom jari 1974 úspešne vystupujú s anglickou kapelou Angel v Budapešti. M. efekt hrá v Poľsku s maďarskou Omegou, Czesławom Niemenom a poľskou jazzrockovou kapelou SBB, ktorá neskôr koncertovala v Česko-Slovensku. Na jeseň prezentujú v Prahe s JOČR „Novú syntézu 2“, ktorá vychádza na platni ešte v ten istý rok.

1975 – 1977[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári odchádza z kapely Lešek Semelka a Josef Kůstka do Bohemie, novú zostavu mal doplniť basgitarista Jan Nový (kapela Koule) z Plzne a Marián Varga (Prúdy, Collegium musicum) a neznámy hráč na dychové nástroje, taktiež zo Slovenska. Marián Varga sa však ku kapele nikdy nepripojil. Jan Nový stihne ešte natočiť s kapelou podklady na singel Milana Drličiaka „Život jsou dlouhé schody“/„Obyčejní tvrdohlaví lidé“, ale Pražské kultúrne stredisko mu zamietlo kvalifikáciu a je nútený po 4 mesiacoch skúšania skupinu opustiť. Do kapely nastupuje klávesista Oldřich Veselý z brnianskej kapely Synkopy 61, ktorý v októbri stretáva basgitaristu Fedora Freša (Soulmen, Prúdy, Collegium Musicum). Ten sa takisto ku kapele pripojil – vznikla tak krátko trvajúca tzv. „federálna zostava“, ktorá sa už v decembri objavuje prvýkrát v štúdiu a nahráva skladbu Golem na sampler Staré pověsti české.

Skupina intenzívne skúša a koncertuje, v relácii Hudební studio M sa v roku 1976 objavuje so skladbou Za krokem žen, ktorá sa neskôr objavila na albume Svět hledačů. Fedor Frešo vybavuje nahrávanie platne u spoločnosti Opus, vedenie spoločnosti však odmietlo české texty s tým, že v Slovenskom vydavateľstve vydajú iba nahrávky spievané po slovensky alebo po anglicky. Fedor Frešo preto prekladá texty do slovenčiny. Album Svitanie nahráva M. efekt v januári 1977 v štúdiu Opusu, následne odchádza Fedor Frešo do obnovenej kapely Collegium musicum. Na jar 1977 sa vracia Lešek Semelka a kapela sa rozhodne, že nebude hľadať náhradu za Fedora Freša. Radim Hladík kúpil syntetizátor Moog, na ktorý hral basové party Lešek Semelka. Kapela začína na jeseň znovu koncertovať.

1978 – 1981[upraviť | upraviť zdroj]

V novej zostave kapela pripravila nový album, ktorý nahráva v septembri a októbri. V novembri oslavuje 10. výročie, ale výročný koncert sa koná až 22. januára 1979. Vystúpi na ňom aj pôvodný spevák kapely Vladimír Mišík, niekdajší spolupracovník Jiří Stivín, či speváčka Marie Rottrová a iní. Album Svět hledačů vychádza na jar. Členovia M. efektu, okrem Oldřicha Veselého, nahrávajú spolu s Martinom Koubekom a Janou Kratochvílovou hudbu pre predstavenie „Knoflík pro štěstí“ v Plzeňskom divadle Alfa, ktoré má premiéru v júni. Lešek Semelka spolu s Vladom Čechom a Radimom Hladíkom nahrajú skladbu Šaty z šátků, s ktorou sa Lešek prezentuje na Bratislavskej zlatej lýre. Pozval tam aj Oldřicha Veselého, aby ho doprevádzal, ten to však odmietol. Semelka preto s manažérom Vladimírom Mertlíkom následne prehovorili Radima Hladíka, aby Oldřich z kapely odišiel. Radim Hladík tento krok však doteraz považuje za chybu. Kapela začína skúšať ako trio, aj keď sa písalo, že jej skúšobňu navštívil Vladimír „Guma“ Kulhánek.

7. apríla 1980 má v Lucerne premiéru predstavenie „Svět hledačů“, režíruje ho Juraj Herz. V októbri 1980 trio Hladík-Semelka-Čech natáčajú nový album 33, ten však vychádza až po roku.

V marci 1981 odchádza M. Efekt koncertovať do Poľska, v máji odohrajú s maďarskou kapelou Piramis koncert v Bukurešti. 2. júna Lešek Semelka a Vlado Čech oznamujú odchod z kapely (spoločne s dvoma ďalšími hudobníkmi následne zakladajú SLS – Společnost Leška Semelky), posledný koncert sa koná 17. júla v Jihlave.

1982 – 1990[upraviť | upraviť zdroj]

Na jar 1982 začína Radim Hladík hľadať novú zostavu kapely, prichádza Oldřich Kellner – gitara a spev (predtým člen sprievodnej skupiny Patra Spáleného), Josef Havlíček – bicie (predtým hral s Jiřím Schelingerom, krátko sa v skupine zdrží aj basgitarista Ladislav Boháček (Abraxas), ktorého vzápätí nahrádza Radek Křemeňák (predtým hral v Plzeňskej kapele Bumerang). V októbri odchádza M. Efekt do ZSSR ako sprievodná kapela speváčky Petry Janů, kde v prvej polovici koncertu stále prezentujú svoj repertoár. Turné po Sovietskom zväze končí v novembri. Nasledujúci rok vychádza jediná oficiálna nahrávka tejto zostavy, singel Něžná/Záhada jmelí, v hitparáde Triangel vyhráva skladba „Něžná“.

V lete 1984 sa od Leška Semelky vracia Vlado Čech, Josef Havlíček vzápätí prechádza do kapely Petra Spáleného. Ale už v júni 1985 odchádza Radek Křemenák (prechádza ku kapele Pumpa) a Vlado Čech, ktorý dočasne končí s hraním. Na jeseň prichádza od Dalibora Jandu basgitarista a klávesista Luboš Manda. Skupina jazdí po kluboch s programom „Hladíkovy krabičky“. V apríli 1986 nahráva singel Doktor/Čajovna. 21. júla 1986 Vladimír Čech podľahol rakovine, Radim Hladík si nevie predstaviť fungovanie rockového Blue effectu bez neho a kapela už iba dožíva.

V roku 1988 však Luboš Pospíšil (akustická gitara a spev), ktorému sa rozpadla sprievodná kapela 5P oslovuje Radima Hladíka a Luboša Mandu, ku ktorým sa pripája bubeník David Koller (Jasná páka, Žentour, Společnost Leška Semelky, paralelne s Blue effectom aj Lucie). Luboš Pospíšil dokonca presadí, aby sa kapela mohla opäť volať Blue effect a v roku 1989 nahrajú aj singel Kampa/Úhel pohledu. Tento singel na na dlhú dobu stáva poslednou nahrávkou Blue effectu. V decembri vystupujú na Koncerte pro všechny slušný lidi. V januári 1990 David Koller opúšťa Blue effect a odchádza sa naplno venovať svojej kapele Lucie, nahrádza ho Josef Havlíček, ktorý s Blue effectom odohrá ostávajúce koncerty a kapela na jar 1990 prestáva existovať.

Comebacky 1991 a 1999[upraviť | upraviť zdroj]

Po Nežnej revolúcii sa otvárajú hranice a Radim Hladík, Jiří Kozel a Lešk Semelka spoločne plánujú obnoviť Blue effect. Tento plán vychádza iba jednorazovo, keď v roku 1991 kapela zahrá na minikoncerte 5 skladieb. Hosťuje s ňou aj Vladimír Mišík, ktorý odspieva jednu skladbu, „Sluneční hrob“. Za bicie si sadá Karel Káša Jahn , známy hlavne z kapely Katapult, inak dlhodobo spolupracujúci s Jiřím Kozlom.

Pri príležitosti 20. výročia vydania albumu „Svět hledačů“ sa na niekoľko koncertov koncom mája 1999 dá Blue effect znova dokopy. K Radimovi Hladíkovi, Leškovi Semelkovi a Ondřichovi Veselému sa pripájajú bubeník František Hönig a basgitarista František Raba.

2003 – súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Keď sa Radim Hladík rozhodoval v roku 2003 ako obnoví Blue effect, rozmýšľal o oživení z niektorej zo zostáv alebo o založení úplne novej kapely s mladými hudobníkmi. Rozhodol sa pre druhú alternatívu a tak na Silvestra 2003 má v relácii Noc s andělem premiéru nová zostava. Radima Hladíka doplnil Honza Křížek – gitara, klávesy, spev (Walk choc ice), košický rodák Václav Zima – bicie (Walk choc ice), Vojtěch Říha – basová gitara (Midway) a Pavel Bohatý – gitara, klávesy, spev (East Park). 15. apríla 2004 má kapela koncertnú premiéru. Pavel Bohatý však s kapelou koncertuje čoraz menej, až ju nakoniec opúšťa.

Pri príležitosti uvedenia do Beatovej síně slávy kapela usporadúva v Lucerna Music bare 26. marca 2007 koncert, na ktorom hosťujú aj spevák Viktor Sodoma a klávesista Jan F. Obermayer, spoluhráči Radima Hladíka z Matadors, Vladimír Mišík, Lešek Semelka, Oldřich Veselý, Pavel Bohatý (ten iba robí sprievodné vokály v niktorých skladbách) a celý koncert sprevádza kapelu klávesista Vítek Beneš a perkusionista Pavel Plánka. Záznam z koncertu vyšiel v roku 2008 na CD a 2DVD (1. DVD – koncert kapely, 2. DVD – archívne materiály z celej doby existencie kapely) Live & life. Kapela v súčasnosti koncertuje so skladbami z celého obdobia kapely v nových aranžmánoch.

Obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Albumy[upraviť | upraviť zdroj]

Single[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blue Effect