Božena Slančíková-Timrava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Božena Slančíková-Timrava
slovenská spisovateľka a dramatička
slovenská spisovateľka a dramatička
Narodenie2. október 1867
Polichno, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie27. november 1951 (84 rokov)
Lučenec, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Božena Slančíková-Timrava

Božena Slančíková-Timrava (vl. menom Božena Slančíková, pseudonymy Timrava, Teta z Polichna a i.) (* 2. október 1867, Polichno – † 27. november 1951, Lučenec) bola slovenská prozaička a dramatička.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v rodine evanjelického farára Pavla Slančíka, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Mala desať súrodencov (jej brat Bohuslav, evanjelický farár, bol jej dvojčaťom), z ktorých 6 sa dožilo dospelého veku, a viacerí z nich boli neskôr literárne činní. Vzdelanie získala najprv v rodisku, potom ju učil otec, v Banskej Bystrici ukončila 4. triedu meštianskej školy. Nevydala sa, a preto mala celý život existenčné problémy. Hoci sa neustále snažila oslobodiť od rodiny, jej pokusy nájsť si prácu neboli veľmi úspešné. Chvíľu bola spoločníčkou vdovy v Dolnom Kubíne, neskôr sa stala v Martine opatrovateľkou zbierok Slovenského národného múzea, no vydržala tam tiež len krátko. V roku 1909 sa presťahovala do Ábelovej k bratovi na faru. Pokúsila sa ešte stať poštárkou, no nevyšlo jej to rovnako ako snaha E. Maróthy-Šoltésovej uviesť ju ako profesionálnu spisovateľku. Napokon sa stala opatrovateľkou v materskej škole, až sa v roku 1945 odsťahovala k príbuzným do Lučenca. Podľa záznamu v matrike zomrela dňa 27. novembera 1951 v Lučenci u Aladára Petrivaldského (učiteľ, správca ev. a. v. ľudovej školy v Ábelovej. Bol obecným kronikárom a zanechal aj poznámky z etnografie Ábelovej).

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci žila v ústraní od centier spoločenského a kultúrneho diania, jej literárne a kultúrne obzory rozširovala tak rodina, ako aj stretnutia s K. Banšelom, národovkyňou E. Goldpergerovou a O. Petianovou (matkou Štefana Krčméryho). Začínala vydávaním rukopisného časopisu Ratolesť, ktorý vydávala so sestrou Irenou. Zachovalo sa len 1 číslo – kde prispela poviedkou Na vrchoch. Medzi jej prvé diela patria satirické verše, no neskôr sa venovala najmä románom a poviedkam, sporadicky i divadelným hrám. Vo svojich dielach podávala dokonalý popis ľudí a ich mentality, vlastností i zmýšľania, kritizovala súdobé politické a národnostné problémy a nijako sa nerozpakovala kritizovať i v tej dobe hlavné myšlienkové prúdy či praktiky bežného dedinského života. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života. Do roku 1896 uverejňovala svoje diela len v periodikách, neskôr vydávala samostatné knižné diela. Hoci sa v jej dielach často vyskytoval ako hlavný motív láska, nikdy sa k nej nestavala sentimentálne, ale skôr poukazovala na vypočítavosť, čím sa odlišovala od predošlej slovenskej prózy.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Hrob Timravy v Lučenci
  • 1886 / 1897 – Pesničky, satirické verše s naznačeným nápevom (len rukopis)
  • 1893 – Za koho ísť?, poviedka, prozaický debut. Predstavuje príbeh mestskej slečny, ktorá si hľadá a napokon nájde ženícha medzi vidieckou inteligenciou. S istou dávkou irónie sa zameriava najmä na psychické reakcie hrdinky a jej vnútorný svet.
  • 1896 – Ondro Karman, poviedka
  • 1897 – Sluhove trpkosti, poviedka
  • 1896 – Pomocník, poviedka
  • 1896 – Ťažké položenie, novela
  • 1897 – Tak je darmo, novela
  • 1898 – Pozde, novela
  • 1899 – Bál, novela
  • 1899 – Nemilí, novela
  • 1900 – Boj, novela
  • 1902 – Skúsenosť, novela vychádzajúca z jej vlastnej skúsenosti v období, keď robila spoločníčku (dielo vyšlo „recenzované“, keďže boli osoby v jej novele ľahko spoznateľné)
  • 1904 – Na jednom dvore, novela
  • 1904 – Veľký majster, novela
  • 1904 – Pódi sa žení, poviedka
  • 1905 – Bez hrdosti, novela
  • 1906 – Šťastie, novela
  • 1907 – Tá zem vábna…, novela
  • 1908 – Márnosť všetko, novela
  • 1909 – Ondro Hľonzo
  • 1910 – V predvečer
  • 1911 – Žiadna radosť
  • 1912 – Strašný koniec, poviedka
  • 1913 – Príde čas
  • 1914 – Ťapákovci, novela
  • 1917 – V čase vojny, poviedka o 1. svetovej vojne
  • 1918 – Hrdinovia, novela
  • 1921 – Chudobná rodina, divadelná hra
  • 1921 – Skon Paľa Ročku, poviedka
  • 1923 – Páva, divadelná hra
  • 1926 – Všetko za národ
  • 1934 – Odpoveď, divadelná hra (uverejnené len druhé dejstvo)
  • 1936 – Dve doby, novela
  • 1938 – Záplava, posledná novela
  • Prekážky, divadelná hra

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]