Bohumil Hrabal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Bohumil Hrabal
český spisovateľ
Bohumil Hrabal
Narodenie28. marec 1914
Židenice
Úmrtie3. február 1997 (82 rokov)
Praha
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Bohumil Hrabal

Bohumil Hrabal (* 28. marec 1914, Židenice – † 3. február 1997, Praha) bol český spisovateľ, jeden z najvýznamnejších a najosobitejších prozaikov druhej polovice 20. storočia.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Brne – Žideniciach.

Meno jeho biologického otca nie je uvedené ani v jeho krstnom liste. Keď sa jeho matka Marie vydala (1920) za Františka Hrabala, účtovníka v pivovare v Polnej a neskôr správcu pivovaru v Nymburku, ten prijal Bohumila za vlastného. Hrabal nebol nikdy premiant a viac než o učenie sa zaujímal o pestré dianie v pivovare, najmä o Františkovho brata Josefa Hrabala (slávneho Pepina), ktorý „prišiel na návštevu a zostal do smrti“.

Po maturite na reálnom gymnáziu (1935) študoval na právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, navštevoval však aj prednášky z dejín literatúry, umenia a filozofie. Keďže vysoké školy boli v období okupácie zatvorené, mohol štúdium dokončiť až v roku 1946.

Bohumil Hrabal 1985
foto Hana Hamplová

Počas vojny pracoval ako železničný robotník a výpravca v Kostomlatoch, čo sa (rovnako ako všetky jeho neskoršie profesie) odrazilo aj v jeho literárnej tvorbe. Vystriedal tiež profesie ako poisťovací agent, obchodný cestujúci, od roku 1949 brigádnik v kladenských oceliarňach a po ťažkom úraze pracoval v libeňských zberných surovinách ako balič starého papiera. Neskôr pracoval ako kulisár. Nemalú časť svojho života prežil v pražskej Libni – v ulici Na Hrázi 24/326 (poeticky nazývanej Na Hrázi věčnosti).

Spisovateľom z povolania sa stal až v roku 1963. Po roku 1970 nemohol niekoľko rokov oficiálne publikovať, písal teda do samizdatových a exilových periodík. Roku 1975 uverejnil v časopise Tvoba krátke sebekritické prehlásenie, na ktorého základe mu bolo čiastočne a pod dohľadom cenzúry znova umožnené publikovať.

Mnoho jeho diel vychádzalo v nakladateľstve Pražská imaginace, ktoré vydávalo Hrabala samizdatom od roku 1985. To isté nakladateľstvo vydalo pod editorským dohľadom Václava Kadleca v rokoch 1991 – 1997 Sebrané spisy Bohumila Hrabala v 19 zväzkoch.

Hrabal sa poznal s Jiřím Kolářom, obdivoval svojrazného a predčasne zosnulého maliara, grafika a priemyslového výtvarníka Vladimíra Boudníka a priatelil sa s filozofom Egonom Bondym. Hrabalove knihy boli mnohokrát úspešne sfilmované (napríklad Menzelove Ostře sledované vlaky, ktoré boli ocenené Oskarom) a dostal tiež veľa nakladateľských cien.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojom diele sa často inšpiroval autentickými životnými skúsenosťami, ktoré s nevšednou umeleckou imagináciou a fantáziou transformoval do svojbytnej grotesknosti, nadsázky a komična, niekedy poznamenaných aj skepsou a čiernym humorom. Vytvoril literárne diela triviálne aj vysoko kultivované, v ktorých sa nevyhýbal ani slangu ani poetizmom. V neskrších prózach nechal zaznieť aj silné melancholické tóny (nie však depresívne).

  • V roku 1956 vyšli ako príloha časopisu Zprávy Spolku českých bibliofilů, Hovory lidí a niekoľko ďalších poviedok.
Bohumil Hrabal, namaľovaný medzi svojimi milovanými mačkami na Hrabalovej stene v Prahe-Libni
  • Ztracená ulička, 1948
  • Hovory lidí, 1956 – dve poviedky, vyšli v Spolku českých bibliofilů
  • Skřivánci na niti, 1959 (pripravené na vydanie, ktoré sa neuskutočnilo; 1969 sfilmované r. Menzlom, ale okamžite putovalo "do trezoru")
  • Perlička na dně, 1963 – zbierka poviedok
  • Pábitelé, 1964 – zbierka poviedok; Pábiteli nazýval osobitých rozprávačov zvláštnym spôsobom milujúcich život, ktorí sa navonok zdajú byť hrubí; v ich rozprávaní (ktoré Hrabal nazýval pábení) sú prvky poetizmu aj surrealizmu; sám Hrabal bol svojho druhu pábitel
  • Ostře sledované vlaky, 1964 – novela s témou okupácie, sfilmovaná
  • Taneční hodiny pro starší a pokročilé, 1964 – novela skladajúca sa z jednej nekonečnej vety, literárny experiment
  • Inzerát na dům, ve kterém už nechci bydlet, 1965
  • Kopretina, 1965
  • Automat Svět, 1966 – výber z už skôr vydaných poviedok
  • Bohumil Hrabal uvádí…, 1967 – antológia jeho obľúbených autorov
  • Toto město je ve společné péči obyvatel, 1967 – textová koláž k fotografiám, niekedy tiež pod názvom Toto město je ve společné péči nájemníků
  • Morytáty a legendy, 1968
  • Domácí úkoly, 1970
  • Poupata, 1970 básne a poviedky, náklad bol zničený v skladoch.
  • Něžný barbar, 1973
  • trilogie Městečko u vody:
    • Postřižiny, 1976 – spomienková próza; 1980 sfilmovaná J. Menzlom
    • Krasosmutnění, 1979
    • Harlekýnovy milióny, 1981
  • Bambini di Praga, 1978
  • Městečko, kde se zastavil čas, 1978 – spomienková próza
  • Každý den zázrak, 1979
  • Slavnosti sněženek, 1978 – poviedky
  • Obsluhoval jsem anglického krále, (v cudzine 1980)
  • Příliš hlučná samota, 1980
  • Kluby poezie, 1981
  • Něžný barbar, (1981), v Čechách až 1991
  • Domácí úkoly z pilnosti, 1982
  • Listování ve stínech grafických listů, 1983
  • Domácí úkoly z poetiky, 1984
  • Vita nuova, 1986 problém česko-nemeckých vzťahov
  • Život bez smokingu, 1986
  • Proluky, (1987) v Čechách až v r. 1991
  • Svatby v domě, (1987) v Čechách až 1991 – autobiografická próza
  • Chcete vidět zlatou Prahu?, 1989 - ed. Jaromír Pelc
Bohumil Hrabal a básnik Jaromír Pelc v Kersku 1986
  • Kličky na kapesníku, 1989
  • Můj svět, 1989
  • Tři novely, 1989 obsahuje aj „Obsluhoval jsem anglického krále“.
  • Dopisy Dubence (tetralogie) – prúd spomienok prepojený filozofickými úvahami a politickými komentármi
  • Barvotisky, 1990
  • Krásná Poldi, 1990
  • Listopadový uragán, 1990
  • Schizofrenické evangelium, 1990
  • Kouzelná flétna
  • Ponorné říčky, 1991
  • Růžový kavalír, 1991
  • Aurora na mělčině, 1992
  • Večerníčky pro Cassia, 1993
  • Texty, 1994 úvahy

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]