Boj o Čierny Balog

Oslobodenie Čierneho Balogu
Súčasť Slovenského národného povstania
Dátum 28. – 29. január 1945 Miesto Čierny Balog Výsledok Miestna milícia a partizáni zabránili ustupujúcim nemeckým silám vstup do obce. V kritickom okamihu vstúpili do obce vojaci Červenej armády. Nemci boli následne donútení ustúpiť z Horehronia až k Breznu.
Protivníci
309. strelecký pluk 208. divízie rota vyslaná z Hronca	miestna milícia oddiel Nikolaja Radulu partizánskej brigády Chruščov 136. gardový pluk 42. gardovej divízie
Velitelia
	kpt. Ján Benko por. Anton Kupec – Múranica
Sila
700 mužov ustupujúcich od Klenovca 120 mužov postupujúcich z Hronca	zhruba 60 milicionárov a partizánov stovky civilných pomocníkov
Straty
desiatky mŕtvych	desiatky mŕtvych
Historický portál

Slovenské národné povstanie

Pred vyhlásením povstania: Turiec – Ružomberok – Brezno – Liptov – Žilina Po vyhlásení povstania: Banská Bystrica – Strečno – Spiš – Trnava, Hlohovec, Sereď – Nitra – Topoľčany – Považie – Orava – Kartoffelernte – Obišovce – Prešov – Telgárt – Priekopa – Vrútky (nálet) – Hermanovce, Zlatá Baňa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Malužiná – Kraľovany – Rudňany – Prievidza – Piešťany – Nový Dvor – Kremnica, Svätý Kríž nad Hronom – Beskydy – Mlynky, Vondrišel – Čremošné – Jalná – Stará Turá – Banská Štiavnica a Krupina – Bošáca – Dobrá Niva – generálna nemecká ofenzíva Po prechode na partizánsky spôsob boja: Vinné – Prašivá, Chabenec – Poľana – Lendak – Habura – Tetrov – Počuvadliansky mlyn – Hindenburg (Strážovské vrchy) – Wolfsburg (Inovec) – Veľký bok – Stará Kremnička – Čierny Balog – Liptovský Hrádok – Orovnica (Hron) – Cetuna – Partizánska republika

Boj o Čierny Balog a jeho oslobodenie sa odohrali 28. – 29. januára 1945. Obyvatelia obce sa v roku 1944 vo veľkom počte zapojili do Slovenského národného povstania a obec bola v októbri – novembri terčom nacistických represálií. V okolí obce operovali oddiely 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina, partizánskeho zväzku Chruščov a jednotky 2. čs. paradesantnej brigády. Dňa 28. januára popoludní ustupovalo po rozbití v Klenovci smerom na obec asi 700 nemeckých vojakov 309. streleckého pluku 208. divízie. Obecná milícia a partizáni boli zalarmovaní horárom Jánom Danišom hlásiacim asi 100 Nemcov. Napriek zisteniu, že Nemci sú v prevahe, sa miestna milícia a partizáni postavili na odpor a podarilo sa im 28. januára Nemcov pri osade Dobroč odraziť. To povzbudilo celú obec, ktorej občania sa masovo zapojili buď do obrany, alebo do spriechodňovania cesty dolinou Šaling, kadiaľ sa očakával postup Červenej armády. Vhodným manévrovaním sa obrancom pod velením rodáka por. Antona Kupca – Múranicu podarilo odraziť viacero nemeckých útokov, vrátane útoku dolinou Hronca, kadiaľ útočila ďalšia nemecká rota na balockú osadu Krám. 29. januára 1945 okolo 11. hod. do Čierneho Balogu vstúpili prvé oddiely Červenej armády a do večera bola oslobodená celá obec.

Predohra

Obyvatelia Čierneho Balogu sa zapojili do povstania vstupom do povstaleckej armády aj do partizánskych oddielov.

Nacistické represálie

Nemecká armáda sa do obce dostala prvýkrát 26. októbra 1944. V ten deň viezli miestni obyvatelia rušňovodič so svojím pomocníkom mašinkou po úzkokoľajke do Hronca partizánskeho veliteľa a jedného partizána z Klenovca, pričom v Hrončianskej doline narazili na postupujúcu nemeckú jednotku 18. SS divízie Horst Wessel. Partizánskemu veliteľovi sa podarilo za streľby uniknúť, ostatní traja (NIKOLAJDES Ján, *1895 Čierny Balog, ŠVEC Dezider, *1926 Čierny Balog a partizán TAKÁČ Pavol, *Klenovec) boli Nemcami zajatí a v Hronci postavení k múru a na výstrahu zastrelení.

7. – 16. novembra 1944 skupina SS Schill obsadila cestu Brezno – Hriňová, čím uzatvorila obkľučovací kruh okolo Poľany, kde prebiehal posledný organizovaný boj povstaleckých síl. V uvedených dňoch zajali a následne v lokalite Sedmák, v katastri obce Sihla, zavraždili 25 zajatých povstaleckých vojakov. Celkovo bolo pri pokuse o prechod tejto cesty zastrelených okolo 80 povstaleckých vojakov a partizánov.

Dňa 11. novembra 1944 v katastri obce Čierny Balog Nemci zastrelili zajatú partizánku Emu KLIMENTOVÚ (*19.12.1924, Zvolen).

14. novembra 1944 Nemci objavili vo Vydrovskej doline ukrývajúcu sa skupinu cigánov z Neresnice. Rodiny rozdelili na mužov a ženy s deťmi. Obe skupiny, spolu asi 60 osôb, nahnali do dvoch drevených kolíb (mužov nad osadou Vydrovo, ženy nad osadou Jergov) a zaživa ich upálili.

Partizánske aktivity

Po potlačení povstania v okolí obce operovali oddiely 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina, partizánskeho zväzku Chruščov a jednotky 2. čs. paradesantnej brigády. V bunkri v Starej doline pod Klenovským Veprom sa skrývali komunistickí funkcionári Karol Bacílek (v tom čase pôsobiaci ako spravodajský dôstojník part. zväzku Chruščov) a Marek Čulen (v tom čase pôsobiaci ako politický pracovník part. zväzku Chruščov). Nemci sa z obce stiahli a vysielali sem hliadky, pričom došlo k viacerým zrážkam s partizánmi:

• v januári 1945 partizáni zajali a v osade Jánošovka zabili 3 nemeckých vojakov
• 16. januára 1945 príslušníci 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina pod velením Nikolaja Ľašku v Čiernom Balogu zajali 13 maďarských vojakov zo 62. pohraničného pluku 1. maďarskej armády, z ktorých 5 zastrelili.
• 21. januára príslušníci partizánskeho zväzku Chruščov v Čiernom Balogu v osade Krám, zajali 7 nemeckých vojakov, ktorých po vypočutí na štábe zabili. V ten istý, alebo nasledujúci deň partizáni zo zväzku Chruščov v Čiernom Balogu zajali a zastrelili ďalšie dve skupiny nemeckých vojakov.

Boj s Nemcami a oslobodenie obce

V posledných januárových dňoch sa k obci blížila od juhovýchodu Červená armáda. 28. januára bola nemecká obrana pri Klenovci rozbitá a Nemci začali ustupovať dvoma smermi. Prvý prúd smeroval popod severnú stranu Klenovského Vepra cez Grúň na Bánovo. Táto skupina bola prenasledovaná Červenou armádou a rumunskými jednotkami, ktorí hnali Nemcov na sedlo Diel a odtiaľ cez Pohronskú Polhoru smerom na Brezna.

Druhý prúd tvorilo zhruba 700 vojakov nemeckého 309 streleckého pluku 208. divízie, ktorí sa presúvali popod južné svahy Klenovského Vepra cez horské sedlo medzi Machnáčovým grúňom (1096 m n.m.) a Šopiskom (1083 m n.m.) do chotára Čierneho Balogu. Ťažkou horskou cestou sa brodili v zástupe v 1,5 metrovom snehu smerom na vrch Iľkovú (778 m n.m.), odkiaľ sa pravdepodobne spustili do doliny Za Pálenicami a nakoniec do doliny Páleničnô. Po ceste boli horárne pred Sviniarkou, pred Molčanovou dolinou a pod Chmeľúsovým, kde Nemci rátali s možnosťou odpočinku počas namáhavého presunu zasneženými horami.

Príchod Nemcov nahlásil do Čierneho Balogu 28. januára popoludní horár Ján Daniš z horárne pred Molčanovou, 4,5 km od osady Dobroč. Pôvodne hlásil 50 – 100 Nemcov, neskôr počet zvýšil, no musel prerušiť spojenie.

Balocká milícia, väčšinou bývalí povstaleckí vojaci, sa začala pripravovať v počte asi 40 mužov na odpor asi 500 metrov od posledného domu osady Dobroč, na začiatok doliny Páleničnô, na vŕšku „pod Krátkym bánom“ so svahom pokrytým hustým smrekovým porastom, s dobrým výhľadom a dostrelom na lúku pod ním. Obrancov posilnil partizánsky oddiel Nikolaja Radula zo Starej doliny, niekoľko partizánov z brigády Chruščov a členov 2. čs. paradesantnej brigády z osady Medveďovo, čím sa počet obrancov stúpol na cca 55 – 60 osôb. Obranu organizoval štábny kapitán Dr. Ján Benko z 2. čs. paradesantnej brigády, na túto funkciu ho navrhli komunistickí funkcionári Karol Bacílek a Marek Čulen.

V nedeľu 28. januára sa okolo 15 hod. začali na veľkú otvorenú lúku približovať prvé skupiny Nemcov vo výrazne väčšom počte, ako hlásil horár Daniš. Kpt. Benko vyhodnotil situáciu ako beznádejnú a chcel ustúpiť, aby sa po prehratom boji Nemci nepomstili na obyvateľoch. Vtedy vystúpil proti veliteľovi por. Anton Kupec-Múranica, rodák z osady U Medveďov a veterán 2. čs. paradesantnej brigády, ktorý argumentoval, že po ústupe Nemci vstupom do osady Dobroč získajú výhodnejšie pozície a môžu vypáliť celú dedinu. Anton Kupec-Múranica v spomienkach uvádza „...myslím, že som sa aj pištoľou musel vyhrážať. Ja osobne som túto situáciu hodnotil jednak z toho hľadiska, že som domáci a poznám terén, mám viac skúseností z frontu ako Benko a k tomu som cítil viac zodpovednosti k obyvateľom, preto som zobral na seba zodpovednosť veliteľa...“.

Anton Kupec-Múranica strhol na svoju stranu najmä domácich obrancov. Keď sa Nemci priblížili v zástupe na vzdialenosť 100 – 150 metrov, boli neočakávane zasypaní paľbou z guľometu, samopalov, pušiek. Náhly útok ich zmiatol a nastala medzi nimi panika. Pri tomto prvom stretnutí zanechali na lúke asi 60 mŕtvych, ostatní utekali nazad hore dolinou Páleničnô. Okolo 20. hodiny sa nemeckí vojaci znova pokúsili preraziť obranu, ale opäť narazili na húževnatý odpor. Na strane obrancov bol ťažko ranený guľometčík Jozef Schön, ktorý zraneniu podľahol. Ukoristených bolo 10 guľometov, 16 pušiek, náboje, ktoré sa využili pri následných útokoch.

Prvý úspech obrancov mal v dedine veľký ohlas. Obec sa začala rýchlo začala mobilizovať. Muži vyťahovali poukrývané zbrane a hlásili sa k obrancom. Ďalší sa rozhodli ísť v ústrety Červenej armáde a začali odpratávať sneh a uvoľňovať cestu dolinami Šaling a Pomyváč, aby umožnili rýchly postup osloboditeľom od sedla Diel. Furmani vzali konské záprahy so saňami na privezenie vojakov osloboditeľov. Postupujúce jednotky 136. gardového pluku 42. gardovej divízie Červenej armády sa dostali po polnoci v pondelok 29. januára, cez dolinu Pomyváč do horárne pred Boldiškou, kde odpočívali. Tu ich kontaktovali spojky z Čierneho Balogu. Veliteľ divízie gardový plk. Bogorov na základe správ skrátil vojakom odpočinok a vydal rozkaz na pochod na Čierny Balog.

Za mrazivej noci z nedele na pondelok sa Nemci rozhodli opäť zaútočiť na obec cez Repiská do doliny Brôtovo, ktorá vyúsťuje uprostred osady Dobroč. Obrana však bola sformovaná aj tu. Nemci na bojisku nechali 10 mŕtvych.

Nemci ustúpili cez balockú Poľanu do doliny Strakovô, odtiaľ do doliny Krížnô a povyše osady Pustô cez Bániky nad osadu Jánošovka. Tu sa 29. januára o druhej v noci nanovo pokúšali prebiť do osady. Opäť narazili na odpor a v boji stratili 18 vojakov. Podľa spomienok Antona Kupca „ ...boj trval celú noc. Boj bol tvrdý, lebo som musel svoje sily rozdeliť na veľkom priestore. Predsa sa nám podarilo obec udržať vo vlastných rukách. Môj úmysel bol nedovoliť Nemcom, aby sa dostali do dediny, lebo kým boli v teréne mali sme výhodu v tom, že nemohli zistiť naše sily. Využíval som toho, že kým som ja v dedine, mám možnosť skrytého manévru a Nemci boli vo voľnom teréne, alebo v lese. Ďalej nám do značnej miery pomohlo aj to, že v tú noc bol silný mráz, že automatické zbrane, hlavne guľomety prestávali fungovať. Naše po zahriatí v chalupe a vytretí do sucha znovu mohli strieľať, ale Nemci to urobiť nemohli. ... Svoje sily som maskoval aj tým, že na predpokladané smery pohybu Nemcov som poslal obsluhu s ľahkým guľometom s úkolom, aby zahájili paľbu pri zistení akéhokoľvek pohybu a potom sa vrátili. To sa mi znamenite darilo, že na každom mieste, kde bolo možné zaútočiť na dedinu sa objavili guľomety a keďže bola noc nedovolili si to preverovať, iste predpokladali, že keď sú v priestore guľomety je úsek silne bránený. Z toho sa mi uľavilo, lebo som už nemal ľudí na obsadzovanie ďalších prístupov do obce. Takto som podfukom Nemcov donútil obísť tri osady“.

Nemci narazili na odpor aj pri osade Vydrovo a pokračovali preto cez Urbanov vrch smerom na osady Dolina a Medveďov, ale aj tu boli odrazení a stratili 11 mužov. Naďalej boli nútení ustupovať v hlbokom snehu, neznámym horským terénom po južnom okraji dediny pozdĺž riečky Čierny Hron.

O 8. hodine ráno došla spojka hlásiaca, že do osady Krám prišla rota asi 120 Nemcov z Hronca. Obsadili osadu a podpálili budovu lesnej správy. Anton Kupec presunul ešte jeden guľomet z doliny Vydrovo a družstvo partizánov, aby obsadili vysoký násyp štátnej cesty a prehradili smer z Krámu na Čierny Balog.

Okolo 11-tej hodiny 29. januára sa objavili ohlásené sovietske hliadky a do dediny vstúpila Červená armáda. Obyvateľstvo ich radostne vítalo. Do večera už obrancovia spoločne s Červenou armádou oslobodili aj osadu Krám. Nemci v Kráme stratili 30 mužov, zvyšok ustúpil do obce Hronec.

Vďaka húževnatému odporu domácich obrancov, partizánov a rýchlemu postupu jednotiek Červenej armády a bol Čierny Balog večer 29. januára 1945 oslobodený. Obrancovia mali vhodne zvolené pozície, Nemci boli vysilení ústupom a v mraze im zlyhávali zbrane. Zrejme netušili ako málo, aj to len dobrovoľníkov z radov milície, povstaleckých vojakov a partizánov proti nim bojuje a mylne usúdili, že ich na ceste do Čierneho Balogu predbehla Červená armáda.

Dohra

Rýchle oslobodenie Čierneho Balogu významne napomohlo oslobodeniu hornej časti Horehronia. Otvorila sa cesta k mestu Brezno z južnej strany. Aby sa vyhla obkľúčeniu, nemecká armáda musela urýchlene opustiť dolinu Hrona od Červenej Skaly a Tisovca až po Brezno a 30. januára 1945 bolo oslobodených jedenásť horehronských obcí. 31. januára ráno o 4. hodine zahájili Červená a rumunská armáda od Čierneho Balogu a Pohronskej Polhory útok na Brezno a v popoludňajších hodinách bolo mesto oslobodené.

V roku 1947 bolo obci udelené čestné pomenovanie „Povstalecká obec“. Čierny Balog bol vyznamenaný Radom SNP. 1. triedy, Dukelskou pamätnou medailou a Radom Červenej hviezdy (1964).

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“ ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.

V umení

Priebeh povstania v Čiernom Balogu vrátane bojov počas oslobodzovania opísal v románe „Kronika“ spisovateľ Peter Jilemnický. Udalosti v obci sú podávané z perspektívy horára Gondáša (v reáli horára Vojtecha Antala). Kniha bola v roku 1974 sfilmovaná režisérom Ivanom Terenom do podoby rovnomenného dvojdielneho televízneho filmu. Kronika [online]. Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2025-03-22]. Dostupné online.

Udalosti v Čiernom Balogu opísal aj sovietsky partizán Nikolaj Semionovič Radul, veliteľ Zmiešanej brigády partizánskeho zväzku Chruščov , v spomienkovej knihe „Blčiace Rudohorie“.