Boj plebejcov a patricijov
Boje plebejcov a patricijov boli uskutočňované s cieľom zrovnoprávniť týchto dvoch hlavných skupín obyvateľstva Starovekého Ríma. Boje sa definitívne skončili v roku 287 pred Kr., ale konečné zrovnoprávnenie sa formovalo postupne.
- 494 pred Kr. – Vypukol prvý odpor plebejcov, tzv. Plebejská secesia. Plebejci sa sústredili na vŕšku Aventino a vyhrážali sa, že odídu z Ríma ak im patricijovia nevyhovejú.
- 494 pred Kr. – V ten istý rok si plebejci zaumienili, že chcú mať v senáte aj svojich zástupcov. Nakoniec sa im to podarilo a tribúnov mali dokonca dvoch – nazývali sa tribúni ľudu. Tribúni ľudu mali právo veta (mohli zakázať každý zákon, ktorý bol postavený proti plebejcom) a boli nedotknuteľní, chránení.
- 451 – 449 pred Kr. – Plebejci si vydobyli spísanie zákona secesiou (opäť sa zhromaždili na vŕšok Aventino). Zákony sa nazývali Zákony dvanástich tabúľ. Boli na 12-tich bronzových tabuliach a bola to najvýznamnejšia zbierka zákonov v celej Rímskej ríši. Viac zbierok už vydaných nebolo, dopĺňala sa len táto. Sčasti sa zbierka stala základom dnešného práva.
- 445 pred Kr. – Plebejci si vydobyli právo uzatvárať manželské zväzky s patricijmi.
- 367 pred Kr. – Plebejci museli byť (aspoň jeden z nich) volení za konzulov.
- 287 pred Kr. – Bol založený Tribútny snem a ten mal právo vydávať zákony pre celý rímsky národ.
