Boje o Beskydy

Boj o Beskydy, likvidácia partizánskej oblasti Nemcami
Súčasť Slovenského národného povstania
Dátum 21. september – 30. september 1944 Miesto Adidovce, Papín, Zubné, Pčoliné, Vyšná Jablonka Výsledok Porážka partizánov, ktorí ustúpili do Vihorlatu (časť brigády Kriváň), resp. cez hrebeň Beskýd k Červenej armáde (brigáda Sergej, časť brigády Kriváň)
Protivníci
Vojensko-partizánska brigáda Kriváň Partizánska brigáda Sergej 271. divízia Červenej armády	jednotky 82. divízie jednotky 254. divízie
Velitelia
pplk. Jozef Vogl – Sokolovský Nikolaj Archipovič Prokopiuk	generálplukovník Harpe (254. divízia)
Historický portál

Slovenské národné povstanie

Pred vyhlásením povstania: Turiec – Ružomberok – Brezno – Liptov – Žilina Po vyhlásení povstania: Banská Bystrica – Strečno – Spiš – Trnava, Hlohovec, Sereď – Nitra – Topoľčany – Považie – Orava – Kartoffelernte – Obišovce – Prešov – Telgárt – Priekopa – Vrútky (nálet) – Hermanovce, Zlatá Baňa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Malužiná – Kraľovany – Rudňany – Prievidza – Piešťany – Nový Dvor – Kremnica, Svätý Kríž nad Hronom – Beskydy – Mlynky, Vondrišel – Čremošné – Jalná – Stará Turá – Banská Štiavnica a Krupina – Dobrá Niva – generálna nemecká ofenzíva Po prechode na partizánsky spôsob boja: Vinné – Prašivá, Chabenec – Poľana – Habura – Tetrov – Počuvadliansky mlyn – Hindenburg (Strážovské vrchy) – Wolfsburg (Inovec) – Veľký bok – Stará Kremnička – Čierny Balog – Liptovský Hrádok – Orovnica (Hron) – Partizánska republika

Východoslovenská armáda
Kartoffelernte – Obišovce – Prešov – Hermanovce, Zlatá Baňa – Beskydy – Vinné

Boje o Beskydy bolo ozbrojené stretnutie medzi partizánmi a nemeckými silami v Beskydoch – Laboreckej vrchovine počas SNP. Partizánske brigády Kriváň a Sergej v septembri 1944 vytvorili v trojuholníku Humenné – Snina – Medzilaborce a tri týždne držali partizánsku oblasť zahŕňajúcu viac ako pätnásť obcí. Po nemeckom útoku na partizánsku oblasť z troch smerov a za podpory ťažkých zbraní sa časť brigády Kriváň presunula do Vihorlatu. Brigáda Sergej so zvyškom brigády Kriváň zaujali obranu hrebeňa Beskýd, kde odrazili aj s podporou sovietskeho letectva početné nemecké útoky. Úmysel udržať hrebeň do príchodu Červenej armády sa ale nepodarilo splniť. Partizáni pre nedostatok munície museli ustúpiť a pri Woli Michovej sa 30. septembra 1944 prebojovali k Červenej armáde.

Predohra

29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie. 31. augusta zahájili Nemci odzbrojovanie Východoslovenskej armády (VSA). Časť jednotiek VSA sa nenechala odzbrojiť a postavila sa na Nemcom na odpor. Z vojakov 2 divízie pod velením pplk. Jozef Vogl-Sokolovský vznikla vojensko – partizánska brigáda Kriváň. Tá spolu so sovietskou partizánskou brigádou Sergej a partizánskym oddielom Belov – Kovalenko vytvorila v trojuholníku Humenné – Snina – Medzilaborce a držala tri týždne partizánsku oblasť zahŕňajúcu pätnásť obcí. Partizáni mali k dispozícii aj 6 10 cm húfnic z delostreleckého oddielu Jozefa Tabiša. V druhej a začiatkom tretej septembrovej dekády sa stupňovali pokusy nemeckých vojsk dostať sa do partizánskej oblasti.

Boje

Už 21. septembra popoludní prepadlo 250 Nemcov za pomoci dvoch tankov a dvoch samohybných diel partizánsku obranu z juhu od Adidoviec. Slovenskí delostrelci svojou paľbou a pešie jednotky s použitím ťažkých a ľahkých guľometov útok odrazili. Večer štáby Sergeja i Kriváňa situáciu vyhodnotili ako predzvesť nemeckého sústredeného útoku a informovali o situácii aj 4. ukrajinský front. 22. septembra sa Nemci pokúsili odstrániť zátarasy na ceste z Balnice do Telepoviec, slovenskí vojaci cestu opäť zatarasili. Večer bola opäť porada štábov brigád aj za účasti veliteľov rôt a veliteľa oddielu delostrelcov. Došlo k dohode, že sa brigády presunú na Beskydy do starého tábora a pokúsia sa o prechod frontu k Červenej armáde. O zámere opäť informovali 4. ukrajinský front. Pplk. Jozef Vogl navrhol uskutočniť presun v noci z 23. na 24. septembra, no kvôli chýbajúcej odpovedi od 4. ukrajinského frontu bol presun odsunutý na noc z 24. na 25. septembra. Ale už 24. septembra sa mal presúvať trén. Prvá delostrelecká batéria (por. del. Ján Buček) a tretia batéria (por. del. Jozef Folta) so štyrmi 10 cm húfnicami mali postavenie v lese Kozáre asi 2 km od Zubného. Pozorovateľňa bola na kopci nad Adidovcami. Jedno delo bolo umiestnené 1 km južne od Zubného.

Útok 24. septembra

Nemecký útok sa začal 24. septembra z viacerých smerov: z juhu od Adidoviec za použitia tankov, mínometov, diel a motorizovanej pechoty; od Sniny na Pčoliné a severne od Papína zo smeru Medzilaboriec. Ako prvé sa pod paľbu dostali trény a čata delostrelcov presúvajúce sa do Vyšnej Jablonky, pričom časť trénu bola rozprášená. Vojaci a partizáni kládli odpor na všetkých smeroch. Na južnom úseku viedli delostrelci úspešnú paľbu riadenú telefonicky, neskôr pomocou spojok, a útok z juhu bol úspešne odrážaný. Situácia sa skomplikovala pri obrane cesty z Humenského Rokytova na Papín. Rota Hurban brigády Kriváň pred silným nemeckým náporom ustúpila a štáb Kriváňa nemal zálohu. Nemci postupovali pozdĺž rieky Udava do Papína a na Zubné. Pplk. Jozef Vogl nasadil severne od Zubného nasadil pešiu čatu s guľometmi z roty Jánošík stiahnutú od Adidoviec. Nerovný boj trval takmer do poludnia. Keď Nemci dosiahli severný okraj obce Zubné, pplk. Jozef Vogl o 12.30 h. vydal rozkaz, že ak nebude možné udržať obranu do večera, bude nasledovať ústup na juh do Vihorlatu. Rozkaz sa dostal k delostrelcom a k peším rotám Svoboda a Jánošík. Rote Hurban, trénu, delostreleckej čate npor. del. Š. Jaremu a štábu brigády Sergej už nebolo možné rozkaz doručiť ani spojkou, ani prerušeným telefonickým spojením. Brigáda Sergej ustúpila smerom na Nechválovu Polianku. 24. septembra 1944 sa bojová spolupráca brigád Kriváň a brigády Sergej skončila.

Odchod brigády Kriváň do Vihorlatu

Nemci obsadili Zubné, no boje peších rôt a delostrelcov na južnom úseku ešte pokračovali asi dve hodiny. Delostrelci pri Adidovciach až okolo 16. h. zamaskovali delá, odmontovali a skryli zameriavače a úderníky. K delostrelcom sa stiahla aj pešia rota Jánošík s vel. npor. P. Lovasíkom. Veliteľ delostrelcov stot. del. Jozef Tabiš sa s veliteľom pešej roty dohodli, že sa v nočných hodinách sa presunú za Udavu do vrchov Makovica. V priestore na Makovici sa stretli s rotou Svoboda, vel. por. Ondrej Šinák. Ráno sa ešte pokúsili spojiť s brigádou Sergej, ale tam ostali iba stopy po boji. Delostrelci a obidve roty brigády Kriváň začali ráno 26. septembra presun do pohoria Vihorlatu.

Hrebeň Beskýd

Brigáda Sergej ustúpila 24. septembra pod tlakom Nemcov od Pčoliného smerom na Nechválovu Polianku. Obec Pčoliné bola obsadená Nemcami a mala byť za podporu partizánov vypálená, unikla tomuto osudu len vďaka nemeckému dôstojníkovi, ktorý vedel česky. Brigáda sa ráno sa presunula ponad Vyšnú Jablonku a spolu s príslušníkmi roty Hurban brigády Kriváň pod velením Andreja Krempašského a čiastočne aj čaty delostrelcov pokračovala do Beskýd. Dve roty boli ponechané v obrannom postavení na Diakovej lúke. Veliteľ brigády Sergej vyslal k Červenej armáde cez obce Balnica a Manzove zosilnenú hliadku.

Podľa zajatého veliteľa nemeckej hliadky Otta Wilmesa mala 82. nemecká divízia zaútočiť na hrebeň Beskýd s podporou mínometných batérií 254. divízie. Brigáda Sergej zaujala obranu na výšine Vysoký grúň, Hlboký vrch a Vrch nad Lazom. Telegraficky informovali 4. ukrajinský front.

Vyšnú Jablonku obsadili Nemci vrátane tankov. Prvý útok partizáni na Diakovej lúke odrazili. 27. septembra začali opakované útoky Nemcov na Beskydy od Osadného, Oľšinkova, a Jablonky, ktoré sa partizánom darilo odrážať. Červená armáda sa medzitým prebila k Woli Michowej na poľskej strane hrebeňa.. 28. septembra prišli partizánom na pomoc 2 batalióny 271. divízie Červenej armády. Zároveň v ten deň sovietske letectvo vykonalo nálet na Vyšnú Jablonku.

Ťažké boje pokračovali aj 28. a 29. septembra, Nemci k obciam Wola Michowa, Baľnica a Zubinské prisunuli čerstvé jednotky 254. divízie (generálplukovník Harpe) a prerušili spojenie partizánov s 271. divíziou Červenej armády. Sovietske letectvo bombardovalo presuny nepriateľa na ceste Zubné – Papín – Jablonka.

Partizánske brigády Sergej a Kriváň odrazili za 3 dni 32 nepriateľských útokov, no začala im dochádzať munícia a tak sa nakoniec z hrebeňa Beskýd stiahli a 30. septembra sa východne od Lupkovského priesmyku vo Woli Michowej na území Poľska prebili cez front k jednotkám 4. ukrajinského frontu Červenej armády.

Dohra

Brigáda Kriváň počas obranných bojov 24. septembra stratila 3 mŕtvych, dvoch ťažšie, niekoľko ľahšie ranených a 25 nezvestných. Na Beskydy ustúpilo vyše 60 príslušníkov roty Hurban a niekoľkí delostrelci z 2. delostreleckej batérie. Časť vojakov sprevádzajúcich trén sa dokázala po desiatich dňoch putovania dostať na povstalecké územie a pod vedením por. hosp. Ondreja Dobrotu sa prihlásili do povstaleckej armády.

Za statočnosť a odvahu pri plnení špeciálnych úloh za nepriateľskými líniami bol veliteľovi brigády Sergej Nikolajovi Archipovičovi Prokopiukovi 5. novembra 1944 udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu.

V päťdesiatych rokoch vyhodnotil komunistický režim v Československu správanie sa Jozefa Vogla (napriek tomu, že on a jeho jednotka sa ako jedna z mála nedala Nemcom odzbrojiť a takmer 3 mesiace viedla proti Nemcom boj) ako „sabotáž SNP a zradu na revolúcii slovenského národa“ a aj za tento „zločin“ si Jozef Vogl odsedel 8 rokov a 4 mesiace.

V literatúre

Históriu partizánskeho oddielu Belov – Kovalenko, partizánskej brigády Sergej a boje o Beskydy popísal v spomienkovej knihe Boj o Beskydy člen oddielu Belov – Kovalenko Michal Piteľ.