Bolonská univerzita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bolonská univerzita (tal. Alma Mater Studiorum Università di Bologna, tal. Universitas Bononiensis) je univerzita založená v Bologni roku 1088/1119 (jedna z prvých v Európe). Podľa vzoru organizácie univerzity v Bologni bola založená aj Academia Istropolitana roku 1465.

Bolonská univerzita,bašta bádania v oblasti rímskeho a cirkevného práva, dostala svoje prvé štatúty v r.1158 od cisára Fridricha Barbarossu. Patrí medzi 3 najstaršie univerzity v Európe. Popri nej však boli v Itálii aj iné centrá vzdelanosti, ktoré s Bolognou súperili. Patrila medzi ne Padova, Vercelli a najmä Neapol. V Bologni bolo štúdium a udeľovanie akademických hodností v podstate bezplatné. Učitelia si však dávali od študentov platiť školné. S týmto však v 13. storočí nesúhlasili pápeži, a tak pre univerzitných učiteľov zaviedli fixné platy. Od 12. storočia sa bolonská univerzita tešila veľkej popularite. Najväčší stredoveký pápež Inocent III. tam vyštudoval právo.

Roku 1317 na univerzite v Bologni bol rektorom Mikuláš, nitriansky archidiakon. Na Bolonskej univerzite študovali viacerí študenti z Horného Uhorska, napr. P. Scalich z Turca získal roku 1552 titul bakalára teológie. V 16. storočí bolo založené osobitné štipendium a neskôr aj konvikt pre študujúcich z Uhorska a ChorvátskaCollegio Ungharese.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]