Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Prešov po sovietskom leteckom nálete z 20. decembra 1944
Bombardér Iliušin Il-4 sovietskeho diaľkového letectva

Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944 bol letecký nálet sovietskeho letectva počas druhej svetovej vojny. Útok vykonalo v čase od 18:55 do 19:15 hod. celkovo 150 bombardérov Iliušin Il-4 18. leteckej armády sovietskeho diaľkového letectva.[1] Pri 24 náletoch bolo zabitých asi 300 Nemcov a približne 140 civilných obyvateľov, z nich 120 väzňov, väznených Gestapom vo väznici na Konštantínovej ulici.[2]

Vojenský, priemyselný a správny význam mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Po násilnom pripojení Košíc k fašistickému Maďarskému kráľovstvu v roku 1938 sa Prešov stal strategickým uzlom východného Slovenska. Ďalej treba zvýrazniť, že okrem vojsk 4. ukrajinského frontu v decembri 1944 už na území Slovenska bojovali aj armády 2. ukrajinského frontu, a to v rámci prebiehajúcej budapeštianskej operácie Červenej armády. Preto bol jeho vojenský význam v roku 1944 nespochybniteľný. Nachádzal sa tu totiž dôležitý železničný a dopravný uzol, ktorý umožňoval nemeckému veleniu vykonať vojenské presuny po cestách a železniciach najmä v smere Prešov – Košice. V samotnom Prešove bolo umiestnené nemecké poľné veliteľstvo 239 (Feldkomandatur 239) a tiež zvláštna jednotka SIPO a SD – Einsatzkommando ZbV 27, ktorá spolu s jednotkami SS a Wehrmachtu vykonávala trestné protipartizánske akcie. Tie sa neraz končili vypálením dedín spolupracujúcich s partizánmi a vraždením ich obyvateľov. Okrem toho sa v meste nachádzali aj dôležité budovy, ktoré využívali nemeckí okupační vojaci. Išlo napr. o väznicu Gestapa, kasárne, sklady munície a vojenských zásob. Sídlila tam aj nemecká tajná bezpečnostná služba so školou agentov na Baštovej ulici atď. Slovenská armáda, ktorá v tom čase bola spojencom Nemecka, mala v Prešove tiež svoje kasárne aj vojenské veliteľstvá. Toto všetko bolo zrejme rozhodujúcim faktorom, prečo mesto Prešov 20. decembra 1944 bombardovalo sovietske letectvo.[1]

Straty na ľudských životoch a materiálne škody[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšie škody na budovách boli spôsobené takmer na celej Hlavnej ulici, kde bola väčšina z nich zničená. Zničené boli tiež budovy Gestapa a väznice na Konštantínovej ulici. Na tejto ulici bomby zasiahli aj židovskú synagógu. Veľa budov skončilo v ruinách aj na Slovenskej ulici. Na futbalovom ihrisku zhorela drevená tribúna. Zničené bolo i otvorené kúpalisko.[2]

Celkom zničených bolo 85 domov, vážne poškodených 250 a menej poškodených 347. Inak poškodených bolo 1 018 budov. Z celkových 2 050 domov bolo až 1 700 domov poškodených. Dňa 29. decembra 1944 noviny Slovák napísali, že v budove väznice nemeckej bezpečnostnej služby našlo smrť 120 väzňov. Okrem nich bolo zabitých aj približne 300 Nemcov, ale tiež vyše 120 občanov mesta.[1] Celkové vojnové škody v Prešove odhadli na 560 miliónov korún.[3]

Prví vojaci 320. gardového pluku, 4. ukrajinského frontu Červenej armády, víťazne bez boja, vstúpili do mesta Prešov 19. januára 1945 okolo 15:00 hod. Nepriateľ totiž mesto opustil ešte pred príchodom vojakov Červenej armády.[4]

Pamätníky pripomínajúce bombardovanie mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Národná kultúrna pamiatka číslo 707-2067/0 v Slovenskej republike. „Spoločný hrob obetiam bombardovania na mestskom cintoríne v Prešove“. Text na náhrobnej doske znie: „Tu ležia neznáme obete nemeckého fašizmu, ktoré zahynuli 20.12.1944 vo väzení Gestapa pri bombardovaní Prešova. Váš hrdinský boj nikdy nezabudneme.“
  • Národná kultúrna pamiatka číslo 707-1445/0 „Pamätník obetiam fašizmu v Prešove“. Text na pamätníku znie: „Na tomto mieste stála väznica, kde pri bombardovaní mesta 20. dec. 1944 zahynulo 120 protifašistických bojovníkov väznených a týraných Gestapom.“

Reminiscencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prešov patril medzi 4 najviac zničené slovenské mestá (okrem neho aj Bratislava, Nitra, Nové Zámky), ktoré boli počas druhej svetovej vojny bombardované spojeneckým letectvom. Preto bol po skončení vojny v Prešove veľký problém s bývaním. Rekonštrukčné práce pri opravách domov postupovali veľmi pomaly, a tak sa stávalo, že pri odvážaní zbombardovaných sutín v nich ešte 2 až 3 roky od bombardovania nachádzali mŕtve telá.[5]
  • Pri spiatočnom lete po bombardovaní mesta sa zrútil bombardér Iliušin Il-4, ktorý patril do zostavy 21. gardového leteckého pluku diaľkového doletu (21. GvAP DD) 7. gardovej leteckej divízie diaľkového doletu (7. GvAD DD) 3. gardového leteckého zboru diaľkového doletu (3. GAK DD). Pilot Ivan Andrejevič Molotkov bol ranený a nemohol viesť lietadlo. Stroj prešiel do strmhlavého letu. Letovod lietadla Piotr Alexejevič Čečulin vyskočil na padáku v oblasti 6 až 7 km severne od Prešova. Pilot a strelci Nikolaj Iľjič Čuvriev a Vitalij Michajlovič Ľašenko zahynuli. Čečulin pôsobil od 28. decembra 1944 v partizánskej skupine Budennova, odkiaľ sa vrátil späť k svojej jednotke.[6][7]
  • Vo Výročnej správe I. štátneho gymnázia v Prešove za školský rok 1944-45 sa uvádza toto: „Strašná vojna vyžiadala si obete aj z radov študentstva nášho ústavu. Ladislav Adamčík, nádejný žiak II. triedy, zahynul 20. decembra 1944 pri bombardovaní Prešova.“[8]
  • Vo väzení Gestapa pri bombardovaní Prešova zahynuli títo občania Hanušoviec nad Topľou: 14-ročný Andrej Molitoris, Jozef Velebír, Bartolomej Puľo, Bartolomej Daniel a Ladislav Daniel.[9]
  • Prešovský spisovateľ Ľudovít Petraško zužitkoval svoje znalosti o bombardovaní Prešova pri realizácii dokumentárneho filmu Stalinove sviečky nad Prešovom. Túto tematiku spracoval aj vo faktografickej knihe A svetlo bolo ako vo dne.[10]
  • Nevybuchnuté bomby ako pozostatok bombardovania sa našli v roku 1986 pri stavbe mestskej haly a v roku 2006 pri výkopových prácach na stavbe železničnej stanice.[11]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c KRAJKOVIČ, Ján; ČORBA, Jozef; ŠVORC, Peter. Prešov : UNIVERSUM-EU, s. r. o., 2019. Dostupné online. ISBN 978-80-89946-10-5. Kapitola Z vojenských dejín Prešova v rokoch 1939 – 1945, s. 68 – 70.
  2. a b Pamätný deň – bombardovanie Prešova 20. decembra 1944 [online]. presov.sk, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  3. PETRAŠKO, Ľudovít. Stalinove sviečky nad mestom. Nálet na Prešov pred Vianocami 1944 očami pamätníkov. Pamäť národa (Bratislava: Ústav pamäti národa), ročník X, číslo 2/2014, s. 77. Dostupné online [cit. 2020-04-29]. ISSN 1336-6297.
  4. Pamätný deň 19. január 1945 - Deň Oslobodenia Prešova [online]. presov.sk, [cit. 2020-04-29]. Dostupné online.
  5. DUDÁŠ, Martin. Spomienky starých Prešovčanov. Prešov : Universum, 2018. ISBN 978-80-89946-04-4. S. 52.
  6. KAŠŠÁK, Peter; CIBULA, Martin. Kronika leteckej vojny nad Slovenskom [online]. kronika-airwarsk.blogspot.com, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.
  7. Solivar, Prešov, Nižný Šebeš, Išla [online]. vrtulnik.cz, [cit. 2020-04-29]. Dostupné online.
  8. Výročná správa I. štátneho gymnázia v Prešove za školský rok 1944-45. Prešov : Kníhtlačiareň Ivan Benko a spol.. Dostupné online. S. 10.
  9. LIPČÁKOVÁ, Helena. Hanušovce nad Topľou v období SNP. Hanušovské noviny (hanusovce.sk), október 2019, ročník XVII, číslo 3., s. 29. Dostupné online [cit. 2020-04-29].
  10. Ľudovít Petraško [online]. kniznica-poh.sk, [cit. 2020-01-29]. Dostupné online.
  11. PETRAŠKO, Ľudovít. Stalinove sviečky nad mestom. Nálet na Prešov pred Vianocami 1944 očami pamätníkov. Pamäť národa (Bratislava: Ústav pamäti národa), ročník X, číslo 2/2014, s. 78. Dostupné online [cit. 2020-04-29]. ISSN 1336-6297.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]