Bonnie a Clyde

Bonnie Parkerová (* 1. október 1910 – † 23. máj 1934) a Clyde Barrow (* 24. marec 1909 – † 23. máj 1934) boli známi zločinci vodcovia skupiny, s ktorou precestovali centrálnu časť Spojených štátov amerických počas veľkej hospodárskej krízy (1929 - 1933). Americkou tlačou a čitateľskou verejnosťou bolo ich pôsobenie označované za „éru verejného nepriateľstva“ (public enemy era), ktorá prebiehala medzi rokmi 1931 a 1934.

Aj keď sú dnes známe hlavne jeho bankové lúpeže Clyde Barrow preferoval skôr lúpežné prepadnutia malých obchodov alebo vidieckych čerpacích staníc. Odhaduje sa, že skupina zabila najmenej deväť policajtov a spáchala niekoľko vrážd civilistov. Napokon boli Clyde a Bonnie prepadnutí a zabití strážnikmi v Louisiane.

Clyde Barrow[upraviť | upraviť zdroj]

Clyde Barrow sa narodil v meste Ellis County v štáte Texas, blízko mesta Telico, ktoré leží južne od Dallasu. Bol piatym zo siedmich detí chudobnej farmárskej rodiny a prvýkrát ho zatkli na konci roku 1926. Druhýkrát bol zadržaný spolu so svojim bratom Marvinom "Buck" Barrowsom za zadržiavanie kradnutých moriakov. Clyde medzi rokmi 1927-29 vykrádal trezory, obchody a kradol autá. Po opakovaných zatknutiach ho v apríli 1930 chytili a poslali do väzenia Eastham Prison Farm. Vo väzení bol sexuálne zneužívaný svojim spoluväzňom, ktorého nakoniec zabil úderom do hlavy kusom rúry. Bola to jeho prvá vražda a po podmienečnom prepustení vo februári 1932 sa Clyde stal ešte ostrejším zločincom. Po väzenskej kariére sa sústreďoval na malé obchody, potraviny a čerpacie stanice, na ktorých prepady používal svoju obľúbenú zbraň - automatickú pušku M1918 Browning Automatic Rifle (BAR). Clydovou prioritou v živote údajne nebola sláva alebo zisk z bankových lúpeží, ale pomsta texaskému väzenskému systému, pre ktorý najviac trpel.

Bonnie Parkerová[upraviť | upraviť zdroj]

Bonnie Elizabeth Parkerová sa narodila v meste Rowena v štáte Texas, ako druhé z troch detí. Jej otec Charles bol murár a zomrel keď mala štyri roky. Presvedčila svoju matku Emmu, aby sa presťahovali do Južného Dallasu, kde žili v chudobe. Na strednej škole Bonnie vynikala v kreatívnom písaní, vyhrala krajskú súťaž v literatúre pre školu Cement City School a robila rozhovory s miestnymi politikmi. 25. septembra 1926, tesne pred jej šestnástymi narodeninami, sa vydala za Roya Thorntona. Ich spoločný život bol krátky; v januári 1929 sa od seba odlúčili, ale nikdy sa nerozviedli. Bonnie mala na ruke svadobný prsteň aj v deň svojej smrti. Reakcia jej manžela na jej smrť bola: „Som rád, že zomreli, je to lepšie ako keby ich chytili.“ 5. marca 1933 bol Thornton odsúdený na päť rokov väzenia za vlámanie a 3. októbra 1937 bol zabitý strážnikmi, keď sa pokúšal o útek z väzenia Eastham Farm Prison.

Úloha Bonnie[upraviť | upraviť zdroj]

Úloha Bonnie Parkerovej bola predmetom sporu. Členovia skupiny W. D. Jones a Ralph Fults tvrdili, že ju nikdy nevideli vystreliť zo zbrane. Jones v roku 1968 spomínal: „Počas piatich veľkých prestreliek, pri ktorých som bol s nimi, Bonnie ani raz nevystrelila z pištole.“ Mladšia sestra Clyda Marie urobila rovnaké vyhlásenie: „Bonnie nikdy nevystrelila zo zbrane, iba nasledovala môjho brata bez ohľadu na to, kam šiel.“ Reputácia Bonnie ako cigaretu fajčiacej zlodejky, hoci Bonnie nikdy nefajčila, vznikla z fotografie, ktorú našla polícia a poslala ju do tlače. Jej záľuba pre kreatívne písanie našla vyjadrenie v básňach The Story of Suicide Sal a The Trail's End.

Prvé stretnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Ohľadne prvého stretnutia Bonnie a Clyda existuje veľa verzií. Tá najviac vierohodná hovorí, že Bonnie stretla Clyda v januári 1930. Zostala v Južnom Dallase, aby pomohla priateľke so zlomenou rukou a pracovala ako čašníčka v miestnom bare, kde na Clyda narazila prvý krát. Veľa historikov verí, že Bonnie bola do Clyda zaľúbená. Ostala mu oddaná počas ich kriminálnej činnosti, až do ich smrti.

Horúčka[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé práce, prvé vraždy[upraviť | upraviť zdroj]

Počas väzby Clydovho brata Bucka v roku 1932 Clyde Barrow, Raymond Hamilton a ich skupina okrádali malé obchody a čerpacie stanice. V apríli 1932 bola Bonnie Parkerová zatknutá pri neúspešnom pokuse o krádež v meste Kaufman v štáte Texas, a následne ju uväznili. 30. apríla 1932 sa Barrow zúčastnil krádeže v meste Hilsboro v štáte Texas, pričom bol zabitý majiteľ obchodu J. N. Bucher. Na fotkách z tejto krádeže identifikovala manželka obete Clyda ako jedného zo strelcov. To bola prvá vražda, z ktorej bol obžalovaný. Medzitým bola Bonnie 17. júna 1932 krajskými vyšetrovateľmi zbavená viny a už o pár týždňov sa opäť pripojila ku Clydovi.

5. augusta 1932, počas návštevy Bonnie u svojej matky, Clyde, Hamilton a Everett Miligan popíjali alkohol v country bare v meste Stringtown v štáte Oklahoma napriek tomu, že pitie alkoholu bolo zakázané (zákon o prohibícii). Keď si ich šerif C. G. Maxwell so svojim zástupcom Eugeneom C. Moorom všimli na parkovisku, začala streľba, pričom Clyde usmrtil zástupcu. Bola to jeho prvá vražda príslušníka štátnych orgánov. Ďalším civilistom, ktorého Clyde zavraždil počas lúpeže v jeho obchode 11. októbra 1932, bol Howard Hall - v pokladni mal iba šesťdesiat dolárov.

W. D. Jones a Clyde boli priateľmi od detstva a na Vianoce roku 1932. Vtedy len 16-ročný Jones presvedčil Clyda, aby sa k ním mohol pridať a spolu opustili Dallas. Na ďalší deň zavraždili pri krádeži auta v meste Temple v štáte Texas Doyla Johnsona. O dva týždne neskôr, 6. januára 1933, Clyde zabil krajského zástupcu šerifa Malcolma Davisa, čo bola už piata vražda ich skupiny od apríla 1932.

Buck sa pridáva do skupiny[upraviť | upraviť zdroj]

22. marca 1933 bol Buck Barrow prepustený z väzenia a s manželkou Blanche, W. D. Jonesom, Clydom a Bonnie žili v dočasnom úkryte v meste Joplin v štáte Missouri. Buck a Blanche tam boli iba na návšteve, pričom sa snažili presvedčiť Clyda aby sa vzdal úradom.

Nevediac čo ich čaká, čelili 13. apríla miestni muži zákona v dvoch autách podozrivým pašerákom, ktorí žili v prenajatom apartmáne. Bolo paradoxné, že Clyde, "známy svojou chladnokrvnosťou počas streľby", mal viac skúsenosti z prestreliek, ako väčšina mužov zákona. On, Jones a Buck rýchlo zabili jedného zo strážnikov a smrteľne zranili ostatných, nastúpili do auta a ušli. Žijúci strážnici neskôr dosvedčili, že počas prestrelky vystrieľali štrnásť nábojov. Jeden z nich trafil Jonesa, jeden Clydov gombík na kabáte a ďalší škrabol Bucka, keď sa odrazil od steny.

Skupina unikla polícii v meste Joplin, ale jej členovia boli nútení sa vzdať svojich vecí v prenajatom apartmáne: Buckovej a Blanchinej manželskej zmluvy, Buckových prepúšťacích papierov z väzenia (len tri týždne starých), veľkého arzenálu, ručne napísanej básne a fotoaparátu s niekoľkými zvitkami filmu. Filmy bol vyvolané v novinách The Joplin Globe a obsahovali množstvo fotografií Clyda, Bonnie a Jonesa, medzi inými aj známu s Bonnie, ako fajčí cigaretu, drží pištoľ v ruke a odchádza po noviny. Za 3 mesiace prešli z Texasu až na ďaleký sever, do štátu Minnesota. Uniesli Dillarda Darbyho a Sophie Stoneovú aj s ich autom z mesta Ruston v štáte Louisiana, čo bol jeden z mála incidentov medzi rokmi 1932 a 1934, v ktorých uniesli úradníka alebo obeť lúpeže, a následne ho prepustili ďaleko od domova s peniazmi na návrat domov. V máji vylúpili banky v meste Lucerne v štáte Indiana a v meste Okabena v štáte Minnesota.

Kým fotky bavili čitateľov, gang bol „bol zúfalý a odrezaný od sveta“, ako napísala Blanche, keď bola vo väzení v roku 1930. Rastúca popularita prinášala do každodenného života ťažkosti, hlavne pri snahe zostať v anonymite.

V júni 1933 mali Jones a Bonnie blízko mesta Wellington v štáte Texas problémy s autom a následne autonehodu, pri ktorej si Bonnie poliala nohu kyselinou z akumulátora. Následkom popáleniny tretieho stupňa ťažko chodila a Clyde ju musel podopierať. Po ošetrení na blízkej farme pokračovali bez nej a pri následnej lúpeži zabili v meste Alma v štáte Arkansas Henryho D. Humphreya. Potom opäť unikli, navzdory zlému zdravotnému stavu Bonnie.

Platte City a Dexfield Park[upraviť | upraviť zdroj]

18. júla 1933 sa skupina nachádzala v Red Crown Tourist Court, južne od mesta Platte City v štáte Missouri. Tam si prenajali dve chatky prepojené garážami, ktoré stáli južne od hostinca, reštaurácie a obľúbeného miesta stretávok strážnikov. Majiteľ chatiek Neal Houser si pamätal, že Blanche zaregistrovala iba troch ľudí, ale všimol si, že z auta ich vystúpilo až päť. Šofér zaparkoval do garáže „gangsterským štýlom“, aby mohol rýchlo uniknúť a Blanche zaplatila radšej mincami, ako bankovkami. Ďalší deň si Houser všimol, že na oknách majú noviny a Blanche si opäť objednala päť jedál. Jej zovňajšok priťahoval pozornosť, nakoľko nebol typický pre ženu v tomto meste, čo stačilo na to, aby Houser privolal kapitána Williama Baxtera z diaľničnej stráže.

Keď Blanche Barrowová išla nakúpiť obväzy, jedlo a atropín sulfát na ošetrenie Bonninej nohy, lekárnik kontaktoval šerifa Holta Coffeyho, ktorý hliadkoval pri chatkách. Šerif sa spojil s kapitánom Baxterom, ktorý zavolal posily z Kansas City. O 11. hodine večer šerif Coffey viedol skupinu policajtov so samopalmi Thompson smerom k chatkám, ale prestrelka zo značnej vzdialenosti vyznela v prospech Clyda, ktorý spustil paľbu automatickou puškou BAR (Browning Automatic Rifle), ukradnutou 7. júla 1933 zo štátnej zbrojnice v meste Enid v štáte Oklahoma. Clyde trafil klaksón v obrnenom aute, čo zmiatlo policajtov, ktorí prestali strieľať a jemu sa podarilo utiecť.

O päť dní neskôr, 24. júla, sa Clydova skupina utáborila v opustenom Dexfield Parku, blízko mesta Dexter v štáte Iowa. Ich krvavé obväzy spozorovali občania a po ich obkľúčení strážnikmi a asi stovkou divákov sa opäť začala prestrelka. Clyde Barrow, Bonnie, W.D. Jones opäť unikli, Bucka a jeho manželku však polícia zatkla. Buck zomrel o päť dní neskôr v nemocnici Kings Daughters v meste Perry v Iowe na zápal pľúc po operácii pre utrpené zranenia. Hoci o mesiac Jones od páru odišiel, Barrow a Bonnie sa opäť spojili, držali sa v ústraní a kradli len pre dennú stravu. 22. novembra 1933 sa tesne vyhli zatknutiu, keď sa pokúsili stretnúť s rodinou blízko mesta Sowers v Texase, no tu ich už čakal šerif a vojaci.

16. januára 1934 sa Clydeovi Barrowovi podarilo oslobodiť Henryho Methvina, Raymonda Hamiltona a niekoľkých ďalších odsúdených z väzenia Eastham Farm Prison. Texaský väzenský systém tak získal veľmi negatívnu publicitu a Clyde Barrow dosiahol vytúženú odvetu, o ktorú sa dlho pokúšal. Počas úniku z väzenia utiekol Joe Palmer, ktorého dolapením bol poverený Joe Crowson, a ktorého likvidácia mala pomôcť vylepšiť naštrbenú dôveru verejnosti. Väzenský veliteľ Lee Simmons musel sľúbiť, že všetkých utečencov dolapí alebo zlikviduje. Texaský úrad výkonu trestu kontaktoval kapitána Franka A. Hamera a snažil sa ho presvedčiť, aby sa zapojil do lovu na Barrowovu skupinu. Nakoniec Hamer súhlasil.

Podľa novín Easter Sunday zabili 1. apríla 1934 Barrow a Henry Methvin dvoch diaľničných strážcov v meste Grapevine v štáte Texas. Svedok povedal, že najprv začali strieľať strážnici, ale neskôr sa zistilo, že prvým strelcom bol Methvin. Barrow sa pridal, strieľajúc na druhého strážnika.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Bonnie a Clyde boli zabití 23. mája 1934 na opustenej ceste, blízko mesta Bienville Parish v štáte Louisiana. Pár bol zabitý dvoma strážnikmi z Louisiany a štyrmi z Texasu, keď sa pokúšali uniknúť.

Texaskí strážnici:

Frank Hamer (1884–1955)
B.M. "Manny" Gault (1896–1947)
Bob Alcorn (1897–1964)
Ted Hinton (1904–1977)

Lousianskí strážnici:

Henderson Jordan (Louisianský šerif) (1896–1958)
Prentiss Morel Oakley (1905–1957)

Skupina bola vedená strážnikom Hamerom, ktorý začal hľadať Bonnie a Clyda už 10. februára 1934. Nikdy predtým pár nevidel, ale nastražil na nich pascu; pozval ich na stretnutie, vydávajúc sa za rodičov Henryho Methvina (člena skupiny). Hamer získal zbrane značky BAR a 20 ochranných štítov. Študoval presuny Clydovej skupiny a zistil, že sa pohybujú v piatich centrálnych štátoch USA. Vedel, že keď porušili zákon v jednom, mohli sa jednoducho premiestniť do druhého, kde bola iná súdna právomoc. Barrow si svoje kroky dôsledne plánoval.

21. mája 1934 boli štyria členovia skupiny strážnika Hamera v meste Shreveport, štát Louisiana, kde zistili, že Bonnie a Clyde odišli s Methvinom do mesta Bienville Parish. Celá skupina, pozostávajúca z kapitána Hamera, šerifov Boba Alcorna a Teda Hintona (ktorý stretol pár v minulosti), ďalej strážnika B. M. „Manny“ Gaulta, šerifa mesta Bienville Parish Jordana Hendersona a jeho zástupcu Pretissa Oakleho, nastražili pascu na štátnej diaľnici č. 154, od mesta Gibsland až po mesto Sailes. Približne o 9:15 ráno 23. mája 1934 spozorovala skupina strážnikov ukrytá v kríkoch Clydov Ford V8. Vracal sa navštíviť Methvinovho otca. Strážnici začali strieľať a zabili Barrowa i Parkerovú. Paľbu podľa všetkého spustil Oakley, ktorý ranou do hlavy zabil aj Barrowa. Strážnici zaistili z auta špeciálne automatické samopaly, brokovnice a pištole.

Vyhlásenie Teda Hintona a Boba Alcorna obsahuje toto: "Všetci strážnici mali zbrane. My sme začali strieľať najskôr zo samopalov, potom sme prešli na brokovnice. Auto vošlo do priekopy, prevrátilo sa a my sme strieľali, až kým nezastavilo. Bolo zahalené dymom a dokonca neskôr začalo aj horieť." Jeden zdroj povedal, že Bonnie a Clyde boli postrelení viac ako 50-krát, iný zasa, že to bolo „iba“ 25 krát. Nasledovala prehliadka auta, kde našli arzenál zbraní, ako rôzne druhy samopalov, pušiek, niekoľko tisíc nábojov a asi pätnásť sérii poznávacích značiek aut z rôznych štátov.

Auto aj s telami odviezli do firmy Conger Furniture Store & Funeral Parlor blízko centrálnej vlakovej stanice štátu Illinois (Teraz je to múzeum Bonnie a Clydea). H. D. Darby (mladý človek, ktorý pracoval pre McClure Funeral Parlor v meste Ruston, štát Louisiana) a Sophie Stoneová prišli na identifikáciu tiel, nakoľko boli Barrowovou skupinou v apríli 1933 v meste Ruston unesení (a prepustení blízko mesta Waldo v Arkansase).

Pohreb[upraviť | upraviť zdroj]

Bonnie and Clyde si priali byť pochovaní jeden vedľa druhého., ale rodina Bonnie Parkerovej to nechcela dopustiť. Matka Bonnie chcela pozostatky svojej dcéry priniesť domov, ale dav, ktorý obkolesil ich dom, to znemožnil. Bonnie Parkerová bola pochovaná na cintoríne Fishtrap, ale v roku 1945 boli jej pozostatky presunuté na cintorín Crown Hill v meste Dallas.

Clydova rodina využila služby pohrebníctva Sparkman-Holtz-Brand Morticians v meste Dallas. Telá známej dvojice chcelo vidieť tisíce ľudí. Clyde Barrow je pochovaný na cintoríne Western Heights v meste Dallas, vedľa neho leží jeho brat Marvin.

Ford, v ktorom obaja zomreli, bol v júni 2009 vystavený v Primm Valley Resort and Casino v meste Primm, štát Nevada.

Spory a následky[upraviť | upraviť zdroj]

Hamer a Gault boli texasskí strážnici, Hinton a Alcorn dalasskí šerifovia, Jordan bol šerif mesta Bienville Parish a Oakley zástupca tohto mesta. Každý z nich mal v dolapení Bonnie a Clyda vlastnú úlohu a podiel, no presné informácie nie sú doteraz známe. Historici ako Phillips, Treherne a E. R. Milner neboli schopní nájsť zatykač na Bonnie Parkerovú. Zložky FBI obsahovali len jeden zatykač a to na Barrowa, ktorý ukradol auto. V roku 1979 bol publikovaný spis Teda Hintona o pasci, podľa ktorého strážnici držali Methvinovho otca Iva, ktorému bolo za mlčanlivosť ponúknuté odpustenie dvoch vrážd jeho syna.

Prentiss Oakley, ktorý povolil streľbu na Bonnie a Clyda, bol jediným, ktorý to oľutoval verejne. Zbrane nájdené v aute patrili Lee Simmonsovi (podriadený Franka Hamera). Alcorn neskôr vrátil Barrowovej rodine saxofón; iné osobné veci boli vzaté strážnikmi a neskôr predané ako suveníry. Kufor plný peňaz bol z auta vzatý šerifom Jordanom. Pokým Hamer, Jordan a Hinton išli oznámiť šéfom čo sa stalo, Gault, Oakley a Alcorn stratili kontrolu nad davom, ktorý si odstrihol kúsok vlasov a šiat Bonnie, ktoré predali ako suveníry.

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Každý zo šiestich mužov získal odmenu 200,23 dolárov z pôvodných 26 000 dolárov, ktoré sľúbil Tedovi Hintonovi dallaský šerif Schmid. Väčšina sumy však išla štátu, kraju ale aj iným organizáciám. Vo februári 1935 začali dallaské úrady pojednávanie s dvadsiatimi rodinami a priateľmi, ktorí boli zatknutí a neskôr uznaní vinnými za napomáhanie Bonnie a Clydovi. Blanche Barrowová oslepla permanentne na ľavé oko a od prestrelky v Dexfield Parku (1933) bola držaná vo väzbe s obvinením na podozrenie z vraždy. Bola odsúdená na desať rokov, ale v roku 1939 bola podmienečne prepustená za dobré správanie. Vrátila sa do Dallasu, kde zanechala kriminálny život a žila so svojim otcom, o ktorého sa starala. V roku 1940 sa vydala za Eddieho Frasureho, dispečera v taxi firme, s ktorým žila až do jeho smrti v roku 1969. Warren Beatty sa snažil kúpiť práva na jej meno, ktoré chcel použiť vo filme Bonnie a Clyde. Zomrela vo veku 77 rokov 24. decembra 1988 na rakovinu a je pochovaná v Dallas's Grove Hill Memorial Park pod menom „Blanche B.Frasure“.

Barrowovi kolegovia Raymond Hamilton a Joe Palmer utiekli v januári 1934 z väzenia Eastham, no boli chytení a obvinení z vraždy. Skončili 10. mája 1935 na elektrickom kresle väznice „Old Sparky“ v meste Huntsville v Texase. Barrowov chránenec W. D. Jones ušiel z Dexfield Parku v roku 1933, našiel si prácu ako zberač bavlny, no aj tak ho chytili a poslali späť do väznice v Dallase. Bol obvinený z vraždy Doyla Johnsona a odsúdený na 15 rokov. Bol zabitý 4. augusta 1974 žiarlivým priateľom ženy, ktorá mu chcela pomôcť utiecť.

Ďalší chránenec Henry Methvin bol obvinený z vraždy a prepustený v roku 1942. V roku 1948 zaspal opitý na železničných koľajniciach a bol usmrtený prechádzajúcim vlakom. Jeho otec Ivy bol zabitý v roku 1946. Frank Hamer sa vrátil do normálneho života ako konzultant pre spoločnosti, predávajúce ropu. Zomrel v roku 1955 ako sedemdesiatročný. Bob Alcorn zomrel 23. mája 1964, presne 30 rokov od dňa smrti Bonnie a Clyda.

Festival Bonnie a Clyda[upraviť | upraviť zdroj]

Každý rok je organizovaný v meste Gibsland festival blízko miesta smrti Bonnie a Clyda. Nachádza sa tu aj obchod so suvenírmi.

Bonnie and Clyde v médiach[upraviť | upraviť zdroj]

Bonnie Parker and Clyde Barrow boli prvými kriminálnymi celebritami modernej doby. V meste Joplin v apríli 1933 našla polícia niekoľko filmov, poéziu a fotografie, zobrazujúce pár s W. D. Jonesom v zaujímavých pózach. Báseň „Suicide Sal“ sa stala populárnou. O dva dni boli fotky aj báseň zverejnené v novinách po celej krajine. Šesť týždňov pred tým, ako bol pár zabitý, Barrow napísal list úradníkovi Henrymu Fordovi, ktorému sa chválil, že má jeho auto. Hoci nie je dokázané, že list je od Clyda, dodnes sa nachádza vo Fordovom múzeu.

Film[upraviť | upraviť zdroj]

1937: You Only Live Once – režisér Fritz Lang.
1958: Bonnie Parker Story – režisér William Witney – herečka hrajúca Bonnie: Dorothy Provine
1967: Bonnie a Clyde – režisér Arthur Penn – herci: Warren Beatty a Faye Dunawayová.
1992: Bonnie & Clyde: The True Story – herci: Tracey Needman ako Bonnie Parkerová, Dan Ashbrook ako Clyde Barrow.
2019: “The highwaymen” - réžia John Lee Hancock, hrajú Woody Harrelson a Kevin Costner ako texaskí rangeri Maney Gault a Frank Hamer

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

1967 – Serge Gainsbourg v duete s Brigitte Bardotovou naspieval pieseň „Bonnie a Clyde“. Táto pieseň bola prespievaná v roku 1990 Lunou a MC Solaarom.
1967 - Georgie Fame vydal pieseň „The Ballad of Bonnie a Clyde“.
1968 - Lester Flatt a Earl Scruggs vydali album pod názvom „The Story of Bonnie a Clyde.
1968 - Merle Haggard vydal pieseň „Legend of Bonnie a Clyde“.
1997 - Ruská rocková skupina Splean naspievala pieseň „Bonnie a Clyde“ na ich album „Black Eye“
2014 - Avicii v spolupráci s Audrou Mae vydali singel s názvom „Addicted to You".
2016 - Juhokórejský umelec Dean vydal singel s názvom „Bonnie & Clyde“
2021 - Juhokórejská umelkyňa Yuqi [(g)i-dle] vydala pieseň „Bonnie & Clyde“

Muzikál[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1999 vytvoril Japonec Takarazuka Revue muzikál, ktorý rozprával príbeh o Bonnie a Clydovi. V hlavných úlohách hrali Tatsuki Koju a Hitomi Tsukikage.

Historická perspektíva[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď už prešlo veľa rokov od smrti Bonnie a Clyda, historici udalosti stále skúmajú. Najznámejší je E. R. Milner, historik, spisovateľ a expert na ich éru, ktorý napísal knihu The Lives and Times of Bonnie a Clyde.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Blanche Caldwell Barrow and John Neal Phillips - My Life with Bonnie and Clyde.
Rick Cartledge - The Guns of Frank Hamer.
Miriam Allen DeFord - The Real Bonnie and Clyde.
Jeff Guinn - Go Down Together: The True, Untold Story of Bonnie and Clyde.
Betty Nygaard King - Hell Hath No Fury: Famous Women in Crime.
James R. Knight, and Jonathan Davis - Bonnie and Clyde: A Twenty-First-Century Update.
Jason Matteson - Texas Bandits: A Study of the 1948 Democratic Primary.
E.R. Milner The Lives and Times of Bonnie and Clyde
John Neal Phillips - Running with Bonnie and Clyde, the Ten Fast Years of Ralph Fults.
Winston G. Ramsey - On The Trail of Bonnie and Clyde.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bonnie a Clyde

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bonnie and Clyde na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).