Borčice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°58′45″S 18°08′17″V / 48,979167°S 18,138056°V / 48.979167; 18.138056
Borčice
obec
Borčice Kaštieľ.jpg
Kaštieľ v obci
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Ilava
Nadmorská výška 228 m n. m.
Súradnice 48°58′45″S 18°08′17″V / 48,979167°S 18,138056°V / 48.979167; 18.138056
Rozloha 4,12 km² (412 ha) [1]
Obyvateľstvo 604 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 146,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1238
Starosta Anton Fabuš[3] (SMER-SD)
PSČ 018 53 (pošta Bolešov)
ŠÚJ 557391
EČV IL
Tel. predvoľba +421-42
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Borčice 73
018 53  Bolešov
E-mailová adresa obec-borcice@stonline.sk, starosta@mail.t-com.sk
Telefón 449 32 83, 444 02 63
Fax 449 32 83
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Borčice, Ilava District
Webová stránka: www.obecborcice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Borčiceobec na Slovensku v okrese Ilava.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Borčice ležia uprostred Ilavského podolia na terase Váhu[4].

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dedina bola súčasťou Trenčianskeho hradného panstva, neskoršie vo vlastníctve viacerých zemianskych rodín. Jej prvá písomná zmienka je spojená s benediktínskym opátstvom na Skalke a v archívnych prameňoch sa uvádza roku 1224. V roku 1238 uvádzaná pod názvom Bork. Zemiansky rod Borčickovcov doložený zo 14. storočia. Zemania zastávali v stredoveku vysoké funkcie v stoličnej správe Trenčianskej stolice. Známy je Peter z Borčíc ako stoličný notár (1479), Bartolomeus Borčický (1536), trenčiansky slúžny Ján Borčický, ktorý sa stal aj stoličným slúžnym (1571). Ako služobníci cirkvi vynikli nitriansky kanonik Jeremiáš z Borčíc (1520 – 1529). Štefan Borčický bol administrátorom (správcom) levického tridsiatku aj provizorom Šášovského hradu. Na sklonku 15. storočia, ako sa píše v Lexikóne erbov Trenčianskej stolice (H+H 2000) mal Peter z Borčíc štyroch synov, z ktorých Juraj a Albert založili základné rodové línie Borčickovcov. Majetok Borčickovci rozšírili o Bolešov, neskoršie získali aj majetky v Drietome, Podskalí a v Preseľanoch. Erb rodu Borčickovcov vydal kráľ Ľudovít II. 25. januára 1520. Najstaršou zachovanou pečaťou je pečať Martina Borčického (1528).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Borčice (okr.IL) SODB 2001
Slováci
  
99,00 %
Ostatní,Nezistení,Česi
  
1,00 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Borčice (okr.IL) SODB 2001
Rímskokatolícka c.
  
91,00 %
Bez vyznania
  
3,00 %
Gréckokatolícka c.
  
1,00 %
Ostatní,Nezistení
  
5,00 %

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci Borčice je zrenovovaný klasicistický kaštieľ, postavený na starších základoch s priľahlým parkom (1815), ktorý je dnes súkromným majetkom. Nachádzajú sa tu aj dve kaplnky: z nich v jednej je oltár, zapísaný ako kultúrna pamiatka, na cintoríne je baroková socha svätého Jána Nepomuckého, ktorá je tiež zapísaná ako kultúrna pamiatka.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Kropilák, M. a kol., 1977, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. zv.: A — J. Veda, Bratislava, 528 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]