Boulé

Boulé (starogr. βουλή – boulé; v preklade „rada“) bola v starovekom Grécku mestská rada poverená každodennou správou štátu (polis). Hoci rady s týmto názvom existovali vo viacerých štátoch, najlepšie je zdokumentovaný systém fungujúci v Aténach. V oligarchiách boli pozície v rade často dedičné, zatiaľ čo v demokraciách boli členovia zvyčajne vyberaní žrebom na jeden rok.^[1]

Aténska boulé

Pôvodnou radou v Aténach bol aristokratický areopág, zložený z bývalých archontov. Postupným demokratizačným procesom však jeho vplyv klesal v prospech rady zvanej boulé.

Solónova a Kleisthenova boulé

V rámci Solónových reforiem (začiatok 6. stor. pred Kr.) vznikla pravdepodobne prvá Rada štyristo. Rozhodujúcu reformu však zaviedol až Kleisthenes v roku 508 pred Kr., ktorý vytvoril Radu päťsto.

Výber členov: Každá z desiatich nových fýl dodávala 50 mužov, ktorí boli vyberaní žrebom z jednotlivých démov podľa počtu ich obyvateľov.^[2]
Podmienky: Členom sa mohol stať len slobodný muž starší ako 30 rokov. Funkčné obdobie trvalo jeden rok a nikto nesmel slúžiť v rade viac ako dvakrát za život.^[3]

Organizácia a právomoci (Prytaneia)

Boulé zasadala každý deň okrem sviatkov. Výkonné vedenie rady sa striedalo medzi fýlami v intervaloch zvaných prytaneia. Každý mesiac vládlo 50 zástupcov jednej fýly (prytani), pričom ich predseda sa žreboval každý deň nanovo.^[4]

Po reformách Efialta (461 pred Kr.) prevzala boulé väčšinu administratívnych právomocí:

Probouleuma: Príprava programov a návrhov pre ľudové zhromaždenie (ekklésia). Bez predbežného súhlasu rady nemohlo zhromaždenie o ničom hlasovať.
Správa štátu: Dozerala na financie, vojnovú flotilu, jazdectvo, verejné stavby a starostlivosť o siroty a invalidov.
Kontrola úradníkov: Vykonávala previerky úradníkov pred nástupom do funkcie a po jej skončení.^[5]

Boulé v iných štátoch

Rady existovali v celom gréckom svete, často pod názvom synedrion:

Macedónske kráľovstvo: Kráľovi pomáhal zbor poradcov nazývaný synedrion. Hoci nešlo o demokratický orgán, členovia mali právo na slobodu prejavu.
Korintský spolok: Mal spoločný synedrion (kongres zástupcov), ktorý zasadal v Korinte a koordinoval vojenské sily proti Perzii.

Moderné Grécko

Názov sa v modernej gréčtine zachoval v podobe Vouli ton Ellinon (Grécky parlament), čo je názov jednokomorového zákonodarného zboru súčasného Grécka.

Referencie

↑ Ludvík Svoboda a kol.. Encyklopedie antiky. Praha : Academia, 1973. S. 112.
↑ MANIN, Bernard. The Principles of Representative Government. Cambridge : Cambridge University Press, 1995. ISBN 978-1-4619-4910-7.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 32.
↑ BECK, H. A Companion to Ancient Greek Government. John Wiley & Sons, 2013. s. 201.
↑ OBER, Josiah. Democracy and knowledge. Princeton : Princeton University Press, 2008. ISBN 978-1-4008-2880-7.

Pozri aj

[:112-1] Ludvík Svoboda a kol.. Encyklopedie antiky. Praha : Academia, 1973. S. 112.

[Manin1995-2] MANIN, Bernard. The Principles of Representative Government. Cambridge : Cambridge University Press, 1995. ISBN 978-1-4619-4910-7.

[Adkins32-3] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 32.

[Beck2013-4] BECK, H. A Companion to Ancient Greek Government. John Wiley & Sons, 2013. s. 201.

[Ober2008-5] OBER, Josiah. Democracy and knowledge. Princeton : Princeton University Press, 2008. ISBN 978-1-4008-2880-7.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]