Bracigovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 42°01′30″S 24°22′13″V / 42,025036°S 24,370182°V / 42.025036; 24.370182
Bracigovo
Брацигово
mesto
Bracigovo-celkPohlad001.jpg
pohľad na centrálnu časť mesta
BUL Брацигово COA.gif
Erb
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Pazardžik
Okres Bracigovo
Nadmorská výška 450 m n. m.
Súradnice 42°01′30″S 24°22′13″V / 42,025036°S 24,370182°V / 42.025036; 24.370182
Rozloha 26,199 km² (2 620 ha)
Obyvateľstvo 4 263 (2015)
Hustota 162,72 obyv./km²
PSČ 4579
Tel. predvoľba 03552
Bulgaria location map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Bratsigovo

Bracigovo (bulh. Брацигово) je malé mesto v centrálnom južnom Bulharsku, ktoré sa nachádza v Pazardžickej oblasti. Je centrom rovnomenného okresu. Mesto je bohaté na architektonické pamiatky, má dlhoročnú architektonicko-staviteľskú tradíciu a hralo významnú úlohu v Aprílovom povstaní.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v kotline v severnej časti Západných Rodop na východe Pazardžickej oblasti približne 6 kilometrov východne od mesta Peštera a 21 kilometrov juhovýchodne od oblastného centra Pazardžiku. Mesto je rozložené na obidvoch brehoch malej riečky Umiška.[1][2]

História mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vykopávkach v meste a okolí sa našli dôkazy osídlenia Trákmi aj prvými Slovanmi. Samotné mesto vzniklo v 16. storočí ako následník Turkami vypáleného a zbúraného mesta Prevren. V priebehu 17. storočia pribudli k pôvodným obyvateľom presídlenci z oblasti pirinského Macedónska (z nevrokopského regiónu) a v priebehu 18. storočia aj presídlenci z egejského Macedónska (z kosturského regiónu).

V priebehu bulharského národného obrodenia v roku 1831 bola otvorená cirkevná škola, v roku 1848 bola otvorená škola so svetským zameraním a neskôr pribudla aj dievčenská škola. Pod vedením Vasila Petleškova bola v roku 1874 otvorená aj národná čitáreň „Trendafil“ a mesto sa tak stalo významným bulharským rodopským kultúrnym centrom.

Bracigovo bolo jedným z najaktívnejších miest v priebehu Aprílového povstania, ktoré sa začalo 21. apríla roku 1876. Napriek relatívne dobrej pripravenosti a vojenskej organizácii, boli bracigovčania po 18 dňoch vzdorovania nútení z dôvodu absolútnej nerovnosti síl pristúpiť na prímerie. Turci nedodržali slovo dané pri dohodnutí prímeria a po odovzdaní zbraní vtrhli do mesta. Zabitých bolo 141 obyvateľov mesta a 252 bolo poslaných do núteného exilu v Anatólii. Vodca povstania v Bracigove, Vasil Petleškov bol dopadnutý a zabitý. Bracigovo bolo oslobodené na začiatku januára roku 1878.[3]

Pamiatky[1][2][upraviť | upraviť zdroj]

Bracigovo je na pamiatky bohaté, bolo sídlom slávnej bracigovskej architektonicko-staviteľskej školy a z obdobia národného obrodenia sa v meste zachovalo veľké množstvo typickej obrodeneckej rodopskej architektúry. Najvýznamnejšie pamiatky v Bracigove sú:

Okrem pamiatok spomenutých vyššie sa v meste nachádza aj veľké množstvo ďalších architektonických pamiatok, prevažne z obdobia bulharského národného obrodenia (napríklad Petleškovova maaza, Damovov dom a veľa iných), ako aj niekoľko pamätníkov. V meste stojí od druhej polovice 20. storočia aj rozľahlé Historické múzeum, ktoré sa vo svojich expozíciách venuje prevážne histórii Aprílového povstania v meste a dejinám v období bulharského národného obrodenia a novším.

Bracigovská architektonicko-staviteľská škola[upraviť | upraviť zdroj]

Bracigovo bolo v období bulharského národného obrodená známe množstvom významných staviteľských majstrov, ktorí boli pozývaní do mnohých častí Bulharska a postavili množstvo významných stavieb. Typickému štýlu sa začalo hovoriť bracigovská architektonicko-staviteľská škola a je jej venovaná aj najväčšia expozícia bracigovského etnografického múzea.

Medzi najvýznamnejšie stavby postavené bracigovskými majstrami patria napríklad: metropolitný chrám svätej Maríny v Plovdive, katedrála svätej Nedele v Sofii, chrám svätého Jána Krstiteľa v Bracigove, chrám svätého Mikuláša v Karlove, katolícka katedrála svätého Ľudovíta v Plovdive a mnoho ďalších.

Architektonicko-staviteľská tradícia mesta pokračovala aj po oslobodení Bulharska a v roku 1912 tu bola založená architektonicko-staviteľská odborná škola, ktorá funguje dodnes.[4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 205. (bulharsky)
  2. a b opoznai.bg
  3. zonebulgaria.com
  4. bratsigovo.net

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]