Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′16″S 20°9′21″V / 49,17111°S 20,15583°V / 49.17111; 20.15583
Bradavica
vrch
Dolina Starolesna, Starolesny Szczyt i Gerlach.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 476 m n. m.
Súradnice 49°10′16″S 20°9′21″V / 49,17111°S 20,15583°V / 49.17111; 20.15583
Prvovýstup K. Tetmajer, T. Żeleński, Klimek Bachleda, Ján Bachleda-Tajber
 - dátum 14. august 1892
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Bradavica
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Bradavica (poľ. Staroleśny Szczyt, Staroleśna, Staroleśniański Szczyt, nem. Warze, maď. Bibircs) je jedenásty najvyšší vrch (2 476 m n. m.) vo Vysokých Tatrách.

 Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na hrebeni medzi Východnou Vysokou a Slavkovským štítom, z ktorého od Bradavice vybieha na juh rázsocha Velických Granátov. Je najvyšším vrcholom tohto hrebeňa. Bradavica sa klenie nad tromi dolinami - Slavkovskou, Velickou a Veľkou Studenou. Má štyri vrcholy, oddelené Sedlom Bradavíc. V slovenčine nie sú označené. Najvyšší je severovýchodný.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vysvetľuje sa tvarom štítu. Poliaci majú pre Bradavicu odlišný názov Staroleśny Szczyt, ktorý je odvodený s poľského pomenovania Veľkej Studenej doliny. Názov vznikol okolo roku 1880.[2]

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Prvovýstup vykonali 14. augusta 1892 Kazimierz Przerwa - Tetmajer, Tadeusz Boy - Żeleński, Klimek Bachleda a Jan Bachleda - Tajber. Vystupovali na vrchol z Poľského hrebeňa. Najprv prekonali Východnú Vysokú, Kupolu a Westerovho štítu zostúpili na Zvodnú lávku pod vrcholmi Bradavice. Potom pokračovali lávkou a roklinou nad Veľkou Studenou dolinou do Sedla Bradavíc a z neho ne severovýchodný a východný vrchol. Prvý zimný výstup urobili 15. februára 1906 Ernst Dubke a Alfred Martin s vodcami Jánom Franzom a Jánom Breuerom.[2]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Na Bradavicu nevedú žiadne značené turistické cesty a kvôli tomu je prístupná len v sprievode horského vodcu. Na vrchol Bradavice vedie viacero výstupových trás od Sliezskeho domu.

  • popod Rohatú vežu,
  • cez Zvodnú lávku,
  • hrebeňom z Východnej Vysokej a cez Zvodnú lávku.

Prevýšenie je 800 m. Stredná náročnosť popod Rohatú vežu. Trvanie 6 až 8 hodín.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  3. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]