Bradlový potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bradlový potok
Potok
Zdrojnica Slanské vrchy
Ústie Slančík
Dĺžka 4,2 km
Povodie Bodrog
Hydrologické poradie 4-30-11-012
Číslo recipienta 4-30-11-140
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bradlový potok (pred 2012 aj Bradlá alebo Bradla)[1] je potok v Above, v juhovýchodnej časti okresu Košice-okolie. Je to pravostranný prítok Slančíka, má dĺžku 4,2 km a je tokom VI. rádu.

Pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Milič, na severovýchodnom úpätí vrchu Bradlo (840,0 m n. m.) v nadmorskej výške cca 439 m n. m., západojuhozápadne od obce Slanec. Od prameňa tečie na krátkom úseku najprv na severovýchod, následne sa stáča viac-menej východným smerom, pričom z juhu obteká spomenutú obec. Potom sa stáča opäť na severovýchod, podteká tri koľaje železničnej trate Košice – Čierna nad Tisou, zľava priberá svoj jediný prítok prameniaci na východnom okraji intravilánu obce Slanec a napokon sa stáča na východ. Koryto sa na záverečnom úseku mierne vlní, podteká cestu II. triedy č. II/552 a západne od obce Slanské Nové Mesto ústi v nadmorskej výške 202,7 m n. m. do Slančíka.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Toponymum Bradlový potok (pred 2012 aj Bradlá alebo Bradla) je odvodené z názvu vrchu Bradlo (840 m n. m.), na SV úpätí ktorého pramení. Podobne sú z názvu vrchu Bradlo odvodené aj staršie alternatívne názvy vodného toku Bradlá a Bradla.

Na SZ úpätí vrchu Bradlo (840 m n. m.) pramení v nadmorskej výške 650 m n. m. iný vodný tok s názvom Bradliansky potok (prítok Hrabovca)[2] s hydrologickým poradím 4-32-05-031; názov tohto ľavostranného prítoku vodného toku Hrabovec, ktorý ďalej ústi do Olšavy v povodí Hornádu, je tiež odvodený z tohto toponyma Bradlo (840 m n. m.). Priama vzdialenosť prameňa Bradlového potoka (súčasť povodia Bodroga) a prameňa Bradlianskeho potoka (súčasť povodia Hornádu) je iba 2,8 km, ale každý z týchto dvoch vodných tokov tečie z vrchu Bradlo (840 m n. m.) na inú stranu a teda do iného povodia. Oba geografické názvy sú jazykovo pravidelne utvorené ako dvojčlenné determinované názvy so zhodou z adjektíva a zo substantíva, každý ale inou príponou prídavného mena.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-1734/2012 zo dňa 19.3.2012 o štandardizácii 18 názvov vodných tokov. Spravodajca ÚGKK SR ročník 44, 2012, čiastka 2, s. 17. Dostupné na *[1] (2021-04-03).
  2. Rozhodnutie predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky číslo P – 2144/2007 zo dňa 30. 3. 2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch – Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR ročník 39, 2007, čiastka 2, s. 41. Dostupné na *[2] (2021-04-11).