Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
SOR BN 9,5 obchádza pokazený SOR B 9,5 na Námestí Josipa Andriča v Chorvátskom Grobe v prvý deň skúšobnej prevádzky prvej linky BID
Mapa liniek a zón IDS BSK

Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji (IDS BK, starší názov: Bratislavská integrovaná doprava, skrátene BID) je integrovaný dopravný systém, ktorý by mal zatraktívniť verejnú dopravy zavedením intervalových cestovných poriadkov, očíslovaním liniek prímestskej dopravy, sprehľadnením, zatraktívnením tarify a zrušenia zbytočného dotovania viacerých súbežných dopravných spojov.

Prvá etapa IDS BK mala byť spustená 1. marca 2013 na území mesta Bratislava a okresu Malacky, kvôli technickým problémom bola spustená až 1. júna 2013. Do projektu sú zatiaľ zapojení dopravcovia Dopravný podnik Bratislava, Slovak Lines a Železničná spoločnosť Slovensko (len vlaky kategórie Os a REX). Pôvodne plánovala vstúpiť aj spoločnosť RegioJet Slovensko, neskôr od zámeru upustila[1]. Koordinátorom projektu je Bratislavská integrovaná doprava, a.s.

Tretia etapa bola spustená 1. novembra 2015, ktorá integruje aj okresy Senec a Pezinok a niektoré ďalšie obce mimo Bratislavského kraja. Súčasne bol zjednotený typ cestovných lístkov vo všetkých formách dopravy v kraji a bola upravená ich cena.[2]

Tarifa[upraviť | upraviť zdroj]

Základom tarify IDS BK je rozdelenie územia na zóny. Ich počet je dôležitý pre stanovenie ceny lístka, na rozdiel od doteraz používanej kilometrickej tarify. Cestujúci si podľa schémy zón, alebo cestovného poriadku zistí cez koľko zón (pri jednorazových lístkoch), resp. cez ktoré zóny (pri predplatných lístkoch) pocestuje a podľa toho zaplatí cestovné. Mesto Bratislava spadá do zón 100 a 101, pre ktoré platia niektoré odlišné podmienky – nie je možné zakúpiť samostatne iba jednu z týchto zón a cena predplatných lístkov je pre ne mierne odlišná. Zvyšok územia je rozdelený na 19 zón (platí v prvej etape – okres Malacky), nazývaných regionálne zóny.[3]

V súčasnosti sú k dispozícií predplatné cestovné lístky s platnosťou 30, 90, alebo 365 dní a jednorazové lístky s ohraničenou časovou a zónovou platnosťou. Pri kúpe si zákazník určí zóny pre ktoré si predplatný lístok chce zakúpiť a to najviac 10 zón, alebo celosieťový lístok. Podľa počtu zón a dĺžky platnosti sa vypočíta cestovné. Následne môže cestujúci neobmedzene používať všetky spoje všetkých dopravcov IDS BK v príslušných zónach po dobu platnosti predplatného lístka.[4] Tržby si dopravcovia medzi sebou následne rozdelia podľa vopred stanovených pravidiel, najmä na základe počtu vozoikilometrov, ktoré odjazdia v jednotlivých zónach.[5] Existuje aj možnosť zakúpiť predplatný lístok a súčasne kartu využiť ako elektronickú peňaženku. V prípade, keď časť cesty prechádza cez predplatený úsek, táto časť sa nespoplatní a pri platbe elektronickou peňaženkou je cena nižšia ako pri nákupe jednorazových lístkov.

Prehľad cien a platnosti jednotlivých lístkov je dostupný na stránkach IDS BK alebo v komplexnejšej podobe na [1]

Príklad použitia predplatného lístka: Ak cestujúci absolvuje pravidelne trasu Zohor-Bratislava, oplatí sa mu kúpiť si predplatný lístok pre zóny 100, 101, 215 a 225 za 51,90€ (30-dňový, 90- a 365-dňové lístky sú výhodnejšie). Pri cestovaní prímestskou linkou sa lístkom preukáže pri nástupe vodičovi, vo vlaku pri kontrole sprievodcom, vlakvedúcim alebo revízorom a v MHD pri kontrole revízorom. Počas platnosti predplatného lístka cestuje neobmedzene v rámci Bratislavy (100+101), Stupavy, Marianky (215), Zohora a Lozorna (225) pričom môže používať električky, trolejbusy, autobusy MHD, prímestské autobusy a vlaky – všetko na jeden doklad.

Turistické lístky je možné kúpiť vo variantoch pre zóny 100+101 (24-, 72-, alebo 168-hodinové), regionálne zóny (24-hodinové), alebo všetky zóny (24-hodinové). V rámci doby platnosti bude možné v príslušných zónach využiť všetky linky IDS BK.[6]

Pre seniorov nad 70 rokov je doprava zadarmo, ale musia si vybaviť čipovú kartu. Jej vydávanie však nie je integrované, Železničná spoločnosť Slovensko, Slovak Lines či Dopravný podniky Bratislavy ju ponúkajú za rôznu cenu a podmienky. Na Autobusovej stanici Mlynské nivy Slovak Lines ponúka kartu za najlepšiu cenu a bez nutnosti vlastnej fotografie.[7]

Dopravná optimalizácia[upraviť | upraviť zdroj]

IDS BK mal priniesť aj optimalizáciu prímestskej dopravy. V minulosti bolo linkovanie prímestskej dopravy relatívne chaotické – linky boli označené jedine tabuľami s trasou a jazdili nepravidelne. Od 1. marca 2013 boli v okrese Malacky autobusy prímestskej dopravy označené 200 až 999 a vlaky S1 až S99. Neskôr má byť zavedené prehľadnejšie linkovanie (podobne ako v MHD kde väčšina spojov danej linky premáva po rovnakej trase) a intervalové cestovné poriadky – to znamená, že autobusy budú jazdiť v pravidelnom intervale a tak budú mať ľahko zapamätateľné odchody, podobne ako v MHD.[8]

Zároveň sa majú zrušiť súbežné autobusové a vlakové linky, ktorých dotovanie nie je ekonomické. Na týchto miestach zostane zachovaný len jeden typ dopravy. Keďže nosným systémom má byť vlak, vo väčšine prípadov to bude vlak, na miestach kde je železnica, alebo železničná stanica nevhodne umiestnená to však môže byť aj autobus. Niektoré obce ktoré nemajú zavedenú železničnú dopravu, budú mať zavedené prípoje k vlakom na najbližšej stanici – dôležité bude v tomto prípade, že bude jednotná tarifa a tak sa cestujúceho nijak nedotkne, že zmení dopravcu. Spoje jednotlivých dopravcov sa navyše v stanovených prípadoch budú v prípade meškania vyčkávať.

Zoznam zón[upraviť | upraviť zdroj]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pilotný projekt Bratislavskej integrovanej dopravy[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. novembra 1999 zaviedlo Hlavné mesto SR Bratislava spolu s dopravcami Dopravný podnik Bratislava, a.s. a Železnice Slovenskej republiky (neskôr Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.) pilotný projekt "Experiment BID" v rámci ktorého mohli cestujúci vďaka špeciálnemu mesačnému, 3-mesačnému, alebo ročnému predplatnému cestovnému lístku cestovať neobmedzene nielen MHD v Bratislave, ale aj osobnými a zrýchlenými vlakmi na území Bratislavy (okrem zastávky Devínske jazero). Od 1. januára 2001 sa do projektu pripojil aj prímestský autobusový dopravca SAD Bratislava (dnes už Slovak Lines) a tak bolo možné na tento lístok cestovať:

Táto fáza projektu s nástupom IDS BK skončila, BID príplatok sa prestal predávať k 31.5.2013. Vlaky a prímestské autobusy (vrátane doteraz nezaintegrovaných úsekov a vrátane dopravcu RegioJet) je možné využívať na všetky predplatné lístky IDS BK platné v danej zóne a to bez príplatku. Po zavedení jednorazových lístkov IDS BK bude možné použiť aj tieto lístky a tak budú v autobusoch Slovak Lines a vlakoch platiť všetky lístky od 15-minútového až po 365-dňový.

Prvý projekt BID v kraji: Linka 630[upraviť | upraviť zdroj]

Od 31. marca 2008 bola zavedená prvá prímestská linka s prvkami, ktoré majú v budúcnosti niesť linky IDS BK – je očíslovaná (podľa Konceptu BID, medzi časom došlo k zmene zásad označovania liniek), má intervalový cestovný poriadok, je ukončená na kraji mesta kde je prestup na linky MHD. Rozdielna je však tarifa. Ide o linku 630, ktorá začína v Bratislave na zastávke Cesta na Senec, odkiaľ ide na Zlaté piesky (prestup na MHD) a ďalej cez Vajnory do Čiernej Vody a nakoniec na námestie v Chorvátskom Grobe. Spája tak obec Chorvátsky Grob s linkami MHD Bratislava (s prestupom vo Vajnoroch, alebo na Zlatých pieskoch) a taktiež aj nákupné centrum Shopping Palace. Dopravcom je Dopravný podnik Bratislava a na linke platí špecifická tarifa (rozdielná od súčasnej bežnej tarify aj od budúcej tarify). V pásme 2 (Cesta na Senec – Čierna Voda) platí bežná tarifa, ďalej (pásma 620 a 630) však platia len 15- a 60-minútové lístky. Základný rozdiel oproti budúcej tarife je v neexistencií predplatných lístkov pre zóny 620 a 630 a tiež v tom, že mimo mesta platia bežné jednorazové lístky pre mesto Bratislava.

Návrhy do budúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Združenie obcí Šamorín, Hamuliakovo, Vojka nad Dunajom, Kyselica a mestskej časti Bratislavy Čunovo pod názvom Pro Danubia lobuje za integrovanie lodnej dopravy po Dunaji. Plán by sa týkal obcí s celkovo 70 000 obyvateľmi. Lode by premávali každých 15 minút v špičke a každú hodinu mimo špičky. Navrhované sú dve trasy: Šamorín – Bratislava centrum a spať a Devín – Bratislava centrum a spať. Problémom je vyššia vzdialenosť niektorých prístavísk od obcí.[9]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]