Brekovský hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°54′09″S 21°49′55″V / 48.90238°S 21.83202°V / 48.90238; 21.83202
Brekovský hrad
Brekov
zrúcanina hradu
Pohľad na Brekovský hrad.jpg
Pohľad na zrúcaninu Brekovského hradu z vyhliadky pod vrcholom Krivoštianky
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Región Horný Zemplín (Zemplín)
Okres Humenné
Obec Brekov
Pohorie Vihorlatské vrchy
Nadmorská výška 280 m n. m.
Súradnice 48°54′09″S 21°49′55″V / 48.90238°S 21.83202°V / 48.90238; 21.83202
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup z obce Brekov po žltá turistická značka turistickej značke
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 702-113/1 – 702-113/16
 - dátum zápisu 24. 4. 1963
Poloha Brekovského hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Brekovského hradu na Slovensku
Poloha Brekovského hradu v Prešovskom kraji
RedHut.svg
Poloha Brekovského hradu v Prešovskom kraji
Wikimedia Commons: Brekov Castle
Freemap.sk: mapa
Rekonštrukcia a záchrana hradu prebieha od roku 2009, realizuje ju občianske združenie s názvom Združenie na záchranu Brekovského hradu
Pohľadnica obec a hrad Brekov z 90. rokov 20. storočia

Brekovský hrad bol stredoveký hrad, ktorého ruiny možno ľahko sledovať pri ceste medzi mestami Strážske a Humenné. Vidno ho už zďaleka. Nachádza sa na západnom okraji Humenských vrchov – súčasť Vihorlatských vrchov, nad obcou Brekov v nadmorskej výške 280 m n. m.[2] Bol vybudovaný v stredoveku ako strážny hrad spolu s inými blízkymi hradmi – Jasenov, Vinné, Čičva. Z hradného vrchu je ďaleký kruhový výhľad.[3]

Hrad Brekov bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.[4]

Od roku 2009 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradu občianskym Združením na záchranu Brekovského hradu, ktoré je od roku 2009 členom záujmového združenia Zachráňme hrady. Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov.

Historické názvy[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1307 bol hrad nazývaný Barko a neskôr v rokoch 1314 possesio Borko cum castro, 1322 castrum Borkó a 1330 castrum Barkou, maď. Barkó.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Zrúcaniny hradu stoja na holom kopci v západnom výbežku Vihorlatských vrchov 4 kilometre juhozápadne od Humenného v údolí Laborca nad obcou toho istého mena. Postavili ho v 13. storočí a patril do sústavy hradov na uhorsko - poľskej ceste. V prvej polovici 15. storočia zosilnili jeho opevnenia a krátko potom zohral významnú úlohu vo vnútropolitických zápasoch, najmä v roku 1466, keď sa pod jeho hradbami stretli v boji vojská kráľa Mateja Korvína a jeho odporcu, poľského kráľa Kazimíra IV. V rokoch 1484 - 1488 bol v rukách Zápoľských, ktorí hrad rozšírili a ďalej zdokonaľovali jeho opevnenie. V polovici 16. storočia sa jeho majiteľ František Kendy pridal k šľachtickej opozícii proti kráľovi Ferdinandovi Habsburskému, a preto kráľovské vojsko po dobytí roku 1558 hrad zbúralo. Neskorší majiteľ Mikuláš Druget ho však roku 1575 znovu opravil a obnovil. Roku 1644 napadli hrad povstalecké vojská Juraja Rákociho a skoro celý ho opäť zničili. Čiastočná oprava obytných traktov mu iba nakrátko vrátila život, pretože vo vlnách protihabsburských povstaní na konci 17. storočia sa tento z neho definitívne vytratil. Od tých čias hrad pustol a dodnes sa z neho zachovali iba zvyšky múrov.

Opis hradného komplexu[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie jadro hradu má oválny pôdorys a je umiestnené na najvyššom mieste vápencového brala. K nemu sa pripája na juhozápade veža. Táto stavebná etapa je z prelomu 13. a 14. storočia. Druhá stavebná fáza sa spája s Drugethovcami, ktorí k veži pristavali dvojtraktový palác a na severnej strane neveľké predhradie. Pri rozširovaní tohoto predhradia na východ za Štefana Zápoľského starú hradbu nahradili novým murivom na okraji skalnej plošiny. V štvrtej etape vystavali neskorogotickú baštu pri vstupnej bráne a zo západnej strany k pôvodnému jadru pristavali polygonálnu budovu.

Dnešná podoba[upraviť | upraviť zdroj]

Podnes ostali zachované múry do výšky až troch podlaží, jasne naznačujúci predchádzajúci stav budov. Viditeľné sú aj brány, prechod do horného hradu, ktorý bol pravdepodobne vybavený padacím mostom. Pivnice sú sčasti klenuté a v západnej časti je jasne viditeľná kuchyňa s otvoreným ohňom, výlevkou a obrovským dymovodom. Na podlaží sú na stene zachované zvyšky nosníkov krbu. Z kaplnky sa veľa nezachovalo.

Majitelia hradu[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1248 majiteľom Michaloviec (v tej dobe dedina s veľkým pánskym statkom) bol Sobieslav (Zabuslo) z rodu Ludaň, slovanského pôvodu. V strednom Zemplíne mal rozsiahle statky, jemu náležali i hrady Jasenov, Brekov a Vinné. V písomných prameňoch sa prvýkrát spomína v roku 1307 ako „castrum Barko“ a ako jeho majiteľ je uvádzaný Peter Peteň. Za verné služby daroval hrad Karol Róbert z Anjou v roku 1317 Filipovi Drugethovi spolu s ďalšími majetkami na východnom Slovensku. Drugethovci vlastnili hrad až do roku 1486. V roku 1472 vymenoval kráľ Matej za dedičného župana Spiša a za kapitána pre ochranu severovýchodných oblastí Uhorska Štefana Zápoľského. Ten v roku 1488 vystupuje ako „castellanus castri Barko“. V ďalších dvoch storočiach ho striedavo vlastnili Drugethovci a obsadzovali ho vojská Gabriela Bethléna, Juraja Rákocziho I. (1644) a Imricha Thokolyho, ktorý ho dal v závere sprisahania (1684) zbúrať. Dnes je hrad majetkom štátu. Ten na opravu, alebo aspoň na konzerváciu nemá v súčasnosti prostriedky a ani na najbližšie obdobie žiadne práce neplánuje.

Nálezy na hrade[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi nálezmi z archeologického výskumu Zemplínskeho múzea v Michalovciach má významné miesto bohatá kolekcia neskororenesančných kachlíc. Ešte dôležitejším nálezom sú nálezy keramiky, železných hrotov šípov slovanského hradiska.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

  • po žltá turistická značka značke z obce Brekov, trvanie ↑ 0:30 h, ↓ 0:20 h

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Silvestrovský výstup na hrad Brekov

Usporiadateľ: Združenie na záchranu Brekovského hradu, Obecný úrad Brekov
Oficiálna stránka: www.brekov.eu, www.brekov.sk/obecny-urad
Termín konania: 31. decembra
Trasa: Brekov – Brekovský hrad
Druh podujatia: pešia turistika
Združenie na záchranu Brekovského hradu a Obecný úrad Brekov organizujú každoročne, od roku 2007, 31. 12. tradičný peší zimný výstup na Brekovský hrad, pod názvom Silvestrovský výstup na hrad Brekov.
Článok a fotky z 8. ročníka silvestrovského výstupu na hrad Brekov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie. <gallery> Brekovský hrad 001.JPG|Brekovský hrad (júl 2015) Brekovský hrad 0008.JPG|Vstupná brána na prednádvorie s rekonštruovanými delovými strieľňami (júl 2015) Brekovský hrad 0001.jpg|Brekovský hrad (júl 2015) Brekovský hrad 0002.JPG|Vstupná brána na hrad (júl 2015) Brekovský hrad 0003.jpg|Brekovský hrad (júl 2015) Brekovský hrad 0004.JPG|Brekovský hrad (júl 2015) Brekovský hrad 0005.JPG|Brekovský hrad (júl 2015) Brekovský hrad 0006.JPG|Brekovský hrad (júl 2015) Brekovský hrad 0010.jpg|Kamenná podlaha na hornom nádvorí dokončená v roku 2015 (júl 2015) Brekovský hrad 0011.JPG|Brekovský hrad (júl 2015) Brekovský hrad 0007.JPG|Výhľad z centrálneho nádvoria hradu na Brekov a Humenné (júl 2015) Brekovský hrad 0009.jpg|Východiskový bod pešej turistickej trasy so žltou turistickou značkou v Brekove

Hrady v okolí[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Register nehnuteľných NKP [online]. [Cit. 2016-04-26]. Dostupné online.
  2. Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
  3. KOLLÁR, Daniel; NEŠPOR, Jaroslav. Hrady – najkrajšie zrúcaniny. 1. vyd. Bratislava : DAJAMA, 2007. (Kultúrne Krásy Slovenska.) ISBN 978-80-89226-41-2.
  4. Register nehnuteľných NKP [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, [cit. 2016-04-26]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]