Brhlík obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Brhlík obyčajný
Sitta europaea 1 (Marek Szczepanek).jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sitta europaea
Linnaeus, 1758
Synonymá
brhlík lesný,
brhlík európsky
Sitta europaea distribution map.png
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Brhlík obyčajný (iné názvy: brhlík lesný, brhlík európsky[2]; lat. Sitta europaea) je drobný spevavý vták z čeľade brhlíkovité (Sittidae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Brhlík obyčajný je drobný vták (váži 20 - 26,5 g)[3]. Je síce veľký ako vrabec, ale má väčšiu hlavu, krátky chvost. Má výrazný šidlovitý zobák, ktorý používa na vyhľadávanie hmyzu pod kôrou stromu. Po kmeňoch stromov lezie často hlavou dole. Na šplhanie má dokonale prispôsobené krátke a silné nohy. Má pomerne nezameniteľné sfarbenie so šedo-modrým chrbtom, žltohnedým bruškom a čiernou páskou cez oko. Vrch hlavy a tela je šedo-modrý (u mláďat s belasými čiarkami), letky sú tmavé. Čierny pruh, ktorý ide cez oko až k tylu, býva u samíc trocha užší, u mláďat skôr hnedý. Brada a hrdlo sú belasé, príušie a ostatná spodina žemľová, boky a spodné chvostové krovky červenkasté, u samca veľmi tmavé. Lieta rýchlo a obratne v plochých vlnkách.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Vábi hlasitými hvizdami "twit", nosovými "güt güt güt...", pripomínajúce padajúce kamienky na ľad, aj jemnejším sýkorkiným "si si".[4] Spev je buď trilkovitý, opisovaný ako "kvikvikvi" či "vivivivivi...", alebo je spev preníkavé pískavé "küj küj küj..."[5] či "piü piü piü...".[4]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Brhlík lesný je rozšírený vo veľkej časti Eurázie (takzvané palearktické rozšírenie), obmedzený je najmä prítomnosťou lesných biotopov. V takto veľkom rozšírení sa samozrejme vyvinulo mnoho poddruhov. Na Slovensku žije brhlík lesný stredoeurópsky (Sitta europaea caesia). Brhlíky sa zdržujú najmä v listnatých a zmiešaných lesoch so starými stromami, na severe rozšírenia aj v lesoch čisto ihličnatých. Vo vyšších nadmorských výškach sa vyskytuje vzácnejšie. Bežne sa vyskytujú v záhradách a mestských parkoch.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to výrazne teritoriálne vtáky, iba výnimočne zatúlajú ďalej ako 30 km od hniezdiska. Na svojich teritóriách zostávajú aj v zime.

Potravu vyhľadávajú v medzerách v kôre, alebo tesne pod kôrou. V zime sa živia hlavne semenami, často navštevujú kŕmidlá spolu so sýkorkami, na rozdiel od nich však zvládnu aj lieskové oriešky. Navyše si aktívne pripravujú zásoby na zimu, ktoré potom postupne vyhľadávajú.

Brhlík hniezdi v hniezdnych dutinách, najčastejšie vydlabaných nejakým ďatľovitým vtákom (nepohrdne ani búdkou), najčastejšie na starých duboch. Ak je vletový otvor príliš veľký, čiastočne ho zamuruje hlinou, aby dovnútra nemohol nikto väčší. Dutinu vystiela najmä kúskami borovicovej alebo brezovej kôry. Kladie najčastejšie 5 – 8 vajec, na ktorých sedí zhruba 14 dní. Keď po ďalších 22 – 25 dňoch mláďatá opúšťajú hniezdo, už vedia dobre lietať.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-03-04]. Dostupné online.
  3. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  4. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]