Brigitte Mohnhauptová
| Brigitte Margret Ida Mohnhauptová | |
| nemecká teroristka, ústredná predstaviteľka 2. generácie Frakcie červenej armády | |
| Narodenie | 24. jún 1949 (74 rokov) Rheinberg |
|---|---|
Brigitte Margret Ida Mohnhauptová (* 24. jún 1949, Rheinberg) je bývalá nemecká teroristka, ústredná predstaviteľka 2. generácie Frakcie červenej armády (RAF).
Narodila sa v meste Rheinberg v Severnom Porýnií-Vestfálsku. Po rozchode rodičov v r. 1960 vyrastala so svojou matkou. Zmaturovala v roku 1967 na gymnáziu v Bruchsali a následne sa prihlásila na štúdium žurnalistiky a histórie na Filozofickej fakulte Mníchovskej univerzity. V rokoch 1968-1970 bola vydatá za svojho spolužiaka a ľavicového radikála (neskôr tiež člena RAF) Rolfa Heisslera. Spolu s ním sa aktivizovala v miestnej ľavicovej scéne, zúčastnila sa viacerých demonštrácii proti vojne vo Vietname.
Mohnhauptová sa spolu s priateľkou Irmgard Möllerovou pridala k prvej generácii Frakcii červenej armády už v r. 1971, no v tom čase ešte v skupine nehrala podstatnú úlohu. 9. júna 1972 bola zatknutá vBerlíne a pre členstvo v kriminálnej organizácií, falšovanie dokumentov a držanie zbraní bola odsúdená na necelých 5 rokov väzenia. Krátko po smrti Ulrike Meinhofovej v r. 1976 bola Mohnhauptová presunutá na jej miesto do prísne stráženej väznice Stammheim, kde bola v kontakte s Andreasom Baaderom, Gudrun Ensslinovou a ďalšími poprednými členmi 1. generácie RAF. Predpokladá sa, že práve oni ju podporovali a trénovali k tomu, aby sa stala vedúcou líderkou 2. generácie.
Mohnhauptová bola prepustená 8. februára 1977 a následne sa pripojila späť k RAF. Zohrala kľúčovú rolu v udalostiach tzv. Nemeckej jesene v r. 1977. Išlo o vraždy generálneho prokurátora Siegfrieda Bubacka, bankára Jürgen Ponta a o únos a vraždu priemyselníka Hanns-Martin Schleyera. Jednoznačne sa však dokázala jej priama účasť len na Schleyerovom únose (spolu s ďalšími asi 20 členmi RAF) a na vražde Jűrgena Ponta (spolu s Christianom Klarom a Susanne Albrechtovou), no aj tu nie je jasné, kto z nich na Ponta vystrelil.
11. mája 1978 bola Mohnhauptová spolu s ďalšími tromi členmi RAF zadržaná v Záhrebe v bývalej Juhoslávii. Keďže rokovania o ich vydaní do Západného Nemecka zlyhali, umožnila im juhoslovanská vláda odchod do krajiny podľa ich vlastného výberu. 17. novembra 1978 preto odleteli do Adenu v Jemene. V r. 1979 sa Mohnhauptová tajne vrátila späť do Nemecka, kde spoluorganizovala napr. neúspešný atentát na vtedajšieho vrchného veliteľa NATO Alexander Haiga z 25. júna 1979. Posledný útok, na ktorom sa dokázala jej priama účasť, bol neúspešný raketometný útok na auto amerického generála Fredericka Kroesena z 15. septembra 1981.
11. novembra 1982 bola Mohnhauptová spolu s Adelheid Schulzovou zatknutá v skladisku zbraní RAF v lese neďaleko Frankfurtu špeciálnou jednotkou GSG 9. 2. apríla 1985 bola odsúdená na päťnásobný doživotný trest odňatia slobody.
Bola umiestnená vo väznici Aichach, odkiaľ bola 25. marca 2007 podmienečne prepustená.