Britské Panenské ostrovy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Britské Panenské ostrovy
Vlajka Britských Panenských ostrovov Znak Britských Panenských ostrovov
Vlajka Znak
Národné motto:
"Be Vigilant"
Štátna hymna:
"God Save the Queen"
LocationBritishVirginIslands.png
Miestny názov  
 • dlhý British Virgin Islands
 • krátky Virgin Islands
Hlavné mesto Road Town
0°0′ s.š. 0°0′ v.d.
Najväčšie mesto Road Town
Úradné jazyky angličtina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Guvernér
Zámorské územie
Spojeného kráľovstva

William Boyd McCleary
Vznik
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
153 km² (216.)  
2,45 km² (1,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • hustota (2005)
 
27 000 (212.)

260/km² (68.)
Mena americký dolár (USD)
Časové pásmo
 • Letný čas
UTC (UTC-4)
sa nepoužíva (UTC)
Internetová doména .vg
Smerové telefónne číslo +1284

Britské Panenské ostrovyzámorské územie Spojeného kráľovstva. Skladajú sa z viac než 50 ostrovov v súostroví Panenských ostrovov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovy boli osídlené okolo roku 100 pred Kr. juhoamerickým indiánskym kmeňom Arawakov. V 15. storočí boli vytlačený agresívnejším kmeňom Karibov, kmeňom z Malých Antíl, po ktorom je Karibské more pomenované.

V roku 1493 objavil ostrovy na svojej druhé výprave Kryštof Kolumbus a nazval ich Santa Ursula y las Once Mil Vírgenes, v preklade Sv. Uršula.

Španielsko na začiatku 16. storočia začalo na ostrove Virgin Gorda tažiť meď. V nasledujúcich rokoch o vplyv v oblasti bojovala Británia, Holandsko, Francúzsko, Španielsko a Dánsko. Počas tejto doby bola populácia domorodých indiánov zdecimovaná.

Holandsko v roku 1648 na ostrove Tortola založilo stále osídlenie. V roku 1672 zabrali ostrov Angličania, následne v roku 1860 i ostrovy Anegada a Virgin Gorda. V období 1672 – 1733 získalo Dánsko kontrolu nad susednými ostrovmi Sv. Tomáš, Sv. Ján a St. Croix.

Ostrovy boli pre svoju polohu považované za strategicky výhodné. S pestovaním cukrovej trstiny, ktorú Briti na ostrovy doviezli, boli i ekonomicky sebestačné. Kvôli plantážam boli dovážaní z Afriky otroci.

V roku 1917 odkúpili za 17 miliónov amerických dolárov Spojené štáty od Dánska ostrovy Sv. Jan, Sv. Tomáš a St. Croix a premenovali ich na Americké Panenské ostrovy. Následne Briti premenovali ostrovy na Britské Panenské ostrovy.

Britské Panenské ostrovy boli spravované ako súčasť kolónie Záveterných ostrovov alebo spolu so Sv. Krištofom a Nevisom s administrátorom zastupujúcim britskú vládu na ostrovoch. Samostatnou kolóniou sa stali ostrovy v roku 1960 a v roku 1967 získali širšiu autonómiu. Od 60. rokov 20. storočia sa ekonomika odpútavala od tradičnej poľnohospodárskej výroby smerom k ekonomike založenej na turistike a finančných službách. Dnes je jednou z najbohatších oblastí Karibiku.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Britské Panenské ostrovy sa skladajú z viac ako 50 malých karibských ostrovov. 15 stále obývaných ostrovov je situovaných na západe v susedstve Amerických Panenských ostrovov. Na severu ostrovov leží Atlantský oceán a na juhu Karibské more.

Najväčšími ostrovmi sú Tortola, Virgin Gorda, Anegada, a Jost Van Dyke. Hlavné a zároveň najväčšie mesto Road Town je na ostrove Tortola.

Mapa Britských Panenských ostrovov
Hlavné mesto Road Town na ostrove Tortola
Ostrov Virgin Gorda

Okrem štyroch hlavných ostrovov Tortola, Virgin Gorda, Anegada a Jost Van Dyke sú obývané aj ďalšie ostrovy:

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomika Britských panenských ostrovov je jednou z najviac prosperujúcich v karibskej oblasti s HDP okolo 38 500 dolárov na obyvateľa (odhad 2004). Britské panenské ostrovy sú veľmi závislé na príjmoch z turistického ruchu, ktorý generuje 45 % národného dôchodku. Najčastejšie sú ostrovy cieľom Američanov. Každoročne ich sem príde okolo 350 000 (1997). Ďalšie príjmy sú spojené s offshorovými spoločnosťami, ktoré využívajú výhody tzv. daňového raja. Miestna ekonomika je tak úzko spätá so susednými Americkými panenskými ostrovmi, pretože od roku 1959 je ich menou americký dolár. Väčšina pôdy stále zostáva v rukách pôvodných obyvateľov[1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BVI property website (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]