Brniansky jazykový ostrov
Brniansky jazykový ostrov bol nemecký jazykový ostrov v Česku, ktorý zahŕňal mesto Brno a jeho okolie. Mesto Brno s okolím bolo osídlené silnou nemeckou menšinou, a to od stredoveku až do vysídlenia Nemcov z ČSR po 2. svetovej vojne. Nemecké jazykové územie okolo Brna sa od súvislého nemeckého územia odtrhlo v 14. storočí.[1]
Brno spolu s 10 okolitými (na juh od mesta) nemeckými obcami predstavovalo najdôležitejšiu nemeckú enklávu na Morave.[2] Brniansky ostrov bol dôležitý ako centrum moravského nemectva a centrum nemeckých vzdelávacích ustanovizní, nemeckej kultúry a priemyslu.[2] V roku 1918 bolo Brno najväčším nemeckým mestom v českých krajinách.[2]
Obce a demografia[upraviť | upraviť zdroj]
Jazykový ostrov tvorilo mesto Brno a 10 okolitých obcí (smerom na juh):
- Černovice,
- Horní Heršpice,
- Dolní Heršpice,
- Ivanovice,
- Kamenný Mlýn (bývalá obec, dnes rozdelená medzi dve mestské časti Brna – Brno-Žabovřesky a Brno-střed),
- Komárov,
- Modřice,
- Moravany,
- Přízřenice,
- Želešice.
Podľa sčítania z roku 1910 žilo na území jazykového ostrova 140 346 obyvateľov, pričom 92 761 mali obcovaciu reč nemeckú (66 %).[2] V roku 1921, v prvom česko-slovenskom sčítaní, sa na tom istom území sčítalo 155 328 obyvateľov, z nich tvorili Nemci už len 56 481 (36 % – najväčší pokles nastal v samotnom Brne, kde nastal pokles zo 63 % na 35 %, o niečo menší pokles zasiahol aj predmestia Brna a dediny, kde podiel Nemcov klesol z 82 % na 51 %).[2]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Nemeckí osadníci sa začali usadzovať v českých krajinách počas vlády Václava I.. Tento jav neminul ani Brno, ktoré bolo jedným z centrom přemyslovskej moci na Morave. Začali sa tu usadzovať kolonisti predovšetkým zo Švábska a juhu Nemecka. Do Brna priniesli svoje zvyky, ale aj napríklad nemecké švábske právo, ktoré neskôr tvorilo základ pre brnianske mestské právo, ktoré sa pokladalo za jeden z najlepších systémov mestského práva v českých krajinách a bolo uznávané aj vo svojom ideovom rodisku - na juhu Nemecka. Okrem toho nemeckí remeselníci zaviedli vlastné remeselné postupy a priniesli poznatky z vyspelejších častí Európy. Aj vďaka nim bolo Brno počas husitských vojen verné katolicizmu a cisárovi Žigmundovi Luxemburskému.
Silná nemecká menšina sa dokázala s českým živlom zžiť a až na výnimky (napr. potýčky pri príležitosti Volkstagu v roku 1905, kedy muselo zasiahnuť aj vojsko a bol zabitý jeden český robotník) bolo súžitie Čechov a Nemcov bezproblémové do vyhlásenia ČSR. Avšak, povojnová radikalizácia, reflexia pomerov v ČSR priviedla brnianskych Nemcov do tábora nacistov. Na konci druhej svetovej vojny, keď bolo očividné, že Nemci budú vyhnaní z ČSR, začal divoký odsun miestnych Nemcov do Rakúska. Je známy aj ako brniansky pochod smrti, pričom odhady počtu obetí sa rôznia od 5-tisíc až do 10-tisíc. Mesto zbavené svojej historickej komunity, ktorá ho formovala a bola dominantná až do roku 1918, tak stratilo jednu zo svojich tvárí.
Odkaz[upraviť | upraviť zdroj]
Z radov brnianskych Nemcov vzišla nejedna osobnosť svetového mena. Je známy geniálny matematik Kurt Gödel. Z Brna tiež pochádzalo veľké množstvo nemeckých podnikateľov. Napriek tomu, že na konci vojny boli vnímaní negatívne, čo sa prejavilo na neľudskom zaobchádzaní, bola nemecká komunita dôležitá pre historický, kultúrny a architektonický vývoj mesta Brna.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ZATOČIL, L.. Nová práce o německých nářečích v Československu [online]. Slovo a slovesnost/Ústav pro jazyk český Akademie věd České republiky, 1938, [cit. 2013-06-22]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e JAŠŠ, Richard; FŇUKAL, Miloš. The German language island of Brno, Olomouc and Jihlava during German-Austrian irredentism in the autumn of 1918 [online]. MORAVIAN GEOGRAPHICAL REPORTS, 2009, [cit. 2013-06-17]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brněnský jazykový ostrov na českej Wikipédii.
